Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-122-2014.pdf
PDF · 64.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/122/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u E. C., E., Š. XXX/XXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: matky K. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. P., G., otca neurčeného, o návrhu navrhovateľa E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Š. XXX/XXX na zverenie mal. do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. B. Š., nar. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti E. C., nar. XX.X.XXXX s účinnosťou od 2.5.2014.
Matka K. Š., nar. XX.X.XXXX je povinná prispievať na výživu mal. B. Š., nar. X.X.XXXX sumou 30% zo sumy životného minima, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15 teho dňa v mesiaci vopred k rukám E. C..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods.3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol . V tomto prípade predmetom konania bol návrh E. C. na zverenie mal. B. Š. do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré maloleté dieťa sa nachádza na základe predbežného opatrenia v jeho osobnej starostlivosti a to s účinnosťou od 23.04.2014. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému s rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 45 ods. l,2,3,4,5,6,7,8 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom
rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnej stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že záujem maloletého si vyžaduje aby bola zverená do náhradnej starostlivosti navrhovateľa, ktorá má vytvorené všetky sociálne, bytové a osobné predpoklady pre to, aby mohol vychovávať maloleté dieťa, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré, sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné, nakoľko účastníci sa práva podať odvolanie výslovne vzdali (§ 207 ods. l Občianskeho súdneho poriadku ).