Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/54/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému T. L. pre zločin lúpeže podľa § 1882 ods.1 Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného T. L. proti uzneseniu Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 09.05.2014, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11. júna 2014, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného T. L. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák., zamietol návrh odsúdeného T. L. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 23.01.2013.

V odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku výkonom dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok, keď nepreukázal určitý stupeň polepšenia sa počas výkonu trestu, nezískal ani jednu disciplinárnu odmenu, ale naopak bol štyrikrát disciplinárne potrestaný za porušovanie ústavného poriadku, aj keď išlo o previnenia v predchádzajúcom ústave. Avšak aj v terajšom ústave aktivita odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania nie je na požadovanej úrovni. Od odsúdeného taktiež nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Po preskúmaní odpisu z registra trestov súd I. stupňa zistil, že odsúdený sa opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti majetkového aj násilného charakteru, za ktorú mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré nesplnili svoj účel. Odsúdený má sklony k páchaniu trestnej činnosti a ako aj z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu vyplýva, resocializačná prognóza je menej priaznivá.

Podľa hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, odsúdený nepreukázal splnenie podmienok na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu a neodporučil ho podmienečne prepustiť.

Dospel k záveru, že na odsúdeného bude i naďalej potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, nakoľko si nevytvoril podmienky na podmienečné prepustenie.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, odsúdený podal sťažnosť, ktorú bližšie písomne nezdôvodnil.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa , , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Po preskúmaní spisového materiálu nadriadený súd zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku vykonaním dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody nezískal ani jednu disciplinárnu odmenu, bol však štyrikrát disciplinárne potrestaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov a to dňa 05.11.2012 pokarhaním za úmyselné poškodenie majetku štátu v správe ústavu, dňa 05.11.2012 umiestnením do samoväzby na dobu 3 dni za úmyselné poškodenie majetku štátu v správe ústavu, dňa 06.12.2012 zákazom dvoch nákupov potravín, vecí osobnej hygieny a iných vecí, dňa 08.01.2013 zákazom jedného nákupu potravín, vecí osobnej hygieny a iných vecí a jedenkrát bol disciplinárne potrestaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce a to dňa 25.02.2013 umiestnením do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 5 dní za fajčenie mimo vyhradený priestor. Zároveň u neho nebolo preukázané ani splnenie druhej z materiálnych podmienok a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde súd posudzoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu.

U odsúdeného sa jedná o jedenásťkrát súdne trestanú osobu (bez odsúdenia, v ktorom sa osvedčil a hľadí sa neho ako keby nebol odsúdený, na ktoré sa neprihliada), ktorý opakovane vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody (naposledy 10.11.2006), ktoré naňho ale nemali dostatočný preventívny účinok. Formálny postoj k vlastnej trestnej činnosti preukázal opakovaným páchaním trestných činov najmä majetkového, ale i násilného charakteru. Očakávania, že výkon trestu mal na odsúdeného dostatočný výchovný charakter a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu doposiaľ nepreukázal.

Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.