Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23S-42-2014.pdf
PDF · 108.78 KB
No categories available
23S/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobkyne: O. C., trvale bytom XXX XX Z. C. XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Soňou Strýčkovou, advokátkou, so sídlom Národná 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti pribratých účastníkov konania: 1) O.. U. N., G. 1, XXX XX N., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Segečová, s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 817, 2) O.. O. G., G. XX, XXX XX N. N., 3) O.. G. G., G. XX, XXX XX N. N., 4) L.. O. C., XXX XX Z. C. XX, 5) C. C., XXX XX Z. XXX, 6) N. F., XXX XX Z. C. XX, 7) R. F., XXX XX Z. C. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB- OVBP2-2014-05217,TS zo dňa 24.01.2014, takto
rozhodol:
I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č.: OU-BB-OVBP2-2014-05217,TS zo dňa 24. januára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.
II./ Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy advokátskeho zastúpenia v sume 426,12 Eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Soni Strýčkovej, advokátke, č.: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXX, vedený v Z. Z., a. s., a trovy konania na účet žalobkyne v sume 70,- Eur č.: XXXXXXXXXX/ XXXX, vedený v H. N., a. s., všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozhodnutím I. stupňového správneho orgán - Obce Staré Hory č. 189/2013-ŠA zo dňa 30.10.2013 bola podľa § 39a ods. 4, § 66 Stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. povolená stavba „Rodinný dom“ na pozemku parc. C-KN č. XXX v katastrálnom území Z. C. pre stavebníčku O.. U. N., G. 1, N..
Proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu podala odvolanie žalobkyňa a na základe podaného odvolania rozhodoval II. stupňový správny orgán - žalovaný Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2014-05217,TS zo dňa 24.01.2014 odvolanie žalobkyne O. C., Z. C. XX, zamietol a rozhodnutie Obce Staré Hory č. 189/2013-ŠA zo dňa 30.10.2013, ktorým stavebný úrad podľa § 39a ods. 4, § 66 Stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, povolil stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. C-KN č. XXX v katastrálnom území Z. C. pre stavebníčku O.. U. N., G. 1, N., potvrdil.
Proti rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu - žalovaného podala žalobu žalobkyňa, v ktorej navrhovala napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané dňa 24.01.2014 pod č.: OU-BB-
OVBP2-2014-05217,TS zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že žalobkyňa už v podanom odvolaní poukazovala na priestorové umiestnenie stavby vo vzdialenosti 4,1 m od ľavej hranice pozemku (spoločná hranica s parcelou CKN č. XXX/X). Správny orgán sa v rámci zisťovania skutkového stavu veci nevysporiadal s otázkou dodržania odstupov stavieb v prípade odstupu stavby rodinného domu od rodinného domu nachádzajúceho sa na pozemku parcely č. XXX/ X, ktorý je umiestnený takmer tesne na ľavej hranici pozemku parcely č. XXX. V uvedenom prípade nebola dodržaná vzdialenosť 7 m od predmetných rodinných domov. Ustanovenie o výnimke vzdialenosti najmenej 7 m od rodinných domov je v danom prípade vylúčená, nakoľko nie je splnená podmienka neexistencie okien obytných miestností v žiadnej z protiľahlých častí stien rodinných domov. Existencia okien obytných miestností na ľavej stene stavby rodinného domu vylučuje možnosť rozhodnúť o umiestnení stavby rodinného domu vo vzdialenosti 4,1 m od spoločnej hranice s parcelou CKN č. XXX/X. Ustanovenie vyhlášky „ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností“ jednoznačne hovorí o stene rodinného domu postaveného na parcelen CKN č. XXX/X, ako aj o stene rodinného domu, povolenie stavby ktorého bolo predmetom konania na správnom orgáne. Projektová dokumentácia stavby rodinného domu vôbec nezahŕňa umiestnenie strešných zábran proti padaniu zosúvajúceho sa snehu zo strechy tak, ako to stanovuje zákonné ustanovenie § 26 ods. 6 vyhlášky, čo bolo namietané v stavebnom konaní. Umiestnenie strešných zábran nespĺňa podmienky tak, ako to stanovuje § 26 ods. 6 vyhlášky, ktoré jednoznačne stanovuje povinnosť umiestniť na predmetnej streche zachytávače snehu. Správny orgán ohľadom umiestnenia škridiel proti zosuvu snehu a zachytávače snehu na streche rodinného domu len doporučuje ako tzv. nadštandardné riešenie. Správny orgán stavebníkovi neuložil, ale len doporučil umiestnenie strešných zábran proti padaniu zosúvajúceho sa snehu zo strechy. Zosuv snehu (ktorého extrémne množstvo v zimnom období je pre Obec Staré Hory typické) zo strechy stavby rodinného domu, bez povinných zachytávačov, bezprostredne ohrozí oplotenie pozemku žalobkyne, čím bude zo strany stavebníčky okrem iného porušená aj všeobecná prevenčná povinnosť ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Správny orgán sa pri riešení otázky odvádzania dažďovej vody nezaoberal skutočnosťou, že medzi pozemkom stavebníka, z ktorého má byť dažďová voda v rigoloch odvádzaná a potokom, do ktorého má dažďová voda podľa tvrdení stavebníka v prípade väčších zrážok pretekať, je pozemok parcely registra „E“ parc. č. XXX vo vlastníctve tretích osôb. Správny orgán vôbec nezisťoval stanovisko dotknutých podielových spoluvlastníkov predmetného pozemku k spôsobe riešenia odvádzania dažďovej vody z pozemku stavebníka. Správny orgán nepriznal postavenie účastníkov konania podielovým spoluvlastníkom L. G. a O. G.. Vlastníci pozemku parcely registra „E“ bezpochybne účastníkmi stavebného konania sú, čo napokon vyplýva jednak z ustanovenia § 14 Správneho poriadku, ako aj z ustanovenia § 34 ods. 2 Stavebného zákona. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu absolútne absentuje hodnotenie všetkých dôkazov, zdôvodnenie použitia správnej úvahy, najmä čo mal správny orgán v konaní za preukázané, čo považoval za sporné a ako sa s tým pri rozhodovaní vysporiadal. Správny orgán v rozhodnutí bez ďalšieho uvádza citácie zákonných ustanovení, ktorých aplikáciu na daný skutkový stav vôbec nezdôvodňuje. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia je taktiež spôsobená absolútnou neprehľadnosťou textu rozhodnutia, ktorá je spôsobená evidentným nedodržaním zákonných pravidiel upravujúcich náležitosti rozhodnutia. Nie je zrejmé, čo všetko z obsahu rozhodnutia, ktorý správny orgán nesprávne zahrnul do výrokovej časti, je pre účastníkov konania záväzné, žalovaný sa s touto otázkou absolútne nezaoberal, svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu, ktorého nepreskúmateľnosť je zrejmá.
Na pojednávaní dňa 11.06.2014 žalobkyňa trvala aj naďalej na podanej žalobe. K veci ďalej uviedla, že je pravdou, že dala inzerát na predaj svojej nehnuteľnosti, postupovala tak z toho dôvodu, že sa dozvedela, že stavebníčke bolo schválené stavebné povolenie. Vzhľadom na vzniklú situáciu sa rozhodla, že nehnuteľnosť radšej predá. Je pravdou, že v súčasnom období je stanovená vyššia cena nehnuteľnosti, ale v prípade, že budú na súde neúspešní, budú musieť cenu znížiť, aby mohli svoj rodinný dom vôbec predať. I v prípade, že by manželia G. súhlasili s tým, že by mala staviteľka okná nasmerované vo vzdialenosti 4 m od steny nehnuteľnosti G., bolo by potrebné použiť osobitný postup v zmysle § 6 ods. 6 vyhlášky.
K žalobe žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že parcela č. XXX, vo vlastníctve stavebníka, tvorí preluku medzi jestvujúcimi rodinnými domami, preto stavebný úrad musel vyhodnocovať stiesnené pomery v území podľa § 6 ods. 4 vyhlášky. Stavebný úrad v plnej miere rešpektoval ustanovenie § 6 ods. 6 vyhlášky vo vzťahu k nehnuteľnosti žalobcu, ktorá je na parcele č.
XXX. Žalobca napáda umiestnenie stavby na opačnej strane, t. j. vzdialenosť 4,1 m od parcely č. XXX/ X, ktorá je vo vlastníctve manželov G. (rodinný dom na hranici pozemku), hoci vlastníci nehnuteľnosti boli riadnymi účastníkmi konania a umiestnenie stavby nijako nenamietali. Stavebný úrad musel pri existencii tohto domu brať za skutočnosť, že podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvale obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. V kontexte s týmto ustanovením, na ktoré nadväzuje ustanovenie § 6 ods. 3, 4 vyhlášky, stavebný úrad posúdil odstupovú vzdialenosť od rodinného domu manželov G., t. j. dodržanie vzájomnej odstupovej vzdialenosti stavieb 4 m. Protiľahlé steny pojmovo rozumieme steny, ktoré sú naproti umiestnené stavbe a ktorej účinky na vedľajšiu stavbu sa posudzujú. Pre výklad, ktorý pre § 6 ods. 4 vyhlášky uvádza žalobca, by zákonodarca musel vložiť: „V žiadnej z navzájom protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností“, resp. doplnil by povinnosť dokazovania účinkov oslnenia a zatienenia. Podľa neodôvodnených nárokov žalobcu by sa rodinný dom mohol umiestniť jedine na pozemku, ktorého šírka je nad cca 30 m, čo nie je upravené zákonom, ani žiadnym vykonávacím predpisom, ba naopak, vyhláškou sú stanovené odstupové vzdialenosti medzi stavbami a vzdialenosti od hraníc pozemkov. Na stavbe vo vlastníctve manželov G. nie sú okná z obytných miestností a na dome stavebníka je jedno okno z izby, t. j. z obytnej miestnosti. Znamená to, že táto izba pri zníženej odstupovej vzdialenosti na 4,1 m bude mať zhoršené svetlotechnické pomery, ale nie tak, aby tieto nevyhovovali STN norme, pretože možné zníženie odstupovej vzdialenosti na 4 m vyplýva z vyhlášky, táto vzdialenosť bola stanovená na základe prepočtov a požiadaviek STN. Nutnosť dokazovania vplyvu umiestnenej stavby na vedľajšiu stavbu je upravené v § 6 ods. 5 vyhlášky, a to pri inom riešení vzdialenosti. Vzhľadom na námietku žalobkyne ohľadom vzdialenosti medzi rodinným domom na parcele č. XXX/ X a navrhovaným rodinným domom na parcele č. XXX je možné konštatovať, že umiestnenie stavby rodinného domu vo vzdialenosti 4,1 m od susedného rodinného domu sa netýka priamo jej, ale susedného rodinného domu z ľavej strany navrhovanej stavby, ktorého vlastníkmi sú manželia G., a preto žalobkyňa nebude ukrátená na svojich právach. Vzdialenosť rodinného domu žalobkyne od navrhovanej stavby rodinného domu je podľa vytyčovacieho náčrtu z projektovej dokumentácie 13,2 m až 14 m. V súvislosti s tým poukazoval na ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu môže domáhať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu na svojich právach, preto žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na uplatnenie tohto žalobného dôvodu. Stavebný úrad určil na uskutočnenie stavby podmienky a rozhodol aj o námietkach účastníkov konania, žalobcu. Na strane 6 v bode 3 rozhodnutia je uvedená citácia § 26 ods. 6 vyhlášky a umiestnenie škridiel - tašiek proti zosuvu snehu v potrebnom množstve, ktorý bude upresnený pred položením krytiny v rozsahu stanovenom výrobcom krytiny s ohľadom na snehovú oblasť, v ktorej sa Staré Hory nachádzajú. Na prístrešku budú uložené škridle proti zosuvu snehu vzhľadom na nízky sklon len v jednom rade nad okrajom rímsy. Stavebný úrad tak vyhovel požiadavke, ktorá bola uplatnená v konaní, pretože skúmal dokumentáciu stavby, zisťoval požiadavky na zabezpečenie strechy podľa § 26 vyhlášky a určil podmienky pre realizáciu stavby podľa § 66 Stavebného zákona. Žalobná námietka - nesprávne zistenie okruhu účastníkov konania má súvis s odvádzaním dažďových vôd. Odvádzanie dažďových vôd bolo taktiež riešené v konaní tým, že môžu byť vyvedené na terén a prirodzene vsakovať. Žiadny právny predpis takéto riešenie nevylučuje, resp. vykonávacia vyhláška striktne neurčuje, ako musia byť odvedené dažďové vody. Žalobca si však v konaní vynucoval odvádzanie dažďových vôd z pozemku, preto stavebník prijal riešenie, ktoré je obsahom rozhodnutia uvedené na str. 2 (na terén a vedené v rigoloch vedľa domu a pozdĺž hranice pozemku parcely č. XXX/X v prirodzenom spáde existujúceho terénu s postupným vsakovaním). Stavebný pozemok je prakticky rovinatý, preto je povolené riešenie vyhovujúce. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, k tomu žalovaný uviedol, že stavebný úrad v konaní preskúmal návrh zo všetkých hľadísk, ktoré sú obsahom Stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok aj podľa osobitných predpisov a v konaní vystupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že umiestnením a realizáciou stavby, či jej budúcim užívaním bude negatívne ovplyvnený, resp. negatívne bude ovplyvnená vedľajšia stavba, ku ktorej nemá vlastnícke ani iné práva, je dôkazná povinnosť na ňom, aby preukázal okolnosti vyplývajúce z objektívne preukazateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukázali.
Na pojednávaní dňa 11.06.2014 zástupca žalovaného trval aj naďalej na vydanom rozhodnutí a prednášal dôvody rozhodnutia obdobne, ako boli uvedené vo vyjadrení, ktoré podali v predmetnej veci.
K žalobe žalobkyni podala vyjadrenie pribratá účastníčka O.. U. N. (staviteľka), ktorá navrhovala žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť. K veci ďalej uviedla, že zo stavebného projektu, ale najmä z vytyčovacieho náčrtu hranice pozemku parcely č. XXX zo dňa 13.04.2007 vypracovaného M. S., jednoznačne vyplýva, že vzdialenosť medzi rodinnými domami bude 11,2 m a vzdialenosť plánovaného nového rodinného domu od spoločnej hranice pozemkov bude 2 m. Vytyčovací náčrt bol prevzatý aj do stavebného projektu a vzdialenosti pre prehľadnosť boli zakreslené architektom aj do katastrálnej mapy. Pokiaľ ide o umiestnenie krytiny, nikdy nemala v úmysle mať strešnú krytinu bez protisnehových zábran. Protisnehové zábrany sú dnes bežným štandardom, ktorý plní nezanedbateľnú bezpečnostnú funkciu aj pre samých obyvateľov plánovaného domu. Spolu s manželom vychovávajú tri deti, ktorých bezpečnosť je pre nich na prvom mieste. O streche bez snehových zábran skutočne nikdy neuvažovali. Stavebný projekt rieši aj odvádzanie dažďovej vody, a to zvedením na pozemok vo vlastníctve stavebníčky, na ktorom bude umiestnený plánovaný rodinný dom, kde to umožňuje aj skladba pôdy. Až v prípade mimoriadnych zrážok by sa dažďová voda mohla presakovaním dostať do blízkeho potoka, do ktorého rovnako prirodzene presakuje aj z pozemku žalobkyne. Správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle § 47 Správneho poriadku v platnom znení, keď uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, ako hodnotil jednotlivé dôkazy, aké právne predpisy použil, ako sa vyrovnal so vznesenými námietkami. Samotná žalobkyňa nemá záujem bývať aj naďalej vo svojom dome, tento ponúka na predaj, a to už od 02.01.2014 v realitnej kancelárii, o čom predložila súdu aj doklad. Kvalita bývania žalobkyne a ani kvalita bývania tretej osoby nebude plánovanou stavbou narušená.
Zástupkyňa pribratej účastníčky O.. U. N. na pojednávaní dňa 11.06.2014 súhlasila s vyjadrením žalovaného a na pojednávaní predniesla vyjadrenie, ktoré podala k veci O.. U. N.. Zástupkyňa navrhovala žalobu žalobkyne zamietnuť.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. z r u š i l a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a okrem toho rozhodnutie bolo nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či je správny orgán vecne príslušný na konanie, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu - predchádzajúce vydanie napadnutého rozhodnutia.
Žalobkyňa v žalobe okrem iného namietala okruh účastníkov konania, s ktorými správny orgán mal konať.
Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Z § 59 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) vyplýva, že účastníkmi stavebného konania sú aj vlastníci susedných pozemkov a stavieb, a to v prípade, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
Je nesporné, že susediaci pozemok parcely č. XXX, na ktorom sa plánuje nová stavba rodinného domu, je pozemok parcely registra „E“ parc. č. XXX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú L. G. a O. G.. Pribratá účastníčka (staviteľka) O.. U. N. vo vyjadrení zo dňa 09.06.2014 uviedla, že „až v prípade mimoriadnych zrážok by sa dažďová voda mohla presakovaním dostať do blízkeho potoka, do ktorého rovnako prirodzene presakuje aj z pozemku žalobkyne.“ Pribratá účastníčka pritom opomenula uviesť, že tieto dažďové vody by sa museli dostať do potoka cez parcelu registra „E“ č. XXX, ktorá je vo vlastníctve L. G. a O. G., ktorí neboli účastníkmi stavebného konania. Z výpovede zástupkyne O.. U. N. na pojednávaní dňa 11.06.2014 vyplýva, že aj v prípade, že by sa dažďová voda vo väčšom množstve dostala na pozemok, vody by pretekali cez pozemok samotnej staviteľky a ak by sa dostali aj do styku so susedmi, ktorí neboli účastníkmi konania, tak by to v tomto prípade, pokiaľ ide o obmedzenie týchto susedov, bolo len v minimálnom rozsahu. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že tu je možnosť zásahu do iných práv susedného pozemku. Pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania, treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sžp/20/2012 z 13.12.2012).
Žalobkyňa už aj v samotnom odvolaní proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu poukazovala na to, že správny orgán mal konať aj s vlastníkmi susediacej parcely, parcela registra „E“ č. XXX, napriek tejto skutočnosti sa II. stupňový správny orgán s touto námietkou riadne nevysporiadal a vlastníkov parciel registra „E“ č. XXX do konania nepribral.
Podľa § 26 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, šikmá strecha stavby so sklonom strešných rovín strmšia ako 25 stupňov musí mať zachytávač zosúvajúceho sa snehu. Je nesporné, že šikmá strecha plánovaného rodinného domu je strmšia ako 25 stupňov. Bolo preto povinnosťou správneho orgánu určiť v stavebnom povolení povinnosť zabezpečiť na šikmej streche zachytávače zosúvajúceho sa snehu a nie riešiť to len „doporučením“.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadom dodržania odstupov stavieb v prípade odstupu stavby rodinného domu (plánovaný na parcele č. XXX) od rodinného domu nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X (vlastníci O.. O. G. a O.. G. G.), k tomu súd uvádza, že v odôvodnených prípadoch možno pripustiť aj umiestnenie okien obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov pri nedodržaní
odstupových vzdialeností určených § 6 ods. 3, 4 vyhlášky. Jedná sa o výnimočné prípady, ktoré vyžadujú osobitný prístup. Najčastejšie ide o umiestňovanie stavby v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z danosti stavebného pozemku, napr. v stavebných medzerách existujúcej zástavby, pri dlhých úzkych pozemkoch, alebo pri samostatne stojacich rodinných domoch. V takýchto prípadoch vyhláška pripúšťa aj odlišné riešenie s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia vrátane potrebných výpočtov a meraní. Môže pritom ísť o posúdenie osvetlenia a preslnenia obytných miestností, posúdenie z hľadiska požiarnej ochrany, posúdenie hluku, zápachu, prašnosti a podobne. Určenie potreby merania výpočtov závisí najmä od stanovísk príslušných dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy v zmysle osobitných predpisov.
Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, k tomu súd uvádza, že odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia. V odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ďalej spôsob, akým sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, ako aj úvahy, ktoré viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec. V dôvodoch je potrebné reagovať na pripomienky účastníkov konania, vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch, uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. V dôvodoch rozhodnutia nepostačuje len citovať právnu normu, ale je potrebné zdôvodniť použitie príslušnej právnej normy v konkrétnom prípade.
Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude: pribrať do konania vlastníkov parcely registra „E“ č. XXX L. G. a O. G., konať s oboma spoluvlastníkmi ako s účastníkmi konania, rozhodnúť o povinnosti stavebníčky aj o zabezpečení zachytávačov zosúvajúceho sa snehu, vysporiadať sa s možnosťou pripustiť umiestnenie okien obytných miestností v protiľahlej stene navrhovaného rodinného domu, podrobne zdôvodniť vydané rozhodnutie v naznačenom smere.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur, ďalej z trov právneho zastúpenia za úkony: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 12.02.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) 134,- Eur, spísanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia dňa 24.01.2014 a žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia zo dňa 24.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) 134,- Eur, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 11.06.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) 134,- Eur. Hotové výdavky: režijný paušál 3 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) 24,12 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia 426,12 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.