Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/128/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: S. R., T.. D., N.. XX.XX.XXXX a v 2. rade: K. R., N.. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX M. V.Č. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Peter Mihalda, Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, proti odporcovi: Trnavský samosprávny kraj, Vajanského 2, 917 Trnava, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, 917 01 Trnava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, Hodská 373/38, 924 22 Galanta, IČO: 00610291 porušil ustanovenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých tým, že zdravotnú starostlivosť neposkytoval správne, čím zasiahol do osobnostných práv S. R., N.. XX.XX.XXXX a K. R., N.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom: XXX XX M. V. Č.. XXX, a to do ich práva na súkromný a rodinný život a nedotknuteľnosti života jednotlivca v kruhu ich najbližších.

Odporca je p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať navrhovateľom v 1. a 2. rade z titulu práva na ochranu osobnosti ospravedlnenie z dôvodu pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti formou osobného listu.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 Eur a navrhovateľovi v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 Eur , a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania vo výške 713,50 Eur a navrhovateľovi v 2. rade trovy konania vo výške 713,50 Eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľov 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10.583,45 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa svojím návrhom naposledy upresneným na pojednávaní dňa 05.04.2012 domáhali rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 14.7.2007 o 18.15 hod. mala navrhovateľka 1/ potom ako jej začala odtekať plodová voda bola prijatá na gynekologicko pôrodnícke oddelenie Nemocnice s poliklinikou svätého Lukáša Galanta v 40 týždni tehotenstva. Na pôrodnú sálu bola prijatá ako prvorodička. Pri prijatí bola vyšetrená, kardiotokografický záznam bol normálny. Počas nasledujúcich 24 hodín bola monitorovaná kardiotokograficky a askultačne. V noci dňa 16.7.2007 okolo druhej hodiny jej povedali, že nadránom

okolo piatej hodiny pôjde rodiť. Celú noc pociťovala bolesti. Ráno o piatej hodine bola vyšetrená a odvezená na pôrodnú sálu, kde s ňou bol aj navrhovateľ v 2. rade. O 6.45 hod. začala navrhovateľka tlačiť, avšak bezvýsledne s tým, že pôrod nepostupoval. Na pomoc pri manuálnej podpore bol požiadaný aj V.. A., avšak takýto postup bol bezvýsledným a tak bol indikovaný operačný pôrod vákuumextraktom. Počas troch neúspešných trakcií poklesávali ozvy plodu na 100/minút. Keďže ani tento postup nebol správny a nedošlo k pôrodu dieťaťa, bola indikovaná urgentná sekcia (cisársky rez ) z indikácie nepostupujúceho pôrodu a hypoxie (nedostatku kyslíka) plodu. Dňa 16.7.2007 o 7.00 hod. sa narodilo dieťa, syn K. s váhou 3700 gramov a dĺžkou 50 centimetrov. V tento deň o 9.00 hod bolo dieťa prevezené do perinatologického centra do Nových zámkov. Dieťa zomrelo dňa 17.7.2007 o 9.15 hodine. Dieťa zomrelo na zlyhanie centrálnej nervovej sústavy pri mozgovej ischémii, ktoré bolo prvotne zapríčinené pri pôrode.

Rodičia adresovali Nemocnici s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta žiadosť o prešetrenie priebehu pôrodu listom zo dňa 01.08.2007, na základe ktorého oznámili rodičom, že postup pôrodníkov bol lege artis, pričom uviedol, že v záujme objektivizácie prešetrenia žiadosti bol o stanovisko požiadaný aj krajský odborník v oblasti gynekológie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou listom zo dňa 14.01.2008 oznámil rodičom usmrteného dieťaťa výsledky prešetrenia ich žiadosti s tým, že tak ako je uvedené na druhej strane prešetrenia druhý odsek, zistil nasledujúce pochybenia: „ Pri rozhodovaní o vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru (výška pacientky, rozmery panvy, veľkosť plodu). V kritickom období I. doby pôrodnej, bol monitoring realizovaný iba stetoskopom, t.j. 11 hodín bez kardiotokografického monitoringu. Kardiotokografický záznam zo dňa 16.7.2007 v čase od 05.05. hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje pokles oziev do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales (prirodzenou cestou). Pri pretrvávajúcich známkach intrapartálnej (vnútromaternicovej) hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná, vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte, alebo primárne indikovaný cisársky rez.“ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou výkonom dohľadu zistil porušenie z.č. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonom, podľa ktorého: „ poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonávajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.“ Rodičia usmrteného dieťaťa podali na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Galanta oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin podaním zo dňa 10.03.2008. Dňa 02.04.2008 bolo vyšetrovateľom policajného zboru úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante vydané uznesenie o začatí trestného stíhania pod Č.: Y.-XXX/JP-X.-XXXX za zločin usmrtenia podľa , . V trestnom konaní bol vypracovaný Znalecký posudok č. X/XXXX znalcom V.. J. W., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Gynekológia a pôrodníctvo. Podľa jeho záverov (siedma strana posledný odsek): „Ukončenie pôrodu stredným vákummextraktorom sa z indikácie hroziacej asfyxie plodu považuje u prvorodičky za nevhodné.“ (ôsma strana piaty odsek): „Znalec uviedol už v bode 1), že výhrady sú a) k monitorovaniu stavu plodu počas pôrodu, b) k použitiu stredného vákummextraktora z indikácie hroziacej asfyxie (udusenie) plodu u prvorodičky na hlavičku v rovine panvovej hlbiny a nebolo využité, c) skoršie ukončenie pôrodu forcepsom, alebo najlepšie cisárskym rezom.“ Z výsledkov znaleckého posudku jednoznačne vyplynula nevhodnosť aplikovaných metód pri pôrode navrhovateľky v 1. rade. Takýto postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti odporcu mal za následok smrť novonarodeného dieťaťa navrhovateľov. Úmrtie novonarodeného syna K. R. závažne a nezahojiteľne zasiahlo do emociálnej stránky súkromného a rodinného života navrhovateľov. Rodičia dieťaťa po úmrtí a z dôvodu len ťažko zahojiteľnej rany na psychike museli vyhľadať pomoc odborníkov v oblasti psychiatrie. Pôrodník je osoba, ktorá má povinnosť riadne určiť postup akým je vhodné vykonať pôrod, keďže v tomto prípade bol tento postup nesprávne určený, čo predstavuje porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania pôrodníka, malo takéto porušenie povinnosti za následok usmrtenie dieťaťa. Navrhovateľka v1. rade ako zdravá s bezproblémovým tehotenstvom sa dostavila do nemocnice, tu až po vykonaní zdravotníckeho zákroku došlo k poškodeniu novonarodeného syna, ktorý mal za následok jeho úmrtie. Navrhovatelia mali a naďalej majú právo na rodinný život, jedným z jeho základných účelov je starostlivosť o deti. Porušením právnej povinnosti odporcu došlo k porušeniu tohto práva navrhovateľov, títo si museli vytrpieť nie iba bolesť zo straty prvorodeného a jediného syna, ale toto porušenie malo za následok aj poškodenie zdravia navrhovateľky v 1. rade. Postup lege artis sa dnes definuje ako postup v súlade s aktuálnym poznaním lekárskych a biomedicínkych vied“. Jednoznačne vhodnejší by dnes bolo celostne

chápanie poskytovania zdravotnej starostlivosti uvádzané v Deklarácii o rozvoji práv pacientov Európy, ako zaobchádzanie s pacientom v súlade so stavom biomedicínskych (etika, filozofia, tanatologia, psychológia, prírodné vedy atď.). Zodpovednosť, ktorú dnes majú biomedicínske vedy voči spoločnosti, v súvislosti s aplikovaním moderných medicínskych metód a postupov sa javí príliš veľká na to, aby ju niesli naďalej len sami. V súvislosti s nemajetkovou ujmou, podľa , a nepriamo aj , spôsobenou ohrozením resp. porušením práv spätých s osobnosťou človeka je potrebné uviesť: “... je irelevantné, či si rušiteľ (pôvodca zásahu bol alebo nebol vedomý protiprávnosti zásahu. Rozhodujúci je výsledok takéhoto konania“. Ku vzniku nemajetkovej ujmy stačí aj zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať len ohrozenie, nie je potrebné priamo porušenie osobnostných hodnôt. Tento prístup akceptuje aj existujúca judikatúra. Spôsobená ujma vo fyzickej podstate sa nedá takmer nikdy odstrániť, ani napraviť. Ostáva preto len jedna možnosť, a tou je primerane zadosťučinenie (satisfakcia), ktorá jedine môže aspoň čiastočne zabezpečiť požiadavku spravodlivosti. Peňažné zadosťučinenie sa prirovnáva k istej forme rehabilitácie, čo možno pripusť len preto, že pri porušení práva na život, zdravie a telesnú nedotknuteľnosť nepozná právo iné prostriedky nápravy a ochrany.

Postup non LEGE ARTIS bol konštatovaný samotným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa konštatovalo jednoznačne porušenie o zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva v zmysle citovaného zákona, že poskytovateľ nedodržal svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. S uvedeným názorom sa stotožnili aj znalci V.. W. a najmä V.. V., ktorí jednoznačne poukázali na pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tieto závery sú podchytené aj v ich znaleckých posudkoch, najmä v znaleckom posudku V.. C. V., kde sa znalec vyjadruje k tomu, kde došlo k pochybeniu v príčinnej súvislosti medzi týmto pochybením a smrťou, ako aj k ostatným otázkam, ktoré mu boli kladené. Odporca nehovorí pravdu, resp. ju neprípustne skresľuje, keď uvádza, že: Poukazuje na skutočnosť, že v objektívnom náleze bol dokumentovaný tzv. pôrodný nádor, ktorý mohol byť jednou z príčin úmrtia. A že uvedené je zaznamenané aj v protokole č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“ Tento protokol o vykonanom dohľade je založený v spise a neobsahuje žiadne takéto tvrdenie, že by pacientka, alebo nález mal potvrdiť tzv. pôrodný nádor. Nič takéto nikdy preukázané nebolo. Na str. 4 Protokolu č. XXX/XXXX, sa uvádza „Dôvod neúspechu vákuum extrakcie nie je zrejmý. Ale nemožnosť extrahovania plodu na tri trakcie svedčí pre možný cefalopelvický nepomer, caput suceadeum, alebo technickú chybu.“ Teda úrad týmto preukazuje, že všetky 3 spôsoby extrakcie nemožno použiť pri uvedených prípadoch, ktoré však nikdy neboli preukázané. Už samotný ods. 1 týchto záverov hovorí, že pri rozhodovaní o vedení pôrodu nebol zohľadnený možný cefalopelvický nepomer, to znamená výška pacientky, veľkosť plodu. Uvedené ani nebolo možné zistiť a sám odporca uvádza, že výsledkom hystopatologie pupočníka a placenty, ktorá bola vykonaná na patologickom oddelené NSP bolo, že tkanivá placenty a pupočníka boli bez malformácií (rodinná vývojová úchylka) tvaru ischemických ochorení srdca spôsobenej asterosklerotickými zmenami a zápalových zmien, čo nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu (znížené množstvo kyslíka) a teda už týmto tvrdením sám odporca vyvracia vlastne jeho nepravdivé tvrdenie o tom, že navrhovateľka v 1. rade trpela tzv. pôrodným nádorom. Teda existencia pôrodného nádoru u pacientky je nepravdivá a vymyslená účelovo odporcom. Úrad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj znalci potvrdili a jednoznačne uviedli, že príčinou smrti s vysokou pravdepodobnosťou je nedostatočné monitorovanie, resp. nedostatočným monitorovaním neodhalená hypoxia. Teda vidia príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu aj jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou novorodenca. Tvrdia, že v danom prípade sa nejedná o čistú chybu v diagnóze, ako chce nahovoriť odporca, nakoľko diagnóza, ako taká bola daná, to znamená gravidita navrhovateľky v 1.rade a potreba vykonať pôrod, ale najmä o postup, teda zásah, ktorý bol vykonaný na zdarné ukončenie pôrodu. Teda netvrdia, že tu išlo o úmyseľ, ktorý úplne vylučujú. Ale mohlo ísť o nedbanlivosť v krajnom prípade aj o určenie nesprávneho postupu vedenia pôrodu, napriek tomu, že pôrod ako taký, možno viesť tromi v znaleckých posudkoch naznačenými spôsobmi. Pokiaľ by bol dostatočný monitoring, nemuselo by k tejto chybe dôjsť, nakoľko uvedený monitoringom, tak, ako to potvrdil znalec V.. V. by boli vylúčené najmenej 2 spôsoby vedenia pôrodu a zostal by len jeden tretí, ktorý bol žiaľ vykonaný už neskoro a to tzv. cisársky rez. K tvrdeniam odporcu o tom, že sa nepreukázalo konanie non lege artis, sú pre to irelevantné v danom prípade, no napriek tomu tvrdia, že uvedené konania non lege artis bolo preukázané. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo právoplatne rozhodnuté, jednoznačne bolo rozhodnuté Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Toto rozhodnutie aj nadobudlo právoplatnosť. Poukazujú aj na rozhodnutie Ústavného súdu Č. J.. L. XXXX/ XX zo dňa 12.8.2008. Vychádzajú z toho, že týmto postupom bol naplnený jeden z predpokladov

vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Nepovažujú preto za potrebné dokazovať to, čo už bolo dokazované, keď bolo preukázané a právoplatne rozhodnuté, že nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť lege artis. Ďalej uviedli, že V.. K. vo svojej knihe „Vybrané medicínsko-právne kapitoly v súdnom lekárstve“ definuje postup lege artis. Preto z uvedeného jednoznačne vyplýva, že postup lege artis znamená postup v zmysle ust. z.č. Odporca sa v tomto konaní zavádzajúco snaží dokazovať nenaplnenie jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to porušenie resp. neporušenie právnej povinnosti, t.j. predmetného ustanovenia Zákona o zdravotnej starostlivosti, cez medicínsko-právny pojem lege artis. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo právoplatne rozhodnuté, že odporca porušil ust. Zákona o zdravotnej starostlivosti, nakoľko neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, t.j. postupoval non lege artis. V prípade nesúhlasu s uvedeným rozhodnutím odporca mal v zmysle z.č. možnosť obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na preskúmanie rozhodnutia, čo však neurobil, z čoho možno usúdiť, že súhlasil s rozhodnutím o porušení právnej povinnosti v zmysle ust. Zákona o zdravotnej starostlivosti. Obaja znalci tak V.. W., ako aj V.. V. si vo svojich posudkoch neodporujú a z oboch jasne vyplýva, že ak by bol plod počas pôrodu monitorovaný riadne, došlo by k včasnému zaznamenaniu ohrozenia plodu hypoxiou, čo by viedlo k včasnej zmene taktiky vedenia pôrodu.

Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že o pôrodnom nádore nevie, nikto ju neinformoval, ani tým netrpela a žiadny pôrodný nádor nemala. V priebehu celých 9 mesiacov navštevovala gynekológiu a o žiadnom pôrodnom nádoru jej doktor nepovedal. Uviedla, že z jej ponímania ide o maximálne traumatizujúci zážitok, cez ktorý sa zrejme nikdy neprenesie a to ani v prípade, ak by porodila niekoľko ďalších detí. Svoje mŕtve dieťa pred jeho smrťou videla len jediný krát a to po pôrode kedy ona ležala na posteli v nemocnici u odporcu a syna v akútnom stave prevážali do Nových Zámkov. Bol v inkubátore a videla ho len tak, že inkubátor na chvíľu pristavili medzi dverami jej izby. Nemohla sa ho ani dotknúť, ani sa naňho dlhšie pozerať, ani žiaden iný kontakt. Potom ho videla už len mŕtveho. Jeho úmrtiu predchádzal rozhovor s primárom z detského oddelenia u odporcu, ktorý jej oznámil, že dieťa sa má veľmi zle a ostávajú mu posledné chvíle života. Hneď po pôrode sa u nej prejavili ťažké depresívne stavy, pričom 4 mesiace po udalosti užívala antidepresíva a podobné lieky. Po 4 mesiacoch od udalosti lieky vysadila, aby si nevytvorila závislosť a tragickú udalosť chcela prekonať v práci, do ktorej ako kontrolórka nastúpila. Avšak aj po tom sa u nej vyskytovali úzkostné stavy, ktoré sa prejavovali rôznymi fyzickými symptómami. Tieto stavy v zriedkavejšej forme sa u nej vyskytujú doposiaľ a odbornú pomoc v tomto smere nevyhľadáva. V prípade mal. K. išlo o jej prvé dieťa z prvého tehotenstva, pričom 14.10.2011 sa jej narodilo v poradí druhé dieťa F., ktoré sa narodilo zdravé, cisárskym rezom, ktorému predchádzalo rizikové tehotenstvo.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, rovnako ako jeho žena, že ani on si nemyslí, že by sa táto trauma niekedy dala prekonať. V podstate videl K.Á. dva krát živého a to hneď po pôrode a potom keď bol v inkubátore. Potom ho už videl len raz mŕtveho, nakoľko na ceste z Galanty do Nových zámkov mu žena oznámila telefonicky, že dieťa už zomrelo. Po príchode do Nových Zámkov jemu a dvom ďalším príbuzným bolo umožnené, aby sa s dieťaťom rozlúčili a mali s ním fyzický kontakt. Následne dieťa pochovali. Traumatický zážitok a celá udalosť mali na neho taký dopad, že začal užívať alkohol, dá sa povedať denne, v súvislosti s čím medzi ním a jeho ženou vznikali hádky, bol agresívny a on ako živnostník v oblasti murárskych prác bezprostredne po udalosti mesiac vôbec nikam nechodil, ani do práce, ani sa o nič nezaujímal. Alkoholizmu prekonal sám po pol roku bez odbornej pomoci, žiadne lieky v tejto súvislosti nebral.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že prvotný pokles oziev plodu zistený o 5.00 h. bol stabilizovaný. Nové zistenie poklesu oziev sa zistilo až o 6.45 hod., pričom poukazuje na fakt, že až do tejto doby sa vyšetrenie stetoskopom vykonávalo priebežne. Druhý pokles o 6.45 h. sa uskutočnil v II. dobe pôrodnej. Po neúspešnej vákuumextrakcii bol už o 6.50 hod. indikovaný cisársky rez a zahájený bol už o 6.55 hod., nakoľko na pôrodnej sále už bol pripravený operačný tím. Dieťa bolo porodené o 7.00 hod. Z uvedeného vyplýva, že pôrodník konal ihneď potom, ako bol zaznamenaný pokles oziev plodu. Histopatológia pupočníka a placenty bola vykonaná na patologickom oddelení NsP Sv. Lukáša Galanta so záverom: tkanivá placenty a pupočníka bez malformácií, ischemických a zápalových zmien (A.), čo nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu plodu. To znamená, že až do kritickej doby o 6.45h, kedy sa zistil pokles oziev plodu, by hypoxia nebola zistená ani kardiotokograficky. Príčinná súvislosť medzi využitím auskultačného monitoringu v porovnaní s kardiotokografickým monitoringom a poškodením plodu preto nie je daná. Tak ako konštatoval súdny znalec V.. C. V., Csc, ako aj Úrad

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojom liste zo dňa 14.1.2008, postup ošetrujúceho lekára nemožno hodnotiť ako nesprávny, vhodnejším riešením však boli pôrodnícke kliešte alebo primárna indikácia cisárskeho rezu, čo súdneho znalca viedlo k záveru, že súvis medzi úmrtím dieťaťa a monitoringom vykonávaným predovšetkým auskultačne, je pravdepodobný. Ani súdny znalec, ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nekonštatoval pochybenie lekára zvolením nesprávneho postupu pôrodu, obaja konštatovali len fakt, že mohol byť zvolený vhodnejší spôsob. Nevhodnosť spôsobu vedenia pôrodu sa konštatuje aj v posudku priloženom k návrhu. Z dôvodu, že postup ošetrujúceho lekára síce nebol zvolený vhodne, avšak zároveň nebol zvolený nesprávne, t.j. bol zvolený lege artis, nemožno konanie ošetrujúceho lekára hodnotiť ako porušenie ustanovenia ako titulu nároku na náhradu škody. Konanie lége artis bolo dokonca konštatované aj v Protokole č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa medicínskoprávnej teórie je, že „ak lekár sa pridržal ktoréhokoľvek z uznávaných postupov, postupoval lege artis. Pre vymedzenie obsahu pojmu „lege artis“ bude treba brať do úvahy tie medicínskej poznatky, ktoré sú obsahom výuky na lekárskych fakultách, v postgraduálnom vzdelávaní a sú prevažne uznávané v odbornej lekárskej tlači.“ K takémuto záveru sa prikláňa aj judikatúra, podľa ktorej dokonca ani prípadná „chyba v diagnóze sama o sebe ešte nemusí mať charakter nedbanlivosti, ani byť konaním non lege artis.“ Môže tomu tak byť len v prípade, že by bola nesprávna diagnóza závažným porušením pre jej určovanie. Podľa Macha „Určitý manuálny nezdar v práci lekára sám o sebe potom ešte neznamená bez ďalšieho, najmä bez zavinenia, nástup právnej zodpovednosti. Lekárske povolanie všeobecne, a chirurgické povolanie zvlášť, predstavuje vždy zvýšenú mieru rizika“. Podľa súdnej judikatúry, „zdravotnou starostlivosťou non lege artis je taká zdravotná starostlivosť, počas ktorej lekár volí postupy zastaralé, nedostatočne účinné, neoverené alebo dokonca nebezpečné.“ Má za to, že navrhovatelia doposiaľ nepreukázali, v čom mal byť postup pôrodníka postupom non lege artis, resp. z akej skutočnosti vyvodzuje právnu zodpovednosť odporcu. Pochybenie pôrodníka nebolo konštatované ani doc. V.. Q.R. E., PhD., krajským odborníkom v odbore gynekológia a pôrodníctvo, ktorý po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nenašiel žiadne pochybenie vo vedení pôrodu. Ďalej uviedol, že v objektívnom náleze bol dokumentovaný incipientný caput succedaneum, tzv. pôrodný nádor, ktorý mohol byť jednou z príčin úmrtia. Možný súvis medzi caput succedaneum a neúspešnou vákuumextrakciou je uvedený aj v Protokole č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, t.j. úmrtie mohlo mať pôvod v objektívnych okolnostiach súvisiacich s pôrodným nádorom. Ďalej poukázal na ust. a a a tiež a 421a . Odporca by zodpovedal len za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: a) zavinenie, b) porušenie právnej povinnosti, c) vznik škody (ujmy) d) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniku škody (ujmy). Z konania pôrodníka, ani z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť úmysel pôrodníka spôsobiť úmrtie dieťaťa navrhovateľky v I. rade. Podľa ich názoru z neho nemožno vyvodiť ani nedbanlivosť (v žiadnej z jej foriem), nakoľko pôrodník konal bezodkladne po zistení poklesu oziev plodu stetoskopom. V tejto súvislosti podotýkajú, že žiaden právny predpis pôrodníkovi neukladá povinnosť vykonávať monitoring len kardiotokograficky, pričom voľba spôsobu monitoringu je len na pôrodníkovi. Kardiotokografia má len odporúčací charakter. Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu je aj porušenie právnej povinnosti, t.j. porušenie povinnosti ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom alebo zmluvou. K tomuto bodu opätovne uvádza, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis pôrodníkovi neustanovuje, aký spôsob monitoringu oziev plodu má zvoliť, voľba je výlučne pôrodníkovi. Nakoľko neexistuje žiaden takýto všeobecne záväzný právny predpis, nemohlo dôjsť ani k porušeniu právnej povinnosti. Listinné dôkazy predložené navrhovateľmi, ako aj vykonané znalecké dokazovanie ustanovením a výsluchom súdneho znalca jednoznačným spôsobom neurčil, že smrť dieťaťa bola spôsobená nevhodnou voľbou spôsobu vedenia pôrodu a na otázku, či je konštatovaná pravdepodobnosť pravdepodobnosťou blížiacou sa istote odpovedal negatívne. Súdny znalec tiež potvrdil, že pri kontinuálnom monitoringu kardiotokografom by bola pravdepodobnosť odhalenia hypoxie pravdepodobná, nie však s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. Z protokolu č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplývajú ďalšie tri možné príčiny neúspešného pôrodu a následného úmrtia, a to cefalopelvický nepomer, caput suceadeum a technická chyba. V slovenskom právnom poriadku nestačí na splnenie predpokladu príčinnej súvislosti iba pravdepodobnosť príčinnosti, či okolností nasvedčujúcich jej existencii, naopak príčinná súvislosť musí byť s určitosťou ustálená a zistená a je nevyhnuté ju vždy dokázať. Neexistuje možnosť prisúdiť napr. čiastočnú náhradu škody v prípadoch, v ktorých príčinná súvislosť bola preukázaná iba ako príčinná súvislosť možná (pravdepodobná), avšak nie určitá.“ „ Musí byť (stopercentne) preukázané, že práve bez nej by následok nenastal, resp. by nastal inak.“ Spornou nie je len otázka postupu lege artis, resp. non lege artis, ale jednoznačne aj otázka príčinnej súvislosti medzi konaním pôrodníka a

spôsobenou škodou. Poukazuje na fakt, že navrhovatelia svoju argumentáciu stavajú na úvahách o možných príčinách úmrtia novorodenca, pričom neustále poukazujú na protokol o vykonanom dohľade č. XXX/XXXX. V závere tohto protokolu sa jednoznačne konštatuje postup lege artis, pričom možné príčiny úmrtia boli v tomto protokole zohľadňované len hypoteticky, v opačnom prípade by nebol konštatovaný postup lege artis. Naznačuje to aj medicínsko právna teórie a súdna judikatúra, na ktorú poukázali dňa 19.09.2013, v ktorom sa konštatuje, že v prípade ak si lekár vyberie jeden z možných variantov postupu poskytovania zdravotnej starostlivosti, je takýto postup postupom lege artis a pre lekára ide len o metódu voľby. V znaleckom posudku V.. W. je taktiež uvedený záver o existencii nádoru, ktorý navrhovatelia spochybňujú. Nesúhlasí s názorom navrhovateľov o jednoznačnej súvislosti konanie pôrodníka a spôsobenie ujmy na zdraví, pretože táto zostala len v rovine pravdepodobnosti, pričom aj sám znalec F.. V., uviedol metódu voľby pôrodu, vákuumextraktor ako menej vhodnú, pričom vhodnejšie by boli pôrodnické kliešte, to znamená, že pôrodník mal v danom prípade voľbu dvoch metód, z ktorých oboje boli v postupe lege artis. Keďže takýto postup by bol postupom lege artis nie sú naplnené ani predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví z titulu ochrany osobnosti, nakoľko predpokladom priznania takéhoto konania je škoda, ktorá bola preukázaná. Poukazuje na údajnú príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu a spôsobenou ujmou na zdraví, pričom takejto úvahe odporuje záver z placentárneho nálezu, ktorý nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu plodu, to zn. že bez ohľadu na spôsob monitorovania oziev plodu príčinná súvislosť nie je daná, nakoľko hypoxia podľa výsledkov neexistovala v čase auskultačného vyšetrovania. V prípade, ak by hypoxia nastala už v tomto období, museli by byť tieto zmeny zreteľné na placente. Ďalej uviedol, že svedkyne žiadnym spôsobom nepreukázali že by psychická ujma prekračovala bežný rámec ujmy v bežných prípadoch úmrtia dieťaťa, čo vyplýva aj z faktu, že navrhovateľka v 1.rade bola na depresiu liečená len prvé 2 až 4 mesiace, pričom svedkyňa č. 2 nevedela uviesť to, čo ohraničila ho trvaním 6 mesiacov. Rovnako za účelové považuje aj tvrdenia o požívaní alkoholických nápojov navrhovateľa, pričom takýto následok považuje za obvyklý a žiaden ťažký následok, napr. alkoholizmus potvrdený lekárom predložený nebol. Svedkyňa č. 2. ďalej uviedla, že narodenie ďalšieho dieťaťa zlepší psychický stav rodičov, čo je aj tento prípad, keď došlo k narodeniu dcéry a preto má za to, že traumatický zážitok, resp. ujma na psychike oboch navrhovateľov neprekročila bežnú mieru a nezanechala trvalé následky. Príčinná súvislosť musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, pričom znalecké posudky, ktoré sú súčasťou spisu, takúto možnú príčinnú súvislosť len predpokladali, ale neuviedli ju s jednoznačnosťou. Podľa ich názoru návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko nebola preukázané príčinná súvislosť medzi úmrtím mal. K. R. a porušením právnej povinnosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov V.. F. X., T. X., Z. D., oboznámením sa s oznámením o prešetrení pôrodu, Oznámením o začatí dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, listom Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 14.01.2008, znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca V.. J. W., výzvou na uzavretie mimosúdnej dohody, stanoviskom k výzve na uzavretie mimosúdnej dohody, informáciou o stave konania listom Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou Trnava z 29.12.2008, lekárskymi nálezmi, správou Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou Trnava zo dňa 04.04.2011, protokolom č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou Trnava, námietkami k protokolu č. XXX/XXXX Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou Trnava, zápisnicou č. XXX/XXXX o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade, pitevným protokolom, rozhodnutím Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou Trnava zo dňa 28.03.2008, pôrodníckou zdravotnou dokumentáciou, znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca V.. C. V. CSc., ako i ďalším podstatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa listu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava zo dňa 14.01.2008 bolo navrhovateľke v 1. rade oznámené, že pri rozhodovaní o vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru (výška pacientky, rozmery panvy, veľkosť plodu). V kritickom období I. doby pôrodnej, bol monitoring realizovaný iba stetoskopom, t.j. 11 hodín bez kardiotokografického monitoringu. Kardiotokografický záznam zo dňa 16.7.2007 v čase od 05.05. hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje pokles oziev do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales (prirodzenou cestou). Pri pretrvávajúcich známkach intrapartálnej (vnútromaternicovej) hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná, vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte, alebo primárne indikovaný cisársky rez.

Výkonom dohľadu bolo zistené porušenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ich podanie bolo opodstatnené.

Podľa pitevného protokolu č. XXX/XX W. pracoviska ÚDZS, Súdnolekárskeho a patologickoanatomického pracoviska, Nové Zámky, bola konštatovaná základná príčina vedúca k bezprostrednej príčine smrti: encephalopathia hypoxica a bezprostrednou príčinou smrti: Insufficiencia cardiorespiratoria apud hypoxiae cerebri.

Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca V.. J. W., súdneho znalca MS SR v odbore „Zdravotníctvo a farmácia“, odvetvie „Gynekológia a pôrodníctvo“, , ktorý bol vypracovaný pre zadávateľa Okresné riaditeľstvo PZ v Galante vo veci zločinu usmrtenia K. R., N.. XX.XX.XXXX v Galante, ktorý zomrel po pôrode na novorodeneckej klinike v Nových Zámkoch dňa 17.07.2008, na strane 3 pod bodom 6) uviedol, že „01.08.2008 dostal z FNsP v Nových Zámkoch pitevný protokol XXX/XX z pitvy K.Á. R. F. XX.XX.XXXX. Závery uvedené v správe dokladajú, že k úmrtiu novorodenca došlo v dôsledku ťažkej asfyxie počas pôrodu. Nebola zistená žiadna vrodená vývojová chyba, ochorenie plodu alebo pôrodný traumatizmus.“

Na strane 7 posudku je uvedené, že „ťažká popôrodná asfyxia je potvrdená aj biochemickým vyšetrením. W. patológia nebola zistená ani klinickým, ani patologicko-anatomickým vyšetrením. Rovnakým vyšetrením neboli zistené ani zmeny na placente. Nepotvrdili sa ani iné zjavné patologické odchýlky v priebehu pôrodu, ktoré by ohrozovali plod hypoxiou.“ Ďalej uviedol, že pri striktnom monitorovaní rodičky a stavu plodu v čase medzi 3,30 - 6,10 hod. dňa 16.07.2007 by bolo bývalo možné posúdiť závažnosť ohrozenia plodu hypoxiou a včas sa rozhodnúť pre ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Lekárske vedenie pôrodu S. R. je na hranici obhájiteľnosti postupu lege artis.“ Na otázku či bola v súvislosti s pôrodom S.Q. R. správne poskytnutá zdravotná starostlivosť a či v danom prípade z aplikovaných metód pri pôrode bola niektorá nesprávne, resp. neodborne aplikovaná, ak áno ktorá a aký by bol najvhodnejší postup a najvhodnejšia metóda pri pôrode v danom prípade uviedol: „ že monitorovanie stavu plodu malo byť frekventnejšie až kontinuálne od okamžiku ako boli kardiotograficky zachytené decelerácie plodových oziev. Aj keď zaznamenané výsledky neboli aktuálne alarmujúce, mohli signalizovať ďalší možný nepriaznivý vývoj a ohrozenie plodu, ktorý takto nebol včas podchytený. Za už popísaných okolnosti považuje znalec za nevhodné použitie vákuumextraktora k ukončeniu II. doby pôrodnej. Z dnešného pohľadu pri rekapitulácii zdokumentovaných postupov sa ukazuje, že najoptimálnejší spôsob ukončenia pôrodu S. R. by bol býval pôrod cisárskym rezom.

Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca V.. C. V., CSc., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Gynekológia a pôrodníctvo, zo dňa 23.08.2012 na otázku, aby uviedol, či existuje (aká) príčinná súvislosť medzi postupom odporcu pred a pri pôrode (vyhodnotený znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca V.. J. W. zo dňa 5.8.2008) a smrťou maloletého K. R., nar. 16.7.2007 v Galante, ktorý zomrel dňa 17.7.2007 v Nových Zámkoch uviedol: „ Taktika zvolená odporcom bola na základe podrobnej analýzy znalcom prípustná. Znalec na základe veľmi podrobnej analýzy monitorovania plodu pred pôrodom a hlavne počas pôrodu konštatuje, že monitorovanie stavu plodu v čase od 5,30 hod. do pôrodu plodu cisárskym rezom o 7,00 hod. dňa 16.7.2007 bolo nedostatočné. Nepriaznivý popôrodný stav u novorodenca pravdepodobne svedčí o tom, že počas pôrodu v čase od 5,30 hod. do pôrodu plodu cisárskym rezom plod vo vnútri maternici trpel ťažkou hypoxiou. Toto by bolo ale dokázateľné len kontinuálnym zodpovedajúcim monitorovaním stavu plodu. V danom prípade aj prerušované kardiotokografické sledovane plodu by bolo nedostatočné. Počúvanie oziev plodu stetoskopom bolo nedostatočným spôsobom monitorovania stavu plodu. Možno teda konštatovať pravdepodobnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou.

Znalec ďalej uviedol, že monitorovanie plodu malo byť kontinuálne, pretože posledné záznamy z kardiotokografie neboli úplne fyziologické. Na otázku, či v prípade ak by monitorovanie plodu bolo riadne, postupoval by pôrodník inak uviedol, že je to v podstate akademická otázka, pretože monitorovanie plodu bolo nedostatočné a ak by v čase od 5.30 hod. do 7.00 hod. najmä v čase o 5.30 hod. boli kardiotopografom zachytené známky závažnej kyslíkovej nedostatočnosti u plodu, viedlo by to pôrodníka pravdepodobne k inej taktike ukončenia pôrodu.

Príčinná súvislosť medzi postupom odporcu pred a pri pôrode K. R. môže existovať iba do tej miery, že sa plod nemonitoroval dostatočne. To monitorovanie nebolo vykonané tak, ako by vykonané malo byť. Ozvy plodu stetoskopom sú v dnešnej dobe nedostatočné. Posledný záznam elektronický bol v pásme podozrivom z kyslíkovej nedostatočnosti a preto malo byť kontinuálne monitorovanie stavu plodu. Na otázku, či v prípade ak by monitorovanie bolo kontinuálne, či by došlo k smrti mal. K. R., znalec uviedol, že na toto nemôže odpovedať, nakoľko monitorovanie nebolo. V prípade, že by bolo kontinuálne monitorovanie, tak by sa odhalili začiatočné príznaky kyslíkovej nedostatočnosti plodu a bolo by potrebné postupovať inak. Pri pôrode okrem výkonnosti placenty sú dôležité aj rezervy u plodu.

Percentuálne zhodnotiť aká je príčinnosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou uviesť nevie. Ďalšie možnosti úmrtia ukáže až následná pitva, ktorá neukázala žiadne odchýlky patológie pupočníka a patológie placenty, preto s vysokou pravdepodobnosťou ako možnú príčinu závažnej hypoxie u plodu končiacu smrťou považuje nedostatočným monitorovaním neodhalenú hypoxiu. Pri včasnejšom odhalení hypoxie možnosť úmrtia sa vylúčiť nedá. V prípade včasnejšie odhalenej hypoxie u plodu pri priestrannosti panve v pokročilom vstúpení hlavičky plodu do panve, pôrod vákuumextraktorom je prípustný po vykonaní rotácii hlavičky, ale v prípade, že by monitoring ukázal závažnú formu hypoxie plodu urgentný cisársky rez by bol najbezpečnejšou taktikou ukončenia pôrodu. Na otázku či indikovali priebežné výsledky monitoringu jednoznačne existenciu hypoxie uviedol, že prerušované monitorovanie kardiotokograficky v ich závere boli v pásme podozrivom. Toto si vyžaduje ďalšie neprerušované monitorovanie plodu. Podozrivé pásmo môže naznačovať počiatočné príznaky hypoxie u plodu. Preto sa vlastne toto monitorovanie u plodu robí. Falošná pozitivita a falošná negativita kardiotokografických záznamov sa vyskytuje. Kontinuálne monitorovanie malo byť prítomné. Pri kontinuálnom monitoringu je veľká percentuálna spoľahlivosť odhalenia hypoxie, ale pri kontrolovaní stetoskopom, túto hypoxiu neodhalíme takmer vôbec. Hypoxiu plodu počas pôrodu kardiotokograficky možno odhaliť s veľmi vysokou pravdepodobnosťou. Na otázku či, súhlasí s tvrdením, že by i v prípade kontinuálneho monitoringu nemusela byť hypoxia spoľahlivo zistená uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože jediné bežne vykonávané vyšetrenie na odhalenie hypoxie plodu je kardiotokografia. Pri jej možnej falošnej negativite a jej falošnej pozitivite.

Podľa protokolu č. XXX/XXXX Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava bol záver: „Zdravotná starostlivosť v intenciách rozhodnutia viesť pôrod per vias naturales bola poskytnutá lege artis. Príčina zlyhania vakuumextrakcie nie je z dokumentácie a vyjadrení zainteresovaných jasná. Rozhodnutie ukončiť pôrod cisárskym rezom je na pracovisku neovládajúcom techniku rorcepsu metódou voľby. Toto rozhodnutie však nesie riziko predĺženia časového faktora, ktorý je v kritických pôrodníckych situáciách rozhodujúci.“ Zistené nedostatky pri výkone dohľadu:

- Pri rozhodovaní o vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru. (Možnému cefalopelvickému nepomeru nasvedčovala dĺžka I. doby pôrodnej, ktorú neovplyvnila ani intenzívna medikácia).

- V kritickom období I. doby pôrodnej bol monitoring realizovaný iba auskultačne stetoskopom, t.j. 11 hodín bez kardiotokografického monitoringu. (Všeobecne platné odporúčanie je na pôrodnom sále okrem auskultačného monitoringu monitorovať rodičku á 2 hodiny kardiotokograficky).

- Kontinuálny kardiotokografický záznam v čase 05.05. hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje opakované decelerácie do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales (prirodzenou cestou).

- Rodička je v kritickej fáze od 5,50 hod. do 6,45 hod. (t.j. 55 min. bez kardiotokografického monitorgu). Auskultácia zaznamenáva pokles oziev na 100/min. Pri takto prolongovaných známkach intrapartálnej hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná. Vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte, alebo primárne indikovať cisársky rez.

Záver: „Výkonom dohľadu na mieste, po preštudovaní zdravotnej dokumentácie, vyjadrení dotknutých osôb, odborného stanoviska konzultanta úradu z odboru gynekológia a pôrodníctvo, bolo zistené porušenie z.č. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podanie hodnotia ako opodstatnené.“

Vo vyjadrení k protokolu č. XXX/XXXX Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta zo dňa 20.11.2007 sa okrem iného vyjadrili pod Ad 8) „tkanivá placenty a pupočníka bez malformácií, ischemických a zápalových zmien - A.“, čo nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu plodu.

Podľa zápisnice č. XXX/XXXX o prerokovaní dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade (Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava) zo dňa 08.01.2008, členovia skupiny vykonávajúci dohľad za účasti dohliadaného subjektu prerokovali námietky protokolu, ako aj stanovisko konzultanta k námietkam a vyvodili záver: „nakoľko dohliadaný subjekt neuviedol nové skutočnosti a nepredložil doplňujúce materiály, skupina vykonávajúca dohľad sa naďalej stotožňuje so záverom protokolu č. XXX/XXXX, že bolo zistené porušenie z.č. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

Podľa rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava pod č. D. XXX/ XXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2008 bola Nemocnici s poliklinikou Sv. Lukáša, Hodská 373/38, Galanta, uložená pokuta 200.000,- Sk na tom skutkovom základe, že pacientke (navrhovateľke v 1. rade) nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. V druhostupňovom konaní bolo konanie zastavené pre uplynutie lehoty.

Podľa lekárskych správ psychiatra V.. F. X. navštevovala navrhovateľka v 1. rade jej ambulanciu z dôvodu problémov popôrodnej depresívnej poruchy.

Svedkyňa V.. F. X. uviedla, že navrhovateľku pozná, ako svoju pacientku. Bola u nej liečená pre ťažkú depresiu následkom úmrtia dieťaťa a užívala antidepresíva. Liečbu navrhovateľky ukončila ešte počas jej praxe, pretože diagnóza sa potlačila a nedosahovala hĺbku psychózy, no antidepresíva užívala v udržiavacích dávkach. Kritický stav trval pol roka. Nevyžadovala hospitalizáciu, nemala suicidiálne myšlienky. Ten stav nebol výnimočný, bol to bežný stav u žien, ktoré po pôrode prídu o dieťa, no to bolo komplikovanejšie v tom, že dieťa bolo zdravé pred pôrodom a po pôrode zomrelo. Záleží od pacientky, či je silná, dobre emočne naladená, ale každý pôrod predstavuje stres, z ktorého sa môže vyvinúť depresia a zvyčajne každá žena, ktorá stratí dieťa pri pôrode a hlavne keď ide o prvé dieťa má depresie. Záleží od osobnosti, pacientky ako zvláda stresové situácie. V týchto prípadoch sa depresia vyskytuje na 100 %, záleží od hĺbky depresie. Narodenie druhého dieťaťa má pozitívny vplyv, no môže sa po pôrode objaviť depresia popôrodná, ktorá môže trvať týždeň, ktorá môže odísť bez zásahu psychiatra.

Svedkyňa Z. D. uviedla, že navrhovateľka je jej dcéra a navrhovateľ zať. Počas tej udalosti mladí žili u nej. Dcéra bola tehotná 9 mesiacov a neboli žiadne problémy. Bola prvá, ktorej oznámila, že jej otiekla plodová voda a že by mala ísť do nemocnice. Na ten deň nezabudne nikdy, musela sa robiť silná, musela dcéru utešovať, aby nebola smutná. Musela podávať dcére lieky, aby sa jej mlieko stratilo a všetko čo s tým súvisí, aby sa to dalo do poriadku. Navrhovateľka bola na tom veľmi zle a museli navštíviť kvôli tomu psychiatra. Prvý krát navrhovateľka navštívila psychiatra sama, bolo to asi po 6 týždňoch od pôrodu. Po pôrode navrhovateľka nebola v poriadku ani psychicky ani fyzicky, bolo jej stále zle, bola slabá, nebola vyrovnaná. Viac menej navrhovateľka plakala, navrhovateľ bol pri nej a tiež nebol v poriadku. Hádky medzi nimi neboli žiadne, skôr by povedala, že navrhovateľ si dal alkohol, začal piť a dosť často sa spustil cez víkendy, alebo sa vracal domov tak, že mal vypité. Neraz mu povedala, že si s tým nepomôže. Jeho reakcia bola taká, že mu chýba synček. U navrhovateľa to trvalo rok. Navrhovateľka navštevovala psychiatra asi 2-3 mesiace a brala aj lieky. Potom navštevovala už len svojho všeobecného lekára. U psychiatra bola aj ona. Odozva po tejto udalosti trvá dodnes. Navrhovateľka nevynecháva deň, aby nešla na cintorín a má chvalabohu dcérku. U navrhovateľa v 2. rade nebola liečba žiadna, sám sa dostal do poriadku.

Svedkyňa T. X. uviedla, že s navrhovateľmi sa navštevovali, nebolo to denne, ale bolo to často. Keď bola navrhovateľka v nemocnici, každý deň tam išli. Nikdy nezabudne na deň, keď navrhovateľom zomrel synček, lebo bola v robote a dostala sms od jej manžela. Išli do nemocnice, bol tam len brat, a bála sa ísť do vnútra. Keď išli do vnútra, nikdy nezabudne ako navrhovateľka plakala. Chodili tam každý deň a každý deň plakala. Aj navrhovateľ plakal. Bolo to pre nich ťažké. Potom ako sa navrhovateľka vrátila z nemocnice, mala veľkú bolesť. Vie, že chodila k psychiatrovi, ale nevie ako dlho. Vie, že dostala tabletky, ktoré musela brať tri mesiace. Potom povedala, že to už nechce, myslela si, že sa už bude dobre cítiť a že už tie tabletky nepotrebuje. Avšak potom, ako ich prestala brať, stav lepší nebol, preto ich zase

začala brať. Navrhovateľ pil cez víkend alkohol. Podľa nej sú navrhovatelia iní, akí boli pred pôrodom. Iní v tom, že majú takú veľkú bolesť a predtým to nemali. Sú šťastní, že sa im narodila dcéra, ale na tú bolesť nikdy nezabudnú, aj keď budú mať ešte deti, budú vedieť, že mohli mať synčeka.

Podľa Uznesenia Trnavského samosprávneho kraja č. XXX/XXXX/XX, na svojom 25. Zasadnutí dňa 02.10.2013 zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja schválilo zrušenie príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja okrem iných aj Nemocnicu s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, so sídlom Hodská 373/38, Galanta bez právneho nástupcu ku dňu 31.12.2013. Práva a povinnosti zrušených organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa Trnavský samosprávny kraj v zmysle o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. po zrušení Nemocnice s poliklinikou Galanta, súd pokračoval v konaní s Trnavským samosprávnym krajom na strane odporcu ako univerzálnym právnym nástupcom.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou a chránených osobnostných právach fyzickej osoby.

Pokiaľ nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti fyzickej osoby môže byť zmiernená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia v zmysle ustanovenia , je treba zvoliť takú jej formu, ktorá je podľa okolnosti každého konkrétneho prípadu primeraná a dostačujúca k relatívnej sanácii nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a ktorá tak súčasne bude aj účinná.

Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí predovšetkým vychádzať tak z celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (musí prihliadnuť napr. k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a šírke vzniknutej nemajetkovej ujmy a podobne).

Možno teda tvrdiť, že tak morálne zadosťučinenie, ako aj relutárne zadosťučinenie sledujú cieľ primerane, to znamená sledujú ho s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým

účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, to znamená relatívne sanovať nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti konkrétnej fyzickej osoby.

Ustanovenie pre priznanie relutárnej náhrady predpokladá značnú mieru dotknutia osobnosti konkrétnej fyzickej osoby a to za situácie, kedy by sa nejavilo postačujúcim morálne zadosťučinenie podľa . Podľa ustanovenia výšku náhrady nemajetkovej ujmy určí súd s prihliadnutím k závažnosti vzniknutej ujmy u fyzickej osoby a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V zásade možno konštatovať, že určenie výšky nároku na prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné zisťovať len s nepomernými ťažkosťami. Práve z tohto titulu potom súdy uplatňujú postup v zmysle zákonného ustanovenia , kde súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy určí podľa svojej úvahy. Aj táto však podlieha hodnoteniu. Základom analýzy, v zmysle spomínaného zákonného ustanovenia, je preto zisťovanie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu.

Prvou nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia v zmysle je, že priznanie akejkoľvek formy morálneho zadosťučinenia sa nejaví, s ohľadom na okolnosti prípadu, postačujúcim. Ďalšou podmienkou je potom zistenie, že neoprávneným zásahom došlo v príčinnej súvislosti k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere (tu je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry toto hľadisko nedopadá len a výlučne na prípady zníženej dôstojnosti fyzickej osoby, alebo jej vážnosti v značnej miere, ale vzťahuje sa rovnocenne aj na prípady, kedy je výrazne zasiahnutá iná zo zložiek ochrany osobnosti fyzickej osoby). Ide o takú ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto osoba pociťuje vzhľadom k sile a trvaniu nepriaznivého následku ako závažnú.

Relutárne zadosťučinenie plní predovšetkým satisfakčnú funkciu. Vlastný zásah je potrebné teda vždy hodnotiť objektívne s prihliadnutím ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako aj k osobe postihnutej fyzickej osoby (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia potom znamená, že o postihnutí fyzickej osoby na jej osobnosti v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako aj s prihliadnutím k dotknutej fyzickej osobe, možno spoľahlivo tvrdiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu, vzhľadom k intenzite a trvaniu nepriaznivého následku, pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, súd vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy bol dôvodný.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že navrhovateľka v 1. rade potom ako jej začala odtekať plodová voda bola prijatá na gynekologicko pôrodnícke oddelenie Nemocnice s poliklinikou svätého Lukáša Galanta v 40 týždni tehotenstva. Na pôrodnú sálu bola prijatá ako prvorodička. Dňa 16.7.2007 o 7.00 sa narodilo dieťa, syn Kristián s váhou 3700 gramov a dĺžkou 50 centimetrov. V tento deň o 9.00 hod bolo dieťa prevezené do perinatologického centra do Nových zámkov, kde zomrelo dňa 17.7.2007. U dieťaťa došlo k zlyhaniu srdcovocievneho a dýchacieho systému pri včasnom asfyktickom syndróme ťažkého stupňa. Zo záverov šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo zistené, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bolo zistené porušenie z.č. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obdobný záver vyplýva i z posudku znalca V.. W., ktorý bol vypracovaný pre trestnoprávne účely, ale i z posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci toho konania V.. V.. V zásade závery z týchto sú také, že pri rozhodovaní o vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru. (Možnému cefalopelvickému nepomeru nasvedčovala dĺžka I. doby pôrodnej, ktorú neovplyvnila ani intenzívna medikácia).

- V kritickom období I. doby pôrodnej bol monitoring realizovaný iba auskultačne stetoskopom, t.j. 11 hodín bez kardiotokografického monitoringu. (Všeobecne platné odporúčanie je na pôrodnom sále okrem auskultačného monitoringu monitorovať rodičku á 2 hodiny kardiotokograficky).

- Kontinuálny kardiotokografický záznam v čase 05.05. hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje opakované decelerácie do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales (prirodzenou cestou).

- Rodička je v kritickej fáze od 5,50 hod. do 6,45 hod. (t.j. 55 min. bez kardiotokografického monitorgu). Auskultácia zaznamenáva pokles oziev na 100/min. Pri takto prolongovaných známkach intrapartálnej hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná. Vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte, alebo primárne indikovať cisársky rez.

V.. W. sa vyjadril v posudku, že pri striktnom monitorovaní rodičky a stavu plodu v čase medzi 3,30 - 6,10 hod. dňa 16.07.2007 by bolo bývalo možné posúdiť závažnosť ohrozenia plodu hypoxiou a včas sa rozhodnúť pre ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Lekárske vedenie pôrodu S. R. je na hranici obhájiteľnosti postupu lege artis.“

Obdobne i V.. V. uviedol, že monitorovanie stavu plodu od 5.30 hod. do pôrodu plodu cisárskym rezom o 7.00 hod. dňa 16.7.2007 bolo nedostatočné. Nepriaznivý popôrodný stav u novorodenca pravdepodobne svedčí o tom, že počas pôrodu v čase od 5.30 hod. do pôrodu plodu cisárskym rezom plod vo vnútri maternice trpel ťažkou hypoxiou. Toto by bolo ale dokázateľné len kontinuálnym zodpovedajúcim monitorovaním stavu plodu. V danom prípade aj prerušované kardiotokografické sledovanie plodu by bolo nedostatočné. Počúvanie oziev plodu stetoskopom bolo nedostatočným spôsobom monitorovania stavu plodu. Možno teda konštatovať pravdepodobnú príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou.

Na základe už vyššie uvedených záverov sa teda súd stotožňuje s názorom navrhovateľov v 1. a 2. rade v tom, že na strane poskytovateľa došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v z.č. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je pravdou tvrdenie odporcu, že žiadny právny predpis lekárovi neurčuje akým spôsobom mal viesť pôrod, avšak tým, že pri poklese oziev bola pacientka monitorovaná iba auskultačne, toto bolo vyhodnotené ako nedostatočné, v dôsledku čoho došlo k takým komplikáciám pri pôrode, aké sú už vyššie popísané. Súd dospel k záveru, že Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša nepostupovala pri poskytovaní starostlivosti pri pôrode navrhovateľky v 1. rade v súlade s vtedy známymi poznatkami lekárskej vedy a možnosťami dostupných metód. Aj záver zo zápisnice č. XXX/XXXX Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už po námietkach zo strany Nemocnice bol taký, že ak pracovisko uprednostňuje intrapartálny monitoring plodu auskultáciou a nie kardiotokograficky, musí si byť vedomý možných dôsledkov. Kardiotokografický záznam okrem nesporného medicínskeho významu má nespochybniteľnú forenznú hodnotu. Aj V.. V. sa vyjadril, že pri kontinuálnom monitoringu je veľká percentuálna spoľahlivosť odhalenia hypoxie, ale pri kontrolovaní stetoskopom, túto hypoxiu neodhalíme takmer vôbec. Hypoxiu plodu počas pôrodu kardiotokograficky možno odhaliť s veľmi vysokou pravdepodobnosťou.

Z uvedeného teda vyplýva, že tým, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pochybil pokiaľ pri poklese oziev nemonitoroval pacientku neprerušene kardiotograficky, ktorým mohli odhaliť hypoxiu dieťaťa, čím by s veľmi vysokou pravdepodobnosťou poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zmenil spôsob pôrodu navrhovateľky v 1. rade. Odporca sa nebránil tým, žeby tieto možnosti nemali, preto je súd toho názoru, že Nemocnica pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupovala a nehodnotila zistený stav podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy a možností a teda jej konanie pri výkone zdravotníckych služieb je možné považovať za postup non lege artis. Za protiprávne konanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda za postup non lege artis, treba považovať aj konanie, ktoré nie je v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy, pričom pre požiadavku „súčasnosti“ je smerodajný čas uskutočnenia úkonu. (Rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX) K úmrtiu novorodenca došlo v dôsledku ťažkej asfyxie počas pôrodu. Nebola zistená žiadna vrodená vývojová chyba, ochorenie plodu alebo pôrodný traumatizmus. Podľa znalca MUDr. Matušku možno konštatovať pravdepodobnú príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou. Aj zo záverov zápisnice č. XXX/ XXXX Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už po námietkach zo strany Nemocnice bol taký, že záver patoĺóga bol v poriadku. V tomto prípade sa jednalo o akútnu intrapartálnu hypoxiu plodu, ktorá si vyžadovala akútne riešenie. Z uvedeného je zrejmé, že dieťa zomrelo na nedostatok kyslíka a

vzhľadom na už vyššie uvedené pochybenie Nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je tu zrejmá príčinná súvislosť medzi konaním Nemocnice a smrťou dieťaťa.

K námietkam odporcu ohľadne možnej inej príčiny smrti s poukazom na napr. pôrodný nádor, resp. na tvrdenie odporcu, že tkanivá placenty a pupočníka bez malformácií, ischemických a zápalových zmien

- A.“, čo nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu plodu.“ resp. k neurčitým tvrdeniam znalca súd udáva, že príčina úmrtia dieťaťa vyplýva zo samotného pitevného protokolu a i už vyššie uvedených posudkov a protokolov, preto v tomto štádiu a v čase, by bolo už iba špekuláciou ustálovať inú príčinu smrti dieťaťa. Súd sa stotožňuje i s tvrdením navrhovateľov, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti non lege artis možno postaviť ako predpoklad pre vznik príčinnej súvislosti. Neexistuje taký odborník, ani taká metóda, ktoré by vedeli jednoznačne (na 100%) určiť túto príčinnú súvislosť. K uvedenému zaujal postoj Ústavný súd Č. J., Ú. XXXX/XX zo dňa 12.08.2008. Keďže uvedené mal súd dostatočne preukázané, ďalšie návrhy odporcu na doplnenie dokazovanie či už dovypočutím V.. V., resp. ustanovením nového znalca nepripustil.

Na základe vyššie uvedeného preto je súd toho názoru, že Nemocnica svojím konaním (resp. nekonaním) neoprávnene zasiahla do súkromného a rodinného života navrhovateľov v zmysle .

Smrťou dieťaťa - syna K. bola narušená celistvosť rodiny, keď u navrhovateľov išlo o prvé dieťa, na ktoré sa obaja tešili. Konaním Nemocnice Sv. Lukáša Galanta bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života navrhovateľov, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. Z výpovedí svedkov bolo preukázané, akým ťažkým spôsobom zasiahla smrť na navrhovateľov, keď tak ako je už vyššie uvedené, išlo o prvé tehotenstvo navrhovateľky v I. rade, pričom navrhovateľka počas tehotenstva problémy nemala. Citová ujma na strane oboch navrhovateľov spočíva v tom, že stratili dieťa, s ktorou sa vyrovnávali iba postupne. Navrhovateľka bola nútená navštevovať psychiatra a navrhovateľ v 2. rade riešil svoj žiaľ a smútok popíjaním alkoholu. I keď sa navrhovateľom narodilo už druhé dieťa, ktoré ich žiaľ a smútok čiastočne stlmilo, strata dieťaťa určite je trvalým a neodstrániteľným následkom. Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu v časti vyslovenia porušenia ustanovenia z.č. a zásahu do osobnostných práv navrhovateľov a tiež uloženia povinnosti odporcovi ospravedlniť sa navrhovateľom formou listu a to v zmysle ust. .

Morálnu satisfakciu však súd považoval za nepostačujúcu vzhľadom k intenzite zásahu do osobnostných práv navrhovateľov, a preto považoval za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia aj v peniazoch v zmysle ust. . Spôsobená nemajetková ujma na strane navrhovateľov za zásah do ich osobnosti úmrtím prvého dieťaťa je len veľmi ťažko vyčísliteľná vo finančnom vyjadrení. Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že ujma navrhovateľov je rovnaká. Súd u oboch zohľadnil svoje postavenie v rodine a úlohu, ktorú mali plniť v prípade narodenia zdravého dieťaťa a tiež následkov aké úmrtie dieťaťa u oboch spôsobilo. I keď možno navonok navrhovateľka pociťovala ujmu vo väčšej miere, ktorú skutočnosť dosvedčujú návštevy psychiatra, nedá sa povedať, že navrhovateľ v II. rade túto ujmu pociťoval viac alebo menej ako navrhovateľka v 1. rade. Súd sa vôbec nestotožňuje s argumentáciou odporcu, že následky u oboch neprekročili bežnú mieru a nezanechali trvalé následky. Iba veľmi ťažko sa dá povedať čo je to bežná miera, a i keď sa dá dať za pravdu i V.. X., že každý resp. každá osoba by znášala uvedenú situáciu rôzne a závisí od osobnosti, určite úmrtie dieťaťa zasiahlo do rodinného a súkromného života oboch navrhovateľov trvalo a neodstrániteľne i keď u oboch sa táto citová strata prejavila rôznym spôsobom. Strata jediného, prvého dieťaťa je ujma nenahraditeľná, keď obaja navrhovatelia stratili možnosť vidieť ako ich dieťa rastie, usmieva sa, ale stratili možnosť prežívať aj ďalšie radosti a i starosti, ktoré sú s výchovou dieťaťa spojené. I keď narodenie dcéry možno zmiernilo bolesť u navrhovateľov, denno-denná návšteva cintorína svedčí o tom, že navrhovateľka stratu dieťaťa pociťuje i naďalej veľmi intenzívne. Preto pre určenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch zhodnotil závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy u oboch navrhovateľov, ale tiež prihliadol na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovateľov došlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhovateľmi žiadaná výška nemajetkovej ujmy bola primeraná, a preto súd priznal každému z navrhovateľov náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 €, ktorú považoval za primeranú ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam.

Preto súd na základe vyššie uvedeného rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď navrhovateľom, ktorí mali plný úspech v konaní súd priznal právo na náhradu trov konania, každému vo výške vo výške 713,50 Eur, ktoré pozostávajú zo sumy 563,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a zo sumy 150 Eur za zložený preddavok na znalecké dokazovanie a vo výške 10.583,45 Eur ako trovy právneho zastúpenia. Tieto trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 7.652,68 Eur (2x právny úkon po á 820,86 Eur za prevzatie a prípravu 13.07.2009 a podanie žaloby dňa 17.07.2009 (podľa a vyhl. č. , kde 1 úkon 486,29 Eur + 26,75 = 513,04 Eur x 2 = 1.026,08 Eur - 20% (205,22 Eur) = 820,86 Eur) + 1x právny úkon po á 822,46 Eur za odvolanie proti uzneseniu dňa 29.03.2010 (podľa a vyhl. č. , kde 1 úkon 486,29 Eur + 27,75 = 514,04 Eur x 2 = 1.028,08 Eur - 20% (205,62 Eur) = 822,46 Eur) + 3x právny úkon po á 126,32 Eur (podľa a vyhl. č. , kde 1 úkon 486,29 Eur + 19 Eur = 505,29 Eur x 2 = 1.010,58 Eur - 50% (505,29 Eur) = 505,29 Eur) za účasť na odročenom pojednávaní dňa 14.03.2011, 13.04.2011 a 18.07.2011 + 3x právny úkon po á 505,85 Eur za predloženie dokladu o právnej subjektivite odporcu dňa 14.02.2012, účasť na pojednávaní dňa 05.04.2012, vyjadrenie sa k znaleckému posudku dňa 12.12.2012 + 2x právny po á 126,46 Eur za účasť na odročenom pojednávaní dňa 24.01.2012, 28.02.2012 + 4x právny úkon po á 506,31 Eur (podľa a vyhl. č. , kde 1 úkon 486,29 Eur + 20,02 = 506,31 Eur x 2 = 1.012,62 Eur

- 50% (506,31 Eur) = 506,31 Eur) za účasť na pojednávaní dňa 20.03.2013, 30.09.2013, 02.12.2013 a vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 30.12.2012 + 1x právny úkon po á 506,91 Eur (podľa a vyhl. č. , kde 1 úkon 486,29 Eur + 20,62 = 506,91 Eur x 2 = 1.013,82 Eur - 50% (506,91 Eur) = 506,91 Eur) za účasť na pojednávaní dňa 21.05.2014 + 2x právny úkon po á 253,46 Eur za účasť na odročenom pojednávaní dňa 12.02.2014 a účasť na vyhlásení rozhodnutia dňa 10.06.2014) + 136,85 Eur (2x režijný paušál po á 6,95 Eur za úkony v r. 2009 + 1x režijný paušál po á 7,21 Eur za úkon v r. 2010 + 3x režijný paušál po á 7,41 Eur za úkony v r. 2011 + 5x režijný paušál po á 7,63 Eur za úkony v r. 2012 + 4x režijný paušál po á 7,81 Eur za úkony v r. 2013 + 3x režijný paušál po á 8,04 Eur za úkony v r. 2014 ) + 412,37 Eur (cestovné náhrady pri ceste Bratislava - Galanta a späť osobným motorovým vozidlom zn. AUDI AG, počet km 124 dňa 14.03.2011 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 33, Eur) + dňa 13.04.2011 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 34, Eur) + dňa 18.07.2011 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 34, Eur) + dňa 24.01.2012 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 34, Eur) + dňa 28.02.2012 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 34, Eur) + dňa 05.04.2012 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 34, Eur) + dňa 20.03.2013 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 34, Eur) + dňa 30.09.2013 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 34, Eur) + dňa 02.12.2013 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 34, Eur) + dňa 12.02.2014 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 33, Eur) + dňa 21.05.2014 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 33, Eur) + dňa 10.06.2014 (podľa z.č. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. sadzba zákl. Náhrady () = 0, Eur/1 km a pri norm. spotrebe km a cene 1, Eur/1 l nafty = 33, Eur)) + 617, Eur (náhrada za stratu času pri ceste na pojednávanie dňa 14.03.2011 (12,35 Eur x 4 začaté polhodiny = 49,40 Eur) + dňa 13.04.2011 (12,35 Eur x 4 začaté polhodiny = 49,40 Eur) + dňa 18.07.2011 (12,35 Eur x 4 začaté polhodiny = 49,40 Eur) + dňa 24.01.2012 (12,71 Eur x 4 začaté polhodiny = 50,84 Eur) + dňa 28.02.2012 (12,71 Eur x 4 začaté polhodiny = 50,84 Eur) + dňa 05.04.2012 (12,71 Eur x 4 začaté polhodiny = 50,84 Eur) + dňa 20.03.2013 (13,01 Eur

x 4 začaté polhodiny= 52,04 Eur) + dňa 30.09.2013 (13,01 Eur x 4 začaté polhodiny = 52,04 Eur) + dňa 02.12.2013 (13,01 Eur x 4 začaté polhodiny = 52,04 Eur) + dňa 12.02.2014 (13,40 Eur x 4 začaté polhodiny= 53,60 Eur) + dňa 21.05.2014 (13,40 Eur x 4 začaté polhodiny= 53,60 Eur) + dňa 10.06.2014 (13,40 Eur x 4 začaté polhodiny= 53,60 Eur) + 1.763,91 Eur (20% DPH zo sumy 8.819,54 Eur)).

Súd nepriznal plnú hodnotu právneho úkonu za účasť na pojednávaní dňa 18.07.2011, 24.01.2012 a 28.02.2012, ktoré si navrhovatelia uplatnili, nakoľko tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci.

Súd nepriznal navrhovateľom ani hodnotu právneho úkonu a režijný paušál za úkon a to späťvzatie návrhu voči odporcovi v 2. rade dňa 13.04.2011, nakoľko odporca nezavinil, že navrhovatelia takýto úkon voči v tom čase odporcovi v 2. rade učinili.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím podľa ust. , vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe nie je možné o nich rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v : ad a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ad b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ad c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ad d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ad e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ad f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ad g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ad h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ad i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.