Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/24/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, K., o zaplatenie 1 106,17 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 871,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 871,17 eur od 03.02.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 52,- eur za zaplatený súdny poplatok do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1 106,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03.02.2012 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu č. A5779485 a zmluvu č. A5781389. V zmysle zmlúv navrhovateľ vypožičal odporkyni 2 ks SIM kariet, ktoré jej umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou jeden dodatok k zmluve č. A5779485 a jeden dodatok k zmluve č. A5781389, na základe ktorých jej odpredal telekomunikačné zariadenia Sony Ericsson Xperia X8 a Huawei E173 USB mod. Pohľadávka navrhovateľa vznikla neuhradením ceny poskytnutých služieb - faktúr za obdobie 09/2011 - 11/2011 v sume 876,17 eur a zo spôsobenej škody vo výške 235,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou, za ktorú ich navrhovateľ odporkyni predal. Odporkyňa škodu spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenia za zvýhodnené ceny oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkov sa zaviazala používať služby a za tieto po dobu viazanosti platiť a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 19.01.2012 vyzval odporkyňu na zaplatenie ceny služieb a sumy za telekomunikačné zariadenia. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 5,- eur odpísaná, a preto si ju navrhovateľ neuplatňuje.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci neodstavili, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných

dôkazov, a to najmä zmlúv o pripojení, dodatkov k zmluvám, faktúr a pokusom o pokonávku. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 22.07.2011 zmluvu o pripojení č. A5779485. Dňa 22.07.2011 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého odporkyni predal telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Xperia X8 za zľavnenú cenu 1,- euro. Dňa 24.07.2011 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o pripojení č. A5781389 a dňa 24.07.2011 dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého odporkyni predal telekomunikačné zariadenie Huawei E173 USB mod. za zľavnenú cenu 9,- eur. Na základe zmlúv o pripojení požičal navrhovateľ odporkyni SIM karty, ktoré jej umožňovali využívanie služieb poskytovaných navrhovateľom. Navrhovateľ vyúčtoval odporkyni v období od 09/2011 do 12/2011 cenu služieb a poplatkov faktúrami v sume 876,17 eur, z ktorých odporkyňa nič neuhradila, a to ani v lehote do 02.02.2012, ako na to bola vyzvaná pokusom o pokonávku zo dňa 19.01.2012. Okrem toho bola odporkyňa vyzvaná aj na úhradu sumy 235,- eur ako zmluvnej pokuty. Z ceny služieb a poplatkov si navrhovateľ uplatnil sumu 871,17 eur.

Podľa o elektronických komunikáciách (účinný do 01.11.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa o elektronických komunikáciách (v znení účinnom od 01.01.2012, ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je (v znení do 31.01.2013). Podľa uvedeného nariadenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je dôvodný iba v časti o zaplatenie sumy 871,17 eur. Medzi odporkyňou a navrhovateľom vznikol dvojstranný záväzkovo - právny vzťah na základe zmlúv o pripojení a dodatkov k týmto zmluvám, podľa ktorých navrhovateľovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať odporkyni telekomunikačné zariadenia za zvýhodnené ceny a umožniť jej prístup do siete prevádzkovanej navrhovateľom a poskytovať služby. Uvedené zmluvy o pripojení sú v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zmluvami o poskytovaní verejných služieb. Odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť odplatu za telekomunikačné zariadenia a za poskytnuté verejné služby a poplatky v zmysle zmlúv. V zmluvách boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom navrhovateľa a platobnými podmienkami. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ poskytol odporkyni verejné služby a vyúčtoval za ne odplatu a poplatky v období 09/2011 - 12/2011 v zmysle zmlúv a platného cenníka. Odporkyňa cenu služieb a poplatkov v sume 871,17 eur neuhradila, a preto ju na jej zaplatenie zaviazal súd. Keďže sa odporkyňa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, teda neuhradila ho v lehote splatnosti, zaviazal ju súd aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. Z tejto sumy si navrhovateľ mohol uplatniť úrok z omeškania jednotlivo podľa faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania až od 03.02.2012. V tento deň bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní so zaplatením faktúr za poskytnuté služby, a preto súd od tohto dňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške, ktorý si uplatnil, keď tento nepresiahol základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky v zmysle citovaného nariadenia o 8 percentuálnych bodov.

Navrhovateľ si ďalej uplatňoval sumu 235,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V tejto časti vyhodnotil súd nárok navrhovateľa za nedôvodný a zamietol ho. Predpokladom úspešného uplatnenia si nároku na náhradu škodu je preukázanie jej vzniku, porušenie právnej povinnosti odporkyňou a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti odporkyne a vznikom škody. Je pravdou, že odporkyňa neuhradila cenu poskytnutých služieb včas, čím porušila svoju povinnosť, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by v dôsledku tohto porušenia alebo v dôsledku nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu jemu vznikla škoda. Taktiež spoľahlivo nepreukázal jej výšku. Absolútne nie je možné stotožniť sa s tým, že navrhovateľom vypočítaná suma (rozdiel medzi cenou, za ktorú telekomunikačné zariadenia bežne predával a zľavnenými cenami, za ktoré ich predal odporkyni) je skutočnou škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporkyne - porušením jej povinností riadne a včas platiť cenu služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu. Pokiaľ ide o cenu, za ktorú navrhovateľ odporkyni zariadenia predal, tak k tomuto došlo ešte skôr, než odporkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto pokiaľ rozdiel v cene by aj bol navrhovateľovou škodou, nie je jej vznik v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany odporkyne. Okrem toho cena telefónu pre odporkyňu bola určená dohodou účastníkov, t. j. aj na základe konania a ponuky navrhovateľa a akceptácie odporkyňou, pričom v tejto súvislosti si ako podnikateľský subjekt mal byť navrhovateľ vedomý podnikateľských rizík a postupovať tak, aby škodám predchádzal. Okrem toho samotný výpočet navrhovateľa (cena A - cena B = škoda) nepreukazuje, že tento rozdiel je skutočnou škodou (resp. ušlým ziskom), keďže z predložených listín a výpočtu nie je zrejmé, akým spôsobom a v akom rozsahu boli vo

výpočte zohľadnené napr. daňové náklady na zariadenia, DPH, prípadne či a v akom rozsahu sa akciová cena zariadení prejavila v cene poskytovaných služieb a pod. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky skutočnej škody, ani ohľadne preukázania, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporkyne. Z týchto dôvodov súd návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

Podľa účastníkovi ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V časti o zaplatenie sumy 235,- eur s príslušenstvom bol návrh zamietnutý ako nedôvodný. Dôvodne tak bol podaný návrh iba v časti o zaplatenie sumy 871,17 eur s príslušenstvom. Keďže navrhovateľ mal úspech iba v časti, priznal mu súd iba pomernú náhradu trov konania, a to trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 52,- eur, ktorý by bol navrhovateľ povinný zaplatiť z časti uplatneného nároku, v ktorej mal úspech (6 % zo sumy 871,17 eur). Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak náhradu trov právneho zastúpenia mu súd nepriznal ani v pomernej časti, keďže tieto trovy nepovažoval súd za potrebné na účelné uplatňovanie práva, pretože súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ sa svojich nárokov domáha vo veľkom množstve konaní a doposiaľ bol len zriedkavo zastúpený advokátom. Samotný návrh na začatie konania je takpovediac formulárový, keď až na vyčíslenie trov právneho zastúpenia je totožný s návrhmi v konaniach, v ktorých navrhovateľ advokátom zastúpený nebol. Trovy právneho zastúpenia na prevzatie veci a podanie návrhu na súd tak súd nepovažoval za účelné, a preto z nich nepriznal navrhovateľovi náhradu ani v pomernej časti. Je síce právom navrhovateľa dať sa v konaní zastúpiť advokátom, avšak toto právo nemožno stotožňovať s právom na náhradu trov takéhoto zastúpenia, ale vždy je potrebné skúmať, či takéto trovy boli účelne vynaložené na uplatnenie práva. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že neboli.

V zmysle je odporkyňa povinná zaplatiť náhradu trov konania advokátovi navrhovateľa. Odporkyňa je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku povinná splniť v zmysle do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a podľa . Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám ( ):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.