Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-485-2014.pdf
PDF · 74.78 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/485/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenej D.. D. T., advokátkou, so sídlom v H., T. X proti odporkyni O. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. X/XX, prechodne bytom Q. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 10C/302/2012-48 zo dňa 22. októbra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť vypratať rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2, zapísaných v KN na LV č. XXX, k.ú. Q., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 316,19 Eur, do rúk D.. D. T., advokátky, so sídlom v H., T. X, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala vypratania odporkyne z nehnuteľnosti z rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2 a z parcely č. XXXX/X, zapísaných v KN na LV č. XXX, k.ú. Q. z dôvodu, že odporkyňa predmetné nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky, ktorá je ich výlučnou vlastníčkou. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Q.. Na parc. č. XXXX/X je postavená prístavba rodinného domu, ktorá nemá pridelené súpisné číslo. K prístavbe pôvodného rodinného domu, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, má R. M. zriadené doživotné právo bývania. V tejto časti nehnuteľnosti je R. M. oprávnený realizovať výkon vecného bremena vo forme jej užívania. Vecné bremeno však nebolo zriadené v jeho prospech k pôvodnému rodinnému domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, kde R. M. žije spolu s odporkyňou. K tejto nehnuteľnosti ani R. M., ani odporkyňa nemajú žiadne práva, nemajú právny titul na jej užívanie, a pokiaľ nehnuteľnosť užívajú bez súhlasu navrhovateľky, bez uzavretej nájomnej zmluvy, užívajú ju neoprávnene a navrhovateľka má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, pretože odporkyňa bez právneho dôvodu do jej vlastníckeho práva zasahuje. Návrh navrhovateľky, pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2, zapísaných v KN na LV č. XXX v k.ú. Q., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku považoval za dôvodný. Vo zvyšujúcej časti, pokiaľ ide o vypratanie odporkyne z parc. č. XXXX/X, v tejto časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. V podanom odvolaní uviedla, že do práv navrhovateľky nijako nezasahuje, nijako ju nenapáda, ani neohovára. Žije s R. M. usporiadaným životom v samostatnej domácnosti. Uviedla, že R. M. má v rodinnom dome Q. XXX právo doživotného
bývania, je invalidný dôchodca, držiteľ preukazu ZŤPS, má problémy s chrbticou a zároveň problémy s chôdzou. Chceli uzatvoriť manželstvo, čo však doposiaľ z finančných dôvodov neurobili. Plánované uzavretie manželstva navrhovateľke prekáža, pretože aj ona plánovala uzavrieť manželstvo s R. M., čo on odmietol. Žiada preto, aby návrh navrhovateľky bol zamietnutý.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedla, že odporkyňa užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Navrhovateľka, ako vlastník nehnuteľnosti, odporkyni neudelila súhlas na užívanie tejto nehnuteľnosti. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,73 Eur.
Krajský súd preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p, podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd sa nezaoberal rozhodnými skutočnosti skutkového stavu, nezistil riadne skutkový stav veci. Za daných okolností v záujme zachovania zásady dvojinštančnosti nie je odvolací súd objektívne schopný doplniť alebo opakovať dokazovanie tak, aby mohol napadnutý rozsudok potvrdiť, prípadne zmeniť. V záujme naplnenia cieľa občianskeho súdneho konania, vyjadreného v ustanovení § 1 O.s.p., ktorý spočíva v zabezpečení spravodlivej ochrany práva a oprávnených záujmov účastníkov, neostáva iné, len rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z posudzovanej veci sa navrhovateľka po úprave žalobného petitu (rozhodnutím zo dňa 22.10.2013) domáhala vypratania odporkyne z rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2 a vypratania parc. č. XXXX/X o výmere 472 m2, ktoré sú zapísané v KN na LV č. XXX v k.ú. Q..
Okresný súd uplatnenému nároku čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti ohľadne vypratania parc. č. XXXX/X o výmere 472 m2, zapísané v KN na LV č. XXX v k.ú. Q. zamietol. Nakoľko odvolanie proti zamietajúcemu výroku nebolo podané, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na vypratanie nehnuteľnosti.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Citované zákonné ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Žaloba na vydanie veci (aktio rei vindicatio) chráni obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je dokazovaním zistený skutkový stav veci podľa § 153 ods. 1 O.s.p.
O rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu ide spravidla vtedy, keď skutkové zistenia vychádzajú z výsledkov dokazovania.
Pokiaľ ide o dokazovanie, ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. upravuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tomto zákonnom ustanovení je zvýraznený princíp nezávislosti súdu.
Aj v posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu vykonával dokazovanie. V súvislosti s vykonávaním dokazovania nie je vylúčené, že súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.), pričom odvolací súd poznamenáva, že ide len o možnosť súdu a nie o jeho povinnosť. Súd pri využití tejto možnosti
prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, pričom zhodné tvrdenia účastníkov posudzuje individuálne so zreteľom na okolnosti konkrétnej veci. To znamená, že zhodné tvrdenie účastníkov ohľadne určitej skutočnosti, s prihliadnutím aj na iné zistené okolnosti, si môže osvojiť ako skutkové zistenia, zatiaľ čo iné zhodné tvrdenie si ako skutkové zistenie osvojiť nemusí. Okrem toho treba rozlišovať zhodné tvrdenie účastníkov zakladajúce skutkové zistenie, ktoré umožňuje určitý právny záver a zhodné tvrdenie, ktoré takýto právny záver neumožňuje. V preskúmavanej veci navrhovateľka svoj žalobný návrh, ktorým sa domáhala vypratania odporkyne z rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2 zapísaných v KN na LV č. XXX v k.ú. Q. odvodzovala od tvrdenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX a na tejto nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky je zriadené vecné bremeno v prospech R. M., nar. XX.XX.XXXX (bývalého manžela navrhovateľky), a to právo doživotného bývania. K svojmu žalobnému návrhu ako dôkaz pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXX, podľa ktorého je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X (vo vzťahu ku ktorému sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva) s tým, že podľa listu vlastníctva v časti C je uvedené právo doživotného bývania v prospech R. M., nar. XX.XX.XXXX. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že na parc. č. XXXX/X (nehnuteľnosť na tejto parcele nie je predmetom daného sporu) je postavená prístavba rodinného domu, ktorá nemá pridelené súpisné číslo. Právo doživotného bývania v prístavbe bolo zriadené vo forme vecného bremena v prospech bývalého manžela navrhovateľky R. M.. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd rozlišuje medzi právom doživotného bývania R. M. v pôvodnom rodinnom dome a v prístavbe pôvodného rodinného domu. Poukazuje na reálne užívanie nehnuteľnosti. Uvádza, že do pôvodnej časti nehnuteľnosti sa nasťahoval R. M., užíva ju doposiaľ, čo navrhovateľka rešpektovala (resp. rešpektuje).
Odporkyňa sa v konaní bráni tým, že v rodinnom dome (nerozlišuje medzi prístavbou a pôvodnou časťou rodinného domu) žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom R. M..
Podľa skutkových záverov súdu prvého stupňa sa odporkyňa k R. M. prisťahovala v novembri 2011 aj so svojím maloletým synom a spoločne žijú v pôvodnej časti rodinného domu, kde tvoria spoločnú domácnosť. Konštatoval, že R. M. má zriadené právo doživotného bývania len k prístavbe pôvodného rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2. Len v tejto časti je oprávnený realizovať výkon vecného bremena vo forme jej užívania.
V preskúmavanej veci prvostupňový súd dostatočne jasne nevysvetlil, prečo mal za to, že právo doživotného bývania R. M. sa vzťahuje k prístavbe pôvodného rodinného domu, ktorý záver je v rozpore s tvrdením navrhovateľky, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľky je zriadené vecné bremeno v prospech R. M., a to právo doživotného bývania, ktorá skutočnosť korešponduje aj so zápisom ťarchy na liste vlastníctva č. XXX. Skutkové zistenia sú totiž určujúce pre posúdenie, či vecné bremeno doživotného bývania R. M. sa vzťahuje k celej nehnuteľnosti, či je potom dôvodná obrana odporkyne, že pokiaľ tvorí spoločnú domácnosť s R. M., či jej vzniká odvodený právny dôvod na užívanie predmetnej nehnuteľnosti.
S ohľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že s poukazom na ustanovenie § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .