Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ro-1510-2012.pdf
PDF · 79.27 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/1510/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Pavel Q., nar. X.X.XXXX, Drienovec XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 1.319,20 eura s prísl.
rozhodol:
Súd odpor, podaný vedľajším účastníkom dňa 13.9.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice-okolie 12Ro 1510/2012 - 29 zo dňa 7.9.2012 o d m i e t a .
Vedľajší účastník je povinný zaplatiť žalobcovi na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 2303545357 trovy konania v sume 91,95 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 1.319,20 eura spolu 9,25% úroku z omeškania ročne a nahradil trovy konania.
O tomto nároku bolo rozhodnuté platobným rozkazom 12Ro/1510/2012 - 29 dňa 7.9.2012 tak, že žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 1.319,20 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1122,06 eura od 9.12.2011 do zaplatenia a nahradila trovy konania 79 eur titulom súdneho poplatku a 165,70 eura trov právneho zastúpenia.
Platobný rozkaz 12Ro/1510/2012 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.9.2012 a žalovanému dňa 13.9.2012. Ani jeden z nich odpor proti tomuto platobnému rozkazu, ani odvolanie proti výroku o trovách konania nepodal.
Dňa 13.9.2012 (čl. 31) bolo súdu doručené podanie Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, ktorým vstúpil do konania na strane žalovaného. Podanie bolo doručené elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom.
Ešte stále v konaní Ro boli dňa 3.10.2012 vydané procesné poučenia o právach a povinnostiach a spolu s platobným rozkazom boli doručené aj vedľajšiemu účastníkovi dňa 31.10.2012.
Dňa 5.11.2012 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu zo dňa 7.9.2012 (čl. 42), v ktorom o.i. vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.
Vo vyjadrení zo dňa 18.12.2012 žalobca reagoval na odpor zo strany vedľajšieho účastníka tak, že ho navrhol odmietnuť, keďže bol podaný neoprávnenou osobou, a poukázal na viacero súdnych rozhodnutí.
Žalovaný sa vyjadril, že síce s odporom vedľajšieho účastníka súhlasí ale to preto, že má len 62,50 eura dávky v hmotnej núdzi, a požiadal, aby mohol pohľadávku žalobcu zaplatiť na splátky.
Na pojednávaní dňa 10.6.2014 sa merito veci nepreberalo, bola iba posúdená procesná stránka veci, pričom žalovaný ani vedľajší účastník sa ho nezúčastnili.
Súd vzniknutú procesnú situáciu vyhodnotil nasledovne: Podľa § 172 OSP: (1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. Podľa § 174 OSP: (1) Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
(2) Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
(3) Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.
(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Je nesporné, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo
je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. („Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno síce vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov, jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (porov. napr. Rubeš, J. In Handl, V. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, Panorama Praha, 1985, str. 418). To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova (porov. Rubeš, J. In cit.dielo, str. 421). Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho na strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“.
Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone žalovaného môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípade aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.). Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú.
Ak teda združenie podaním z 12.9.2012, doručeným 13.9.2012 (č.l. 31 spisu), oznámilo súdu prvého stupňa, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník „na podporu účastníka Pavla Lukáča, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva a nebol tu teda procesne relevantný dôvod na to, aby mu súd prvého stupňa doručil platobný rozkaz. Ak napriek tomu, na pokyn vyššieho súdneho úradníka z 3.10.2012 (čl.41 spisu) bolo tak urobené, nevznikli v súvislosti s týmto doručením procesné následky tvrdené Združením, t.j. vznik jeho vedľajšieho účastníctva a práva na podanie odporu proti platobnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2012 vzhľadom na to, že žalovaný proti nemu odpor nepodal.
„Začatie“ sporového konania v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. včasným podaním odôvodneného odporu môže iniciovať len žalovaný, nie aj tretia osoba, ktorá sa nestala procesne účinným spôsobom (vedľajším) účastníkom konania. Totižto iba žalovaný disponuje oprávnením dať procesne významný podnet na pokračovanie v konaní, v ktorom sa potom, okrem iných, uplatní prejednacia zásada a zásada kontradiktórnosti. Iba žalovaný rozhoduje o tom, či mieni v spore pokračovať a je výlučne na jeho vôli, či podá odpor proti platobnému rozkazu. Tým, že sa Združenie nestalo účastníkom konania, nemal právo na podanie odporu proti platobnému rozkazu 12Ro/1510/2012.
Uvedený záver korešponduje aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR .
Procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p.). Žalobca si vyčíslil trovy konania celkovou sumou 577,07 eura pri hodnote za 1 úkon 61,41 eura plus režijný paušál (§10 ods. 1 a § 15 vyhl. 65/2004 Z.z.) za:
- prípravu a prevzatie zastúpenia
- pokus o zmier
- návrh na začatie konania
- vyjadrenie k odporu z 18.12.2012
- vyjadrenie z 5.5.2014
- účasť na pojednávaní 10.6.2014 t.j. 6 x 61,41 eura (368,46 eura) plus 20% DPH z odmeny 73,69 eura, takže odmena celkom: 442,15 eura. Okrem toho tiež režijný paušál 4 x 7,63 a 2 x 80,4 eura (spolu 55,92 eura), čím trovy právneho zastúpenia činili celkom 498,07 eura a trovy konania spolu so súdnym poplatkom 79 eura v sume 577,07 eura.
V prvom rade súd podotýka, že právoplatným platobným rozkazom mal žalobca priznanú náhradu trov v samotnom platobnom rozkaze a to za dva úkony - 1/ príprava a prevzatie zastúpenia a 2/ podanie žaloby v celkovej sume 165,70 eura ako aj súdny poplatok 79 eur.
Vychádzajúc zo zásady, že trovy má platiť ten, kto ich zapríčinil a nebol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za účelne vynaložené úkony, ktorými boli v tomto štádiu konania len: 1/ vyjadrenie k odporu vedľajšieho účastníka a 2/ účasť na pojednávaní dňa 10.6.2014 - v rozsahu 1/4 (§13a ods. 4 vyhl. 655/2004 Z.z.) t.j. 61,41 eura plus 15,35 eura a k tomu režijný paušál na úkon v roku 2012 7,63 eura a v roku 2014 v sume 8,04 eura, spolu: 92,43 eura, čo spolu s 20% DPH z odmeny v sume 76,76 v sume 15,35 eura činí 91,95 eura.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.