Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-1272-2013.pdf
PDF · 74.17 KB
Case nature
Subarea
6Er/1272/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: Eat & Coffee s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 118, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 002 432, na vymoženie pohľadávky vo výške 923,85 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad Detva, so sídlom Štúrova 784/52, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 1602/2013, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného vzneseným proti exekúcii vyhovuje.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 923,85 Eur a trov exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica, č. 700-2113161313-GC04/13 zo dňa 08. 10. 2013.
Poverením č. 5601 107688 zo dňa 19. 12. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, Exekútorský úrad Detva, so sídlom Štúrova 784/52, 962 12 Detva, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1602/2013.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 18. 02. 2014, súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii zo dňa 03. 02. 2014. K podaniu súdny exekútor pripojil aj fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 29. 01. 2014 a fotokópiu dokladu preukazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 03. 02. 2014.
Povinný namietol, že uhradil vymáhanú pohľadávku dňa 23. 01. 2014. K námietkam pripojil kópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23. 01. 2014, vystaveného oprávneným.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 27. 03. 2014, sa k námietkam povinného vyjadril oprávnený. Uviedol, že povinný uhradil v celom rozsahu vymáhanú pohľadávku vo výške 923,85 Eur dňa 23. 01. 2014.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 03. 02. 2014 a obálky, v ktorej boli súdnemu exekútorovi námietky povinného doručené, zistil, že námietky proti exekúcii podal povinný dňa 03. 02. 2014, t.j. v zákonnej 14-dňovej lehote.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Je potrebné uviesť, že aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému za obdobie august 2013 pohľadávku predstavujúcu dlžné poistné vo výške 923,85 eura.
Súd z oznámenia oprávneného zo dňa 21. 03. 2014 a z príjmového pokladničného dokladu predloženého povinným mal preukázané, že povinný uhradil priamo do pokladne oprávneného sumu 923,85 Eur dňa 23. 01. 2014, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 28. 11. 2013, t.j. v deň, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Súd má z vyjadrenia oprávneného a z námietok povinného preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, keďže došlo zo strany povinného k uhradeniu vymáhaného nároku v celom rozsahu, t.j. vo výške 923,85 Eur a to dňa 23. 01. 2014. Vymáhaný nárok zanikol splnením a preto súd o námietkach povinného vznesených proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 50 ods. 5 vety prvej Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví.
Záverom súd uvádza, že o povinnosti náhrady trov exekúcie rozhodne v uznesení o zastavení exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa vyhovelo námietkam povinného vzneseným proti exekúcii.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.