Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_17C-5-2022.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. E. XXX, právne zastúpený LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovaným: 1/ A. F., neznámy (nezistený) vlastník, 2/ B. F., neznámy (nezistený) vlastník, 3/ G. F., neznámy (nezistený) vlastník, 4/ H. F., neznámy (nezistený) vlastník, 5/ I. H., neznámy (nezistený) vlastník, všetci žalovaní 1/ až 5/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu, a to žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 5/ k pozemku KNC parcela č. 3959 - orná pôda o výmere 1.073 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie J., obec J., okres Žilina a túto nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie J. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
II. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť k podielu žalovaného 1/ sumu vo výške 6.345 eur, žalovanému 2/ sumu vo výške 1.269 eur, žalovanému 3/ sumu vo výške 6.345 eur, žalovanému 4/ sumu vo výške 7.209 eur, žalovanému 5/ sumu vo výške 6.345 eur a túto finančnú náhradu zaplatiť na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, č. účtu IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 1752022, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti – pozemku KNC parcela č. 3959 - orná pôda o výmere 1.073 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie J., obec J., okres Žilina sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a prikázania v celosti do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovaným 1/ až 5/ náhradu vo výške 27 eur za m2 vo výške trhovej ceny podľa potvrdenia realitných kancelárií.
2. Zástupca žalovaných 1/ až 5/ Slovenský pozemkový fond podaním zo dňa 9.03.2022 súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu. Súhlasil s výškou náhrady a za primeranú náhradu považoval peňažnú čiastku navrhnutú žalobcom vo výške 27 eur za m2 a to na základe vyjadrení realitných kancelárií STAREA s.r.o. a JR reality s.r.o.
3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie J., obec Turie, okres Žilina, súd zistil, že ku pozemku KNC parcela č. 3959 - orná pôda o výmere 1.073 m2 (pozemok umiestnený mimo zastavaného území obce a pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou) je evidovaný spoluvlastnícky podiel žalobca podiel 54/1073; žalovaný 1/ podiel 235/1073, žalovaný 2/ podiel 47/1073, žalovaný 3/ podiel 235/1073,
žalovaný 4/ podiel 267/1073, žalovaný 5 / podiel 263/1073. K vlastníkovi - žalovaní 1/ až 5/ je evidovaná správa ku všetkým nehnuteľnostiam - Slovenský pozemkový fond.
4. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
5. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké ma jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
6. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 13), t.j. fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo je známy a nie je známy jeho trvalý pobyt – pozemky s nezisteným vlastníkom. Fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. b) na základe údajov katastra nehnuteľností. Pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 fond vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy (§17).
9. Je potrebné uviesť, že pokiaľ sú vlastníci nehnuteľností identifikovaní v listoch vlastníctva, t.j. len menom a priezviskom, prípadne aj rodným priezviskom alebo bez uvedenia trvalého pobytu, je potrebné považovať ich za nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Uvedenou právnou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom uznesení vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019 uviedol „v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol okrem iného ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1/ s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2/ pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písm. d/ rovnakého ustanovenia).“ Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (§ 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180)“. Riešením pre označenie u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom, riešením ako tento problém preklenúť sa javilo len druhé pomenovanie označenie účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, v takom prípade napr. spôsobom „neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností zastúpený SPF alebo „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom, zastúpený SPF“. Napokon Najvyšší súd SR uviedol, že potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistené miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt zo zákona zastúpený SPF mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
10. Skutočnosť, že žalovaní 1/ až 5/ vedení príslušným orgánom evidencie katastra nehnuteľností sú osobami neznámymi a zastúpení štátom zriadenou právnickou osobou, ktorou je Slovenský pozemkový fond, vyplýva jednak z údajov katastra, a jednak z právnych predpisov. V evidencii katastra nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J. je osoba žalovaných 1/ až 5/ zapísaná len menom a priezviskom bez bližších identifikačných údajov, a preto súd konal so Slovenským pozemkovým
fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z.
11. V konaní mal súd preukázané, že žalovaní 1/ až 5/ sú v evidencii katastra nehnuteľností vedení ako neznámi spoluvlastníci, ktorí sú uvedení len menom bez bližších identifikačných údajov, pri ktorých nie je možné zistiť či skutočne žijú ich prípadní právni nástupcovia, miesto pobytu a pod. Nakoľko títo spoluvlastníci sú nezistenými osobami žalobca nemá inú možnosť usporiadať vlastnícke právo k týmto pozemkom ako formou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu.
12. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Predpokladom reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením vecí vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povaha a spoločenskému poslaniu (záujmu).
13. Podľa aktuálneho stavu v čase rozhodovania súdu ide o spoluvlastnícke podiely k poľnohospodárskemu pozemku, kedy poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností okrem iných i orná pôda. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, najmä polohové umiestnenie pozemku (pozemok umiestnený mimo zastavanom území obce) a rozlohu možno konštatovať, že rozdelenie predmetného pozemku je funkčne neopodstatnené (k spornému pozemku spoluvlastnícky podiel neznámych spoluvlastníkov v správe fondu predstavuje u žalovaného 1/ a 5/ výmera od 47 m2 do 267 m2) aj s prihliadnutím na zamedzenie drobenia poľnohospodárskych pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z..
14. V danom prípade prichádza do úvahy spôsob vyporiadania a prikázania tohto podielu na pozemku spoluvlastníka a zvýšenie iným podielom ostatných spoluvlastníkov na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu zanikne. V danom prípade súd vyporiadava celú nehnuteľnosť prikázaním do (nového) vlastníctva za primeranú náhradu. Zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom predstavuje, že neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkov, ktorý v spoluvlastníctve nechce zostať, ale vždy celá vec; tá sa strane predmetom iného spoluvlastníctva (s nižším počtom spoluvlastníkov a s inak ustanovenými vlastníckymi podielmi). Prikázať vec, ktorá je predmetom zrušovaného spoluvlastníctva možno však len niektorému zo spoluvlastníkov (niektorým zo spoluvlastníkov) a nie aj ďalším osobám.
15. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo ku KNC parcela č. 3959 - orná pôda o výmere 1.073 m2 v kat. území J. bolo zrušené. Žalobca prejavil o nehnuteľnosť záujem v spôsobe jeho účelného využitia a preto súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
16. Pri stanovení výšky „primeranej náhrady“ za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ až 5/ súd vychádzal z konsenzuálnych vyjadrení sporových strán a to v hodnote pozemku na sumu 27 eur/m2. Primeraná náhrada ako príslušný podiel všeobecnej hodnoty pozemku KNC parc. č. 3959 o výmere 1.073 m2 u žalovaného 1/ podiel 235/1073 predstavuje sumu 6.345 eur (výmera 235 m2), u žalovaného 2/ podiel 47/1073 predstavuje sumu 1.269 eur (výmera 47 m2), u žalovaného 3/ podiel 235/1073 predstavuje sumu 6.345 eur (výmera 235 m2), u žalovaného 4/ podiel 267/1073 predstavuje sumu 7.209 eur (výmera 267 m2), u žalovaného 5/ podiel 263/1073 predstavuje sumu 6.345 eur (výmera 235 m2). Túto vyčíslenú náhradu titulom výplatku spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach súd zaviazal žalobcu vyplatiť žalovaným 1/ až 5/ podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. na účet ich zákonného zástupcu – Slovenský pozemkový fond, ktorý bude tieto prostriedky spravovať, prípadne po splnení podmienok ich vydá oprávnenej osobe. Taktiež je potrebné zo strany súdu uviesť, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom rozhodnutím súdu neprichádza žalovaný 1/ až 5/ o hodnotu svojich podielov; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na ich strane len k premene formy majetku z podielu na nehnuteľnostiach na finančné prostriedky, a to ako ekvivalent peňažnej náhrady ich spoluvlastníckeho podielu.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (žalobca a žalovaný), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného procesného ustanovenia. Preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).