Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-189-2013.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/189/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právne veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporkyni: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - B. XXX, o zaplatenie 188,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 24. júla 2012 č. k. 9C/51/2012-30, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 544, § 545 a § 545a Občianskeho zákonníka a tým, že odporkyňa neporušila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení bez evidenčného čísla uzavretej 8.10.2008. Vychádzal z toho, že neprijal právny názor navrhovateľa o zmluvnej pokute z dôvodu, že svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepoužitie ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka odôvodnil tým, že telekomunikačné zariadenie typu SONY ERICCSON T 303i, poskytnuté odporkyni v čase uzavretia zmluvy o pripojení za 0,03 eur, malo v čase poskytnutia štandardnú cenu 119,77 eur a zmluvná pokuta, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal výšku 188,95 eur. , ktorá suma presahuje cenu telefónneho zariadenia o 1,5 krát. Vyslovil názor, že prisúdením práva na zmluvnú pokutu by porušil zákonné princípy súkromného práva a záväzky Európskej únie, v zmysle ktorých členské štáty sú zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok ďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná, bez nekalých podmienok (článok 6 Smernice Rady 90/13 z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje spotrebiteľa, lebo umožňuje navrhovateľovi uplatňovať zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinnosti odporcom, či už podľa zmluvy o pripojení, jej Dodatku, prípadne Všeobecných podmienok navrhovateľa, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti ani hodnotu porušenej povinnosti. Uvedené ustanovenie považoval neprimeraným i vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý podľa dojednaných zmluvných podmienok má trvať 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur, pričom nerozlišuje, či k porušeniu tejto podmienky dôjde buď bezprostredne po uzavretí zmluvy, resp. tesne pred jej skončením, čo považoval nerovnováhou vo vzťahu k spotrebiteľovi. Záverom vyslovil, že z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17 C/112/2010. Nárok nepovažoval nárokom titulom škody, nakoľko podlieha inému právnemu režimu, ktorou otázkou sa navrhovateľ nezaoberal a neposkytol vierohodné dôkazy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnila.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu 188,95 eur s 9% úrokom z omeškania od 28.5.2009 do zaplatenia alebo zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ uviedol, že odporkyňa nebola zmluvnou pokutou, ktorej sa v konaní domáha, sankcionovaná len za nezaplatenie splatných faktúr, ale predovšetkým za to, že v dôsledku nesplnenia svojej povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jej SIM karta vypojená z prevádzky. Zotrvaním v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa počas doby viazanosti by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby odporkyňa postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu. Poukázal na to, že porušenie zmluvnej povinnosti odporkyňa nerozporovala. Uviedol, že nikto nemôže preukázať reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, v danom prípade, že odporkyňa nedodržala svoj zmluvný záväzok zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu. Argumentoval tým, že preukázal nezaplatenie ceny služieb odporkyňou Zmluvou o pripojení a Dodatkom k nej. Preukázal aj bežnú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení, pokiaľ súd považoval uvedený dôkaz nedostatočným, mal navrhovateľa vyzvať na predloženie ďalších dôkazov. Poukázal na to, že výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré právnemu predchodcovi navrhovateľa mohlo vzniknúť v prípade, ak odporkyňa načerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti zo zmluvy. Návratnosť priamych investícií nie je priamo úmerná dĺžke doby, ktorou sú zmluvné strany viazané, ale má progresívny charakter, výšku zmluvnej pokuty preto nie je možné meniť a znižovať v závislosti od času porušenia povinnosti odporkyňou. Uviedol, že na výšku zmluvnej pokuty je možné aplikovať § 3a ods. 3 nar. č. 87/1995 Z. z. Účelom dojednania zmluvnej pokuty je naplnenie funkcie ako paušalizovanej náhrady škody a rovnako tiež funkcie preventívnej, ktorá musí byť vyššia ako je skutočná hodnota výhody. Podľa odvolateľa, neplnením povinnosti odporkyňou neprišiel len o tú sumu, o ktorú poskytol lacnejší mobilný telefón odporkyni, ale aj o bližšie nešpecifikované plnenie, ktoré by mu odporkyňa poskytla za predpokladu zotrvania v zmluvnom vzťahu po stanovenú dobu.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že má vedomosť o dlhu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa ale vzhľadom ku svojej nepriaznivej sociálnej a finančnej situácii ho môže zaplatiť vo veľmi nízkych splátkach.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 v spojení a § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 202 ods. 2 O. s. p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Predmetom konania je zamietnutie návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 188,95 eur s príslušenstvom 9% úrokom z omeškania od 28.5.2009 do zaplatenia.
Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty vo z dôvodu, že odporkyňa neporušila zmluvné povinnosti Zmluvy o pripojení z 8.10.2008 uzavretej medzi T-Mobile Slovensko, a. s., Bratislava, právnym predchodcom navrhovateľa ani Dodatku k nej a odporkyňou a z dôvodu, že podkladom jej uplatnenia je neplatná zmluvná podmienka.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
V odseku 1 § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. V odseku 4 § 53 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol ich výpočet spresnený a doplnený [písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES. Pojmom "neprijateľná podmienka" treba rozumieť "neprijateľné dojednanie" (ktoré tvorí obsah zmluvy), keďže tu nejde o podmienku v právnom úkone v zmysle § 36, na ktorú možno viazať vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností. V odseku 5 sa ustanovuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Novelou (zákonom č. 575/2009 Z. z.), ktorou sa súčasne novelizoval aj Občiansky súdny poriadok a zákon o ochrane spotrebiteľa, sa do Občianskeho zákonníka doplnilo ustanovenie § 53a, podľa ktorého ak súd právoplatne rozhodne o určitej zmluvnej podmienke uvedenej či už priamo v spotrebiteľskej zmluve, alebo v prílohe k zmluve, že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac používať ani vo vzťahu k iným spotrebiteľom a musí ju zo svojich zmlúv (resp. z príloh) vypustiť. Nevzťahuje sa to len na podmienky s rovnakým (doslovným) znením, aké bolo predmetom súdneho rozhodnutia, ale na všetky podmienky, ktorých význam (dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd rozhodol, že je neplatná. Rovnakú povinnosť má dodávateľ aj v tom prípade, ak súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo o primeranom finančnom zadosťučinení v dôsledku podmienky, ktorá bola neplatná. Takéto rozhodnutie súdu však vždy predpokladá najprv rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O. s. p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia (znenie od 1.3.2010).
Z ustanovenia odseku 3 vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť na návrh aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu, sú : musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo i právne spočíva v spotrebiteľskej zmluve, žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie podľa § 3 ods. 5 a § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Keďže výrok o neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve môže byť prijatý na návrh ale aj bez návrhu, potom jeho prijatie bez návrhu len reflektuje procesnú realitu (nedostatok návrhu) v situácii, v ktorej by návrh na takú neprijateľnosť bol tak či onak úspešný. V odseku 4 tohto ustanovenia sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a OZ uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takého výroku je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na základe takého výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého rozsudku. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom, pretože na iný skutkový základ pre takýto výrok niet v zákone opory. Či ide o podmienku s rovnakým významom, bude pri prípadnom jej uplatňovaní otázkou procesného dokazovania.
V danej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa neporušila žiadnu zmluvnú podmienku Zmluvy o pripojení z 8.10.2008, pretože jej porušenie navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov, nakoľko v dôsledku neplatenia ceny služieb, poskytnutých jej právnym predchodcom navrhovateľa, jej musela byť odpojená SIM karta, čím prestala prijímať služby právneho predchodcu navrhovateľa. Súd prvého stupňa vyslovil záver o neporušení zmluvných podmienok odporkyňou bez toho, aby skúmal, či porušila práve navrhovateľom tvrdenú zmluvnú povinnosť. Z uvedeného dôvodu je jeho záver o neporušení zmluvných povinností odporkyňou nepreskúmateľný. I keď súd prvého stupňa prijal záver, doposiaľ neodôvodnený, o tom, že odporkyňa zmluvné povinnosti neporušila, vyslovil ďalší záver o neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute vzhľadom k jej výške v porovnaní s časom porušenia zmluvnej povinnosti a výškou zľavy ceny mobilného telefónu. Uvedený záver, okrem toho, že je nepreskúmateľný z dôvodu, že neidentifikoval ním skúmané zmluvné dojednanie, je logicky rozporným s jeho prvým záverom o neporušení zmluvných povinností odporkyňou, nakoľko pokiaľ je dojednanie o zmluvnej pokute neplatným, nemohla odporkyňa porušiť neplatné dojednanie zmluvy. Z uvedených dôvodov je odôvodnenie o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute nepreskúmateľným. Odôvodnenie rozsudku o zamietnutí návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 188,95 eur s príslušenstvom nezodpovedá preto ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p..
Konanie súdu prvého stupňa pretavené do rozhodnutia a jeho odôvodnenia je tak zaťažené vadou nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia spočívajúcou v neodôvodnení rozhodnutia v otázke neporušenia neplatnej zmluvnej podmienky.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci E. R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu ním odníma možnosť konať pred súdom.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred súdom prvého stupňa v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa nezdôvodnil neplatnosť zmluvnej podmienky ním skúmanej bez toho, aby uviedol o ktorú konkrétnu zmluvnú podmienku ide a logicky rozporne odôvodnil neprisúdenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom z neplatnej zmluvnej podmienky. Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).
Odvolací súd postupujúc podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v závislom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Po vrátení vec súd prvého stupňa opätovne vykoná dokazovanie v danej veci o zmluvnej pokute a rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. tak, aby účastníci poznali dôvody jeho rozhodnutia práve ním zvoleným spôsobom a aby bolo aj preskúmateľné odvolacím súdom v prípade odvolania.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.