Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/190/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: S. W., bytom R. - A. J., N. K. XX, proti odporcovi: K. I., bytom T. XX, o zaplatenie 60 eur, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 3 eurá do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 15.5.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 60 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa s odporcom dohodli v novembri 2012, že odporca si od neho kúpi kozu za 60 eura a zobral si aj capa, pričom na jeho cene sa mali dohodnúť neskôr. Za kozu nezaplatil, capa mu vrátil vo februári 2013, že ho nechce.

Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 21.5.2013 platobný rozkaz č.k. -7, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že nikdy sa nedohodli na cene za kozu, neuzatvorili žiadnu zmluvu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca sa sám rozhodol, že kozu kúpi, nenútil ho k tomu. Od odporcu chcel, aby mu kozu prezimoval a za to, že mu ju prezimuje, mu ponúkol, že mu dá malé kozľa. Odporca mu na to povedal, že tú kozu radšej kúpi. Súhlasil s tým, aby si odporca kozu nechal. Dohodli sa na cene 60 eur. Bola to slovenská biela koza vo veku 2-3 roky. Odporca povedal, že tú kozu kúpi, ale že peniaze nemá, že zaplatí neskôr. Takto sa dohodli v októbri 2012. Mal aj capa, ktorý susedom zapáchal, požiadal odporcu, či by mu capa neprezimoval. Odporca povedal, že aj toho kúpi, že na cene capa sa dohodnú potom. Odporca zobral kozu aj capa, dohodli sa že, peniaze donesie o 14 dní, peniaze nedal, že dá vo februári 2013. Odporca sa neohlásil. Telefonoval mu, odporca povedal, že kozu si nechá, že capa vráti, doniesol capa, peniaze nedoniesol. Povedal, že za kozu nezaplatí, pretože choval capa. Nebola to kozička, bola to dospelá koza, bola pripustená, kúpil ju zo I.. Predtým bola jeden alebo dvakrát okotená. Nie je pravda, že by koza nemala žiadnu cenu. Či je registrovaná alebo nie je, pripustená koza má hodnotu 100 eur, veď len kozľa sa predáva za 33 eur. Odporca nemusel capa chovať, mal ho vrátiť. Odporca si chcel capa kúpiť, choval ho ako svojho. Nie je pravda, že ho mal len prezimovať, išiel si ho kúpiť.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľa sa vyjadroval tak, že sa potrebuje zbaviť capa, že má problémy so susedmi. Sľúbil, že pre toho capa k nemu príde. Bolo to v novembri 2012, navrhovateľ

mu ponúkal aj kozu, že možno je pripustená. Nebola to však koza, bola to len kozička. Nedohodli sa na cene, ani písomne ani ústne. Dohodli sa tak, že si zoberie capa aj kozičku a že navrhovateľovi za nich zaplatí po novom roku, v r. 2013. Navrhovateľ mu kozičku ponúkal, pretože tam bola taká osamotená, nikomu nepatrila. Neregistrovaný cap nemá žiadnu hodnotu, kozička má hodnotu 20-30 eur. Kozička bola jeden krát pripustená, ešte v období keď bola u navrhovateľa, porodila jedného capka 23.3.2013. Niekedy v januári 2013 telefonoval navrhovateľ, chcel capa vrátiť. Vrátil mu ho 14. alebo 15.2. 2013. Kozičku si nechal ako kompenzáciu za to, že choval capa a za cestovné náklady. Capa mal u seba 4 mesiace, náklady na chov capa sú asi 20 eur mesačne na stravu + podstielka. Jeden cap zožerie denne 3-4 kg sena, 2kg obilia. Cena obilia je 24 eur za 100 kg, čo je 0,48 eura na deň. A seno stojí 0,40 eura denne. To je spolu 0,88 eura. K tomu ešte voda + práca, čo mohlo byť minimálne 15 min. denne, čo je 0,50 eura, vychádzal z najnižšej mzdy, čo sú 2 eurá na hodinu a za štvrť hodinu je to 50 centov. Takéto boli náklady na prezimovanie capa na deň za obdobie od polovice novembra do začiatku marca. Navrhovateľovi prezimoval capa. Navrhovateľ chce 60 eur, čo je cena za 2-ročnú kozu, pričom to bola pol ročná kozička, ktorá nemala väčšiu hodnotu ako 30 eur. Ďalej mal náklady na prepravu capa, jeho odvoz a dovezenie, chcel za každú cestu 10 eur. Kozička nemala vemeno, porodila, ale nie ako koza. O capovi platí čo som povedal, navrhovateľ sa ho potreboval zbaviť. O cene nebola žiadna reč.

Svedok S. U. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľovi predával dvakrát kozu. Prvú asi pred 3 rokmi, na jar 2010 a druhú asi pred dvoma rokmi, na jar 2011. Prvá koza mala v čase predaja 1 rok, druhá koza mala v čase predaja 4 roky. Cenu si nepamätal. Chová kozy, cena je otázka ponuky a dopytu a dohody. Pohybuje sa od 30-60 eur. Čím je koza mladšia, tým je drahšia. Do 8 rokov je v najproduktívnejšom veku. Za kozičku sa považuje až pokiaľ sa neokotí, čo je väčšinou obdobie jedného roka. 4 mesačná kozička začína byť dospelá. 5 mesiacov nosí mladé, takže sa okotí v 9-10 mesiacoch. Náklady na chov kozy alebo capa sú denne 1-2 eurá. Prvá koza, ktorú navrhovateľovi predal bola biela slovenská koza. Druhá koza bola hnedá. Biela koza bola dojná koza, bola po okotení, obidve kozy boli bez rohov. Biela koza bola čisto biela. Možno mohla mať po chrbte šedý pás. Ryšavú hlavu nemala, ale koza môže v priebehu roka meniť farbu na hlave na šedú až ryšavú v oblasti uší.

Svedkyňa K. C. na pojednávaní uviedla, že asi pred rokom v novembri - decembri 2012 odporca doniesol maličkú kozu, bielu, mohla mať 6-7 mesiacov. Priniesol ju na farmu, kde pracuje, odkiaľ mal odporca kozu uviesť nevedela, zostala na farme, je tam doteraz, má malého capka. Odporca okrem malej kozičky mal aj capa, doniesol ich naraz. Capa už nemá. K predajným cenám kôz sa vyjadriť nevedela, ani k nákladom na chov kozy alebo capa. Na farme videla len túto malú kozičku a capa.

Svedkyňa K. K. - družka odporcu na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ telefonoval, že by chcel umiestniť capa, že sa susedia sťažujú, odporca s tým najskôr nesúhlasil, navrhovateľ volával dosť časti asi každý týždeň, mohlo to trvať asi pol roka. Nakoniec až v novembri - decembri odporca súhlasil, že capa prezimuje. Išiel k navrhovateľovi, prišiel domov aj s capom, aj s kozou. Pýtala sa, čo tu robí koza. Odporca povedal, že je tehotná, že nemá kde prezimovať. Čudovala sa, pretože to bolo maličké kozliatko. Cap aj koza boli umiestnené na farme. Odporca povedal, že ich prezimuje a potom pôjdu naspäť k navrhovateľovi. Niekedy na jar, navrhovateľ telefonoval, že chce capka naspäť. Kozu nepýtal, o koze nič nehovoril. Odporca mu capa zaviezol. Koza zostala na farme, pretože ešte ani neporodila. Keď sa odporca vrátil povedal, že navrhovateľ chce za kozu 60 eur. Koza porodila capka, vtedy už cap bol odvezený. Navrhovateľ telefonoval, že ak mu odporca kozu nevráti, že to bude mať inú dohru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, záznamom o podaní oznámenia, záznamom o podaní vysvetlenia, platobným rozkazom, odporom, pokusom o zmier, priestupkovým spisom, vyjadrením navrhovateľa, odbornými vyjadreniami o cenách kôz a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 60 eur titulom vyplatenia kúpnej ceny za kozu, ktorú predal odporcovi, pričom odporca mu kúpnu cenu za kozu do dnešného dňa nezaplatil. Tvrdil, že na predaji kozy sa dohodli niekedy v novembri 2012 a že sa dohodli na kúpnej cene 60 eur, ktorú mal odporca zaplatiť do 14 dní, k čomu nedošlo, ani po opakovaných výzvach vo februári 2013. Dohoda bola ústna.

Odporca popieral existenciu kúpnej zmluvy, uviedol, že sa nedohodli na cene za kozu, okrem kozy zobral od navrhovateľa aj capa na prezimovanie, ktorého mu vrátil vo februári 2013 a kozu si nechal ako kompenzáciu za náklady, ktoré mal s prezimovaním capa.

Pri jednaní navrhovateľa s odporcom nebol nikto iný prítomný.

Svedok U. uviedol, že navrhovateľovi predával na jar 2010 jednoročnú bielu slovenskú kozu a na jar 2011 štvorročnú hnedú kozu. Cena sa pohybuje od 30-60 eur. Náklady na chov kozy alebo capa sú na deň 1 - 2 eurá.

Svedkyňa C. uviedla, že v novembri - decembri 2012 odporca doniesol na farmu bielu kozu vo veku 6-7 mesiacov a capa.

Svedkyňa K. uviedla, že v novembri - decembri odporca išiel k navrhovateľovi, prišiel domov aj s capom a maličkým kozliatkom, boli umiestnené na farme. Odporca povedal, že ich prezimuje a potom pôjdu naspäť k navrhovateľovi. Na jar navrhovateľ telefonoval, že chce capka naspäť, kozu nepýtal. Odporca mu capa zaviezol, koza zostala na farme. Keď sa odporca vrátil povedal, že navrhovateľ chce za kozu 60 eur.

Zo svedeckej výpovede svedka U. vyplýva len to, že navrhovateľovi predal dvakrát kozu, z jeho svedeckej výpovede však nevyplýva, že kozu, ktorú predal navrhovateľovi, navrhovateľ neskôr predal odporcovi, že sa jedná o tú istú kozu, pretože podľa svedka U. predával na jar 2011 navrhovateľovi jednoročnú kozu, ktorá mala v novembri 2012 dva a pol roka a odporca uviedol, že od navrhovateľa priniesol spolu s capom mladú kozičku, čo potvrdili aj svedkovia K. a C., ktoré zhodne uviedli, že odporca priniesol na farmu capa a mladú kozičku.

Navrhovateľ podal na OR PZ Nitra, odbor poriadkovej polície oznámenie k priestupku proti majetku, odporca podával vysvetlenie. Konanie je vedené pod sp.zn. ORPZ - NR - OPP3-424/2013-P.

Z odborného vyjadrenia Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra súd zistil, že predpokladané náklady na chov capa na deň sú od 0,8- 1,0 eura. Kúpna cena plemennej kozy by mohla byť 200-250 eur, v prípade negravidnej chovnej kozy 100-150 eur. Odporučené ceny kôz od 1.1.2012 podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku sú 2,50 eura/kg u chovnej kozy, 3,70 eura/kg u plemennej kozy, ak nebola zistená hmotnosť, pre výpočet sa použije u kozľaťa 26 kg.

S poukazom na z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Obsahom kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti zmluvných strán. Z kúpnej zmluvy vzniká najmä predávajúcemu predmet kúpy zaobstarať a odovzdať ho kupujúcemu a kupujúci je povinný riadne ponúknutý predmet kúpy prevziať a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že medzi ním a odporcom došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy podľa , pretože na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa účastníci zmluvy dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene, čo sú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu kúpy, t. j. veci, ktorú má predávajúci odovzdať kupujúcemu. Na platný vznik kúpnej zmluvy je potrebné určiť predmet kúpy z hľadiska jeho kvality predmet kúpy musí byť bez faktických a právnych vád. K podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy patrí aj určenie kúpnej ceny. Kúpna cena je odplata za predmet kúpy stanovená v peniazoch a vyjadrujúca ekvivalent výmeny vecí, práv a iných majetkových hodnôt za peniaze. K určeniu kúpnej ceny najčastejšie dochádza určením výšky kúpnej ceny určitou sumou peňazí. Pokiaľ tomu tak nie je, v kúpnej zmluve musí byť namiesto toho uvedený spôsob, akým možno túto sumu určiť. Na výške kúpnej ceny alebo spôsobe jej dodatočného určenia sa preto musí predávajúci a kupujúci dohodnúť v rámci rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy. V opačnom prípade je kúpna zmluva absolútne neplatná. Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom okrem svojho tvrdenia, že sa s odporcom dohodol na kúpe kozy a že by sa dohodli na kúpnej cene 60 eur. Odporca uvedené skutočnosti popieral a navrhovateľ svoje tvrdenie o dohodnutej kúpnej cene 60 eur nepreukázal ani listinným dôkazom, ani svedeckou

výpoveďou. Z uvedeného súd vyvodil záver, že kúpna cena nebola vôbec dojednaná a preto je kúpna zmluva absolútne neplatná s poukazom na , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z výpovedí účastníkov nebola sporná tá skutočnosť, že odporca prevzal v novembri 2012 od navrhovateľa capa a mladú kozičku, nie dospelú kozu ako tvrdil navrhovateľ a v tomto smere tiež neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, že išlo o dospelú kozu, naopak tvrdenie odporcu, že to bola mladá kozička potvrdili aj svedkyne C. a K.. Takže odporca prevzal na prezimovanie capa a mladú kozičku, pričom navrhovateľovi za ne nezaplatil žiadnu sumu, capa vo februári 2013 vrátil navrhovateľovi a kozičku si ponechal. Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie ( a nasl. ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia: 1/ bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže plnil neexistujúci dlh. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. 2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách ( a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v . 3/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (), odstúpením od zmluvy () alebo zrušením zmluvy. 4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je potrebné zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým mravom, čo však neplatí opačne, nie každé

konanie proti dobrým mravom je aj trestným činom. Za zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi ( ) a ktorý možno považovať za nestatočný zdroj, je len taký zdroj, ktorý konkrétna právna úprava neprobuje. Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. 5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, kto podľa práva mal plniť sám.

Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnom prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr. získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

S poukazom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, súd dospel k takému záveru, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa tým, že si bezdôvodne ponechal kozičku, ktorá patrila navrhovateľovi a u ktorého tým došlo k zmenšeniu jeho majetku, odporca je povinným subjektom, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Navrhovateľ je oprávneným subjektom a je oprávnený žiadať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia, teda vrátenie kozičky, nie je oprávnený však od odporcu žiadať zaplatenie sumy 60 eur, pretože na zaplatenie sumy 60 eur nemá žiadny právny titul. Odporca musí vydať to, čím sa obohatil, čo je kozička a nie peniaze. Ak by sa navrhovateľ správne domáhal vrátenia kozičky titulom vydania bezdôvodného obohatenia, potom by sa súd v konaní zaoberal aj obranou odporcu, ktorú v priebehu konania vzniesol a to jeho nákladmi na chov capa, ktoré sa podľa vykonaného dokazovania v tejto veci mohli pohybovať podľa odborného vyjadrenia od 0,8 - 1 eura na deň, ak by súd použil najnižšiu sadzbu 0,8 eura na deň, za 90 dní by sa jednalo o sumu 72 eur, takže navrhovateľ by ani v konaní o vydanie kozičky zrejme nebol úspešný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal žiadny právny titul, ktorým by mohol žiadať od odporcu zaplatenie sumy 60 eur.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že v konaní úspešnému odporcovi súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 16, eura za zaplatený súdny poplatok za odpor.

O trovách konania štátu súd rozhodol s poukazom na tak, že v konaní neúspešného navrhovateľa súd zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške 3 eur, čo bolo priznané svedočné svedkovi U. a vyplatené súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.