Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_48Pc-4-2023.pdf
PDF · 71.01 KB
Case nature
Area
Subarea
48Pc/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom, v právnej veci navrhovateľa (otca): P. Š.Č., narodený XX. J. XXXX, trvale bytom J., t. č. T. XX/A, XXX XX J., za účasti oprávneného z vyživovacej povinnosti (syna): J. Š., narodený X. A. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X A., XXX XX Š., o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa P. Š. voči oprávnenému J. Š., deklarovaná rozsudkom K. súdu Q.É. M. z 29. novembra 2019 č. k. 18 P 80/2019-105, zanikla 31. augusta 2022.
II. Zrušuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 29. novembra 2019 č. k. 18 P 80/2019-105 čo do výroku o povinnosti otca prispievať na výživu oprávneného J. Š..
III. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom z 30. novembra 2022, doručeným Okresnému súdu Nové Zámky 1. decembra 2022 a následne postúpeným tunajšiemu súdu 23. januára 2023, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu - synovi J..
2. Návrh odôvodnil tým, že syn ukončil vzdelanie 31. mája 2022 na Strednej odbornej škole technickej v Š. a od 7. júna 2022 je v trvalom pracovnom pomere, čím mu zanikla vyživovacia povinnosť. Syn so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasí, s čím aj udelil písomný súhlas.
3. K návrhu otec pripojil dohodu so synom z 5. októbra 2022 o zrušení vyživovacej povinnosti od 1. septembra 2022, úvodnú stranu pracovnej zmluvy syna s dátumom nástupu do práce 7. júna 2022 a výučný list syna z 31. mája 2022.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil otec, syn svoju neprítomnosť ospravedlnil listom z 31. januára 2023 (č. l. 17), resp. listom z 15. februára 2023 (č. l. 34), zhodne z dôvodu vycestovania do zahraničia a pracovnej vyťaženosti. Súd pojednával v neprítomnosti syna. Otec na pojednávaní zotrval na písomnom návrhu, na ktorý v celom rozsahu odkázal.
5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav: Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 29. novembra 2019 č. k. 18 P 80/2019-105 (č. l. 27-31) vyplýva, že otcovi bolo ako povinnému uložené prispievať na výživu syna (J.) sumou 120,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol vykonateľnosť 12. decembra 2019 a právoplatnosť 10. januára 2020 (č. l. 32). Z Výučného listu z 31. mája 2022 (č. l. 4) vyplýva, že syn J.Ú. sa vykonaním maturitnej skúšky vyučil v odbore 2697 K mechanik elektrotechnik. Z prednej strany pracovnej zmluvy (č. l. 3) vyplýva, že syn J. sa zamestnal v obchodnej spoločnosti PF INTERNATIONAL, s.r.o., s miestom výkonu práce „celá SR a Nemecko“ a s nástupom do práce 7. júna 2022. Z dohody o zrušení vyživovacej povinnosti z 5. októbra 2022 (č. l. 2) vyplýva, že syn J. súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti otca k 1. septembru 2022, a to z dôvodu ukončenia štúdia a zamestnania sa, t. j. schopnosti sám sa živiť.
7. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá vzniká narodením a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 zákona o rodine). V predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa (otca) k oprávnenému (synovi) deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 29. novembra 2019 č. k. 18 P 80/2019-105. Ukončením štúdia oprávneného 31. mája 2022 a následným zamestnaním sa s nástupom do práce 7. júna 2022 sa tento stal schopným sám sa živiť. Účastníci sa dohodli na zrušení vyživovacej povinnosti k dátumu 1. septembra 2022. Skutočnosť, že oprávnený je počnúc 1. septembrom 2022 schopný sám sa živiť je medzi účastníkmi nesporná a vyplýva aj z Dohody o zrušení vyživovacej povinnosti z 5. októbra 2022.
8. Súd preto s prihliadnutím na skutkové zistenia a tiež s ohľadom na vzájomné vyhlásenie účastníkov obsiahnuté dohode o zrušení vyživovacej povinnosti mal za to, že oprávnený syn J. je najneskôr počnúc 1. septembrom 2022 schopný sám sa živiť, preto postupom podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CMP“) určil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému zanikla 31. augusta 2022, a tiež zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 29. novembra 2019 č. k. 18 P 80/2019-105 čo do výroku o povinnosti otca prispievať na výživu oprávneného syna J..
9. Okrajovo súd konštatuje, že aj keď v zmysle ust. § 156 CMP v znení účinnom do 31. decembra 2022 sú účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, čo sú v predmetnej veci zhodné osoby, súd v zmysle základných princípov CMP (čl. 1, čl. 2 ods. 1 CMP) konal aj s oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti, a to v záujme zabezpečenia ochrany práv zaručených zákonom. Uvedený nedostatok právnej úpravy bol odstránený novelou CMP účinnou od 1. januára 2023.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.