Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/100/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 03. 12. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -51 zo dňa 14. 11. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy a zároveň odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia procesný súd uviedol: „Návrhom zo dňa 17. 09. 2012, ktorý bol Okresnému súdu Revúca doručený dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 125,- € z titulu majetkovej škody a sumy 550,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy (značka navrhovateľa NP-5681-1038). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6740821 dlžníkom. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 4356/2010. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Revúca ako miestne a vecne príslušnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom ustanovenej dobe. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá vo vzťahu k jednotlivým exekučným titulom definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom odkázal na príslušné ustanovenie Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010, Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 a Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 a Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia doručenia takejto žiadosti.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ pritom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Nakoľko v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by exekučnému súdu umožňovala postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, nie je nečinnosť okresného súdu ničím ospravedlniteľná. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zároveň uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania predmetného návrhu pozitívne nereagoval.

Dňa 05. 03. 2013 bolo Okresnému súdu Revúca doručené písomné vyjadrenie odporcu k predmetnému návrhu navrhovateľa, v ktorom odporca uviedol, že z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle , považuje návrh za právne neopodstatnený a žiada, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Odporca zároveň poukázal na viaceré nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania. V tejto súvislosti sa odporca domnieva, že hoci navrhovateľ uviedol časť dôkazov, v skutočnosti celú dôkaznú povinnosť preniesol, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám navrhovateľ, na súd. Pokiaľ ide o podmienku uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, odporca uviedol, že nakoľko podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie návrhu na náhradu škody a poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia takejto žiadosti, má za to, že v danom prípade ide o predčasne uplatnený nárok, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená dňa 23. 04. 2012, a teda vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 bol súdu doručený návrh na začatie konania, je zrejmé, že navrhovateľ ho podal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu súčasne informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, adresovaným navrhovateľovi, tento odporcovi neposkytol vcelku žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, a preto odporca nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. K navrhovateľom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, ktorý má spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote, odporca uviedol, že takto formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvomi spôsobmi. Jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia, teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a jednak skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej lehote. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikáciu a interpretáciu zvolených právnych noriem na skutkový stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Navrhovateľ súčasne poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote považoval odporca za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie príslušného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie

rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd na základe exekučného titulu poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí, pričom nie je možné ani logicky predpokladať, že by bolo zámerom zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, odporca považoval za potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu.

Keďže v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorých hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- €, súd konštatuje, že ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 14.11.2013 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Z exekučného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. súd zistil, že dňa 28.04.2010 sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konanie na návrh oprávneného - navrhovateľa proti povinnej Q. D. pre vymoženie sumy 114,81 € s prísl. Dňa 28.05.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 4356/2010. Exekučný súd uznesením č. k. -20 zo dňa 08.09.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti ohľadne úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 114,86 € od 24.09.2009 do 21.04.2010 a zo sumy 104,86 € od 22.04.2010 do zaplatenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 20.09.2010. Exekučný súd následne dňa 18.10.2010 vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len Zákon o zodpovednosti za škodu), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd konštatuje, že návrh bol v zmysle ustanovení a v platnom znení (ďalej len ) dostatočne špecifikovaný. Súd mal ako dôkaz k dispozícii exekučný spis Okresného súdu Revúca, spis. zn. . Z návrhu na začatie konania,

ako aj z vyjadrenia odporcu k návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanou odporcovi ešte pred podaním návrhu na začatie konania domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Odo dňa prijatia predmetnej žiadosti už uplynula lehota šiestich mesiacov, navrhovateľ sa teda nároku na náhradu škody domáha na súde. Súd má za to, že navrhovateľ podaním písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody splnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona o zodpovednosti za škodu.

V zmysle Zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci len za súčasného splnenia nasledujúcich troch podmienok: 1) nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,- € a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 550,- €, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, spočívajúceho v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Z exekučného spisu vyplynulo, že dňa 28.04.2010 sa začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného - navrhovateľa proti povinnej Marce Csonkovej pre vymoženie sumy 114,81 € s prísl. priznanej rozsudkom rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd č.k. SR 23609/09. Dňa 28.05.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, dňa 18.10.2010 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.

Keďže exekučným titulom v danej veci je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

Podľa § 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 1 až 4 ZoRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.

Rozhodcovský rozsudok obsahuje

a) označenie rozhodcovského súdu,

b) mená a priezviská rozhodcov,

c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom,

d) miesto rozhodcovského konania (§ 23),

e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku,

f) výrokovú časť,

g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39),

h) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.

Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

Exekučný súd na základe týchto procesných skutočností skúmal procesné podmienky exekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Ak v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd nekonštatuje rozpor so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa názoru exekučného súdu, 15-dňová lehota uvedená v cit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, určená na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, je lehotou zákonnou a procesnou. Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Z tohto aspektu má táto lehota poriadkový charakter, nakoľko Exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie (uvedené platí i pre lehotu stanovenú v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Naviac túto lehotu považuje súd za extrémne krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ). Súd

poukazuje aj na tú skutočnosť, že súdy rozhodujúce o žiadostiach exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaných na podklade rozhodcovských rozsudkov nemali v štádiu, keď im bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ani dostatočný časový priestor (a veľakrát ani dostatok informácií) na preskúmanie exekučných titulov z hľadiska ich formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ak chceli vyhovieť zákonnej požiadavke (§ 44 ods. 2 Exekučný poriadok) rozhodnúť o tejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia.

Najvyšší súd Českej republiky v uznesení zo dňa 11. 4. 2002, sp. zn. konštatoval, že predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) je exekučný titul ako podklad tejto exekúcie, ktorým sa rozumie rozhodnutie (príp. listina), ktoré má predpísanú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Pred nariadením exekúcie sa súd zaoberá tým, či exekučný titul je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľný, a to nielen po stránke formálnej, ale i po stránke obsahovej (materiálnej).

Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie (či už súdne alebo iný exekučný titul podľa § 41 Exekučného poriadku) vykonateľné, pokiaľ obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, pokiaľ nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Exekučné tituly podľa § 41 Exekučného poriadku musia obsahovať náležitosti, ktoré ustanovuje príslušný právny predpis, podľa ktorého bolo také rozhodnutie vydané. Pokiaľ exekučný titul tieto náležitosti nemá, nemôže byť podkladom pre exekúciu.

Exekučný súd bol povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Samotný Exekučný poriadok rozlišuje dve skupiny exekučných titulov. Vzhľadom k tomu, že v danej veci je exekučným titulom rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, je možné uvažovať o širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia. Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie ( ktoré by mal iniciovať, príp. čakať na jeho výsledok, resp. pri nezačatí takéhoto konania bez ďalšieho vydať poverenie na vykonanie exekúcie), pretože aj na exekučný súd dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými rozhodnutiami a inak je oprávnený si otázky prejednateľné inými orgánmi posúdiť sám ( s výhradou, že ak o príslušnej otázke bolo vydané rozhodnutie, súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa SR patrí aj súdna ochrana v exekučnom konaní, zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

Exekučný súd teda ďalej skúmal, či navrhovaná exekúcia neprekračuje povinnosti stanovené vykonávaným rozhodnutím a či je tu návrh oprávneného s tvrdením, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku ). Exekúciu možno nariadiť len v prospech toho, kto má podľa titulu právo, a len proti tomu, kto má podľa titulu tomu zodpovedajúcu povinnosť plnenia.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekučného konania, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd nekonštatoval rozpor so zákonom, vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené, súd nemal nesprávny úradný postup, spočívajúci podľa tvrdení navrhovateľa v existencii prieťahov v predmetnom exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za preukázaný. Z tohto dôvodu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd tiež uvádza, že ohľadne navrhovateľom tvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, ani nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky či Európsky súd pre ľudské práva. Pritom v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom od 01.01.2013 by len takého podklady boli relevantné pre priznanie navrhovateľom uplatnených nárokov. Rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rovnako nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia.

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ vo svojom petite žiadal o veci rozhodnúť najprv tzv. medzitýmnym rozsudkom ( ). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa , môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli“.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie. Navrhovateľ vytýka súdu prvého stupňa najmä procesné pochybenie, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore a to urýchlene prispieť k zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd okrem hmotnoprávnej argumentácie jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje v tomto smere za zmysluplné opakovať jednoznačné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.