Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-332-2013.pdf
PDF · 111.47 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/332/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : SECAPITAL S.á.r.l., IČO B 108305, so sídlom 2 Avene Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburské veľkovojvodstvo právne zastúpený : Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO 36 715, so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému : P. I., A..: XX.XX.XXXX W. O., J.. P. XXXX N. : E.O. T. T., N. Okresného X. O. G. v konaní o zaplatenie 603,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v Článku 12, v bode 12.2 Všeobecných
obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6046475 zo dňa 28.04.2008 v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 84,01 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 05.07.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO : 35 923 130 sa žalobou zo dňa 18.02.2013 doručenou súdu dňa 20.02.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 603,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 05.07.2010 do zaplatenia. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške.
V žalobe uviedol, že dňa 28.04.2008 uzatvorila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 6046475 na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu 1 481,08 Eur. Žalovaný mal podľa zmluvy splácať pôžičku v 48 pravidelných mesačných splátkach v sume 32,2 Eur a do dňa podania žaloby žalovaný uhradil sumu 911,8 Eur. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo dňa 26.06.2010 - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný však dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 603,92 Eur.
Tunajší súd vydal dňa 17.06.2013 platobný rozkaz č. konania 38Ro/28/2013 - 13 ktorý však zrušil uznesením tunajšieho súdu zo dňa 04.09.2013 č. konania 38Ro/28/2013 - 14 v zmysle ust. § 173 ods.1 O.s.p. pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk žalovaného.
V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Správou z OR PZ v KE z OO PZ Košice - Staré Mesto bolo súdu oznámené, že žalovaný na adrese P. XXXX/XX nebýva. Súd mu preto v konaní uznesením zo dňa 16.01.2014 ustanovil za opatrovníka na ochranu jeho záujmov zamestnanca tunajšieho súdu.
Na základe návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu súd uznesením zo dňa 11.03.2014 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť SECAPITAL S.á.r.l., IČO B 108305, so sídlom 2 Avene Charles de Gaulle, L - 1653,Luxemburské veľkovojvodstvo, ktorá súhlasila so vstupom do konania na strane žalobcu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.06.2014, ktoré vykonal a na ktorom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí neprítomnosť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 02.06.2014 a v neprítomnosti opatrovníka žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania . Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 28.04.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami k tejto zmluve, predžalobnou upomienkou, vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28.04.2008 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 2641, na základe ktorej zmluvy sa obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok zaviazala poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 995,82 Eur (pôvodne 30.000,-Sk) s tým, že celková suma pôžičky bola 1 481,02 Eur (pôvodne 44 619,- Sk), teda odplata za poskytnutie pôžičky predstavovala sumu 485,2 Eur . Účastníci uvedenej zmluvy o poskytnutí pôžičky si dohodli úrok za poskytnutie pôžičky vo výške 21,9 % ročne a podľa uvedenej zmluvy o poskytnutí pôžičky bola ročná percentuálna miera nákladov 21,9 %. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedenú pôžičku s príslušenstvom v 46 mesačných splátkach vo výške 32,20 Eur (pôvodne 970 ,-Sk). Žalovaný zaplatil obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok do podania žaloby sumu 911,80 Eur t.j. 19 splátok po 32,20 Eur a k tomu jednorazovo sumu 300,- Eur . Ostatné splátky poskytnutej pôžičky žalovaný doposiaľ nezaplatil. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.6.2010 vyzvala obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok žalovaného na zaplatenie celkovej istiny vo výške 882,94 Eur do troch dní od doručenia upomienky. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok uzatvorila dňa 17.3.2013 s terajším žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo mimo iného i postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu s poukazom na čo, je terajší žalobca v spore aktívne legitimovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcu výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd mal za to, že predmetná úverová zmluva aj keď bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a je absolútnym obchodnom, je spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na charakter zmluvných strán, kde veriteľ pri jej uzatváraní vystupoval s poukazom na jeho predmet podnikania ako dodávateľ a dlžník vystupoval v tomto zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej a ani obchodnej činnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba je dôvodná len sčasti. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru podľa ust. §2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 995,81 Eur ( predtým 30 000,- Sk ) za odplatu 485,27 Eur t.j. celková výška úveru podľa zmluvy bola v sume 1 481,08 Eur ( predtým 44 619, -Sk ) a žalovaný ako dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých splátkach, Predmetná zmluva o úvere však neobsahuje v zmysle ustanovenie §4 ods. 2 písm. g), i), k) zákona č. 258/2001 Z.z. základné obsahové náležitosti a to konečná splatnosť spotrebiteľského úveru ( len počtom mesiacov ), termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ( v zmluve je len údaj o počte splátok, ich výške a RPMN ). V takomto prípade sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, resp. odplaty vo výške 485,27 Eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaný zaplatil sumu 911,80 Eur. Ak teda súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 911,80 Eur, zostáva mu zaplatiť ešte : 995,81 Eur ( poskytnutý úver ) - 911,80 Eur ( zaplatená suma ) sumu 84,01 Eur. Vzhľadom k tomu súd považoval nárok žalobcu za dôvodný len sčasti čo do sumy 84,01 Eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.1.2014 uviedol, že dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1 380,27 Eur ako dlžná suma, ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi ku dňu podania žaloby + zmluvná pokuta vo výške 88,65 Eur + náklady vo výške 46,80 Eur to všetko - suma uhradená
žalovaným vo výške 911,80 Eur teda žalovaná suma predstavuje sumu 603,92 Eur, ktorá sama osebe je nejasná z čoho pozostáva.
Pokiaľ ide o samotnú zmluvnú pokutu uplatňovanú žalobcom vo výške 88,65 Eur žalobca v písomnom podaní uviedol, že žiada zmluvnú pokutu len ku dňu 31.12.2012 a nie aj tú, ktorá bola pripočítaná po tomto dni a to v zmysle ust. čl. 12 bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o pôžičke, v zmysle ktorého obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok je oprávnená požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvnú pokutu v prípade, ak sa odporca dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky poskytnutej pôžičky a dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky.
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinná zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Pri dojednávaní výšky tejto zmluvnej pokuty by strany mali dbať na súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi.
Predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka ( § 52 a nasl. ) zaradená novelou vykonanou zákonom č. 150/82004 Z.z., ktorou bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje ako neprijateľné. Ide pritom o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Citované ustanovenie vyjadruje snahu aby dodávateľ pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv , ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.
Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. V konaní bolo vykonaným dokazovaním zistené, že formulár Všeobecné obchodné podmienky tvoriace nedeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere bol právnym predchodcom žalobcu vyhotovený evidentne vopred, žalovaný tento štandardný formulár právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa úveru podpísal bez možnosti ovplyvniť text formulára, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného ako spotrebiteľa v prípade porušenia jeho povinnosti podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah všeobecných obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere vrátane dojednaní o zmluvnej pokute , mohol iba uvedenú zmluvu so všeobecnými obchodnými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a preto dojednanie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dohodnuté. Súd dáva do pozornosti, že pre prípad porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebol vo Všeobecných obchodných podmienkach dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom. Z toho teda vyplýva, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinnosti a spôsobuje tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Takto dojednaná zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Podmienky, za ktorých právny predchodca žalobcu dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany. Právny predchodca
žalobcu ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od nich možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Zmluvná pokuta v spotrebiteľských zmluvách je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta vo všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.04.2008 tak predstavuje neprijateľnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Vychádzajúc z týchto skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle ust. § 153 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty . Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd v časti zmluvnej pokuty považoval nárok žalobcu za nedôvodný.
Z nedôvodný vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, že súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov tak súd považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 46,80 Eur ( zahrnutý žalobcom zrejme do žalovanej sumy 603,92 Eur ) ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, nakoľko ani súdu nebolo zrejmé a ani ozrejmené z čoho tieto náklady pozostávajú.
Pretože je žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 84,01 Eur, ktorú súd považoval za dôvodnú, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vzhľadom na charakter uzavretej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej podľa predpisov občianskeho práva aj napriek tomu, že žalobca uviedol, že si uplatňuje úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka.
V zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v čase omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy , t.j. dňa 05.07.2010 platila právna úprava, v zmysle ktorej výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením sumy 84,01 Eur v hodnote 1% + 8 percentuálnych bodov predstavuje hodnotu 9%. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa splatnosti t.j. odo dňa 05.07.2010 až do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pretože žalobca mal v konaní úspech len čiastočný súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia O.s.p. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).