Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/49/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobkyne: W.. R. K.Á., N.. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Ing. Mariánom Vargom, Hlavná 18, 040 01 Košice, proti žalovaným: X. J.. Q. K., N.. XX.X.XXXX, K. XX, XXX XX K., X. D. K., N.. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX K., obaja zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska ul. č. 16, 040 01 Košice v konaní o návrhu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu prevodu obchodného podielu takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 185,75 EUR, ktorú sumu je žalobkyňa povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 185,75 EUR, ktorú sumu je žalobkyňa povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2013 domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade, aby súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti INPROMA spol. s r.o., Košice, so sídlom Boženy Nemcovej 32, Košice, IČO: 17 077 737, uzatvorená

medzi žalovaným v 1. rade J.. Q. K., N.. XX.X.XXXX, A. K. XX, XXX XX K. a žalovaným v 2. rade D. K., N.. XX.XX.XXXX, A.

M. XXX/XX, XXX XX K., je neplatný právny úkon. Ďalej žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania.

Žalobkyňa uviedla, že dňa 27.5.1991 sa žalovaný v 1. rade stal B. v spoločnosti s obchodným menom J. B.. B. T..Y.., K. so sídlom W.-S. X, XXX XX K., J.Č.: XX XXX XXX, ktorá vznikla zápisom do obchodného registra Okresného súdu Košice I, dňa 13.5.1991, a to počas trvania manželstva so žalobkyňou. Dňa 15.6.2010 previedol žalovaný v 1. rade svoj obchodný podiel vo výške 82% k základnému imaniu spoločnosti J. B.. B. T..Y.., K. na žalovanú v 2. rade bez súhlasu žalobkyne počas trvania ich manželstva so žalovaným v 1. rade. Dňa 30.7.2012 žalovaný v 1. rade podal návrh na začatie konania o T. V. a konanie sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Dňom uzavretia manželstva (26.6.1980) medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vzniklo zo zákona súčasne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré nebolo počas trvania manželstva zrušené ani zúžené. Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a podľa sa obchodný podiel

považuje za majetkovú hodnotu, teda ide o spôsobilý predmet občiansko-právnych vzťahov a z tohto dôvodu aj za súčasť BSM. Ako vyplýva z ust. obchodný podiel ako jednotné majetkové právo možno vyjadriť v peniazoch a je súborom majetkových práv a povinností. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že ak jeden z manželov počas trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok zo zákona súčasťou BSM, pretože predmetom BSM môžu byť okrem vecí aj práva alebo iné majetkové hodnoty. Spoločným atribútom toho, čo patrí do BSM, je majetková hodnota, ktorú možno vyjadriť v peniazoch, hodnota s ktorou je možné disponovať a prevádzať ju na iné osoby. Z uvedeného vyplýva, že obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch, pričom s jeho hodnotou je možné obchodovať, a preto sa zo zákona stáva súčasťou BSM. Obchodný podiel nadobudnutý jedným z manželov z prostriedkov patriacich do BSM je spoločným majetkovým právom oboch manželov. Mala za to, že právo užívať veci z BSM patrí obom manželom spoločne a nerozdielne, keďže obaja uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo náklady spojené s užívaním a udržiavaním. Len bežné veci podľa vybavuje každý z manželov sám, na ostatné veci je potrebný súhlas oboch manželov, inak je úkon neplatný. Svoju povinnosť oboznámiť žalovaných v 1. a 2. rade o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu s účinkami ex tunc v zmysle žalobkyňa splnila dňa 18.1.2013 listom zo dňa 19.1.2013 adresovaným žalovaným v 1. a 2. rade. Naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti J. B.. B. T..Y.., K.ice je neplatným právnym úkonom preukazuje tým, že rozhodnutím vo veci samej bude daný právny základ na vyporiadanie BSM medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to vrátane obchodného podielu. Bez určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu žalobkyňa nebude môcť požadovať príslušný majetkový podiel prislúchajúci jej z BSM a voči žalovanému v 1. rade bude majetkovo výrazne znevýhodnená. Žalobkyňa prevod obchodného podielu v spo-ločnosti J. B.. B. T..Y.., K. žalovaným v 1. rade bez jej súhlasu kvalifikuje ako protiprávne konanie, pričom bez rozhodnutia súdu o neplatnosti tejto zmluvy sa nebude môcť

domôcť vlastníckych práv v rámci vysporiadania BSM v takom rozsahu, v akom jej zo zákona patrí. Naliehavý právny záujem preukazuje aj tým, že rozhodnutím vo veci samej dosiahne odstránenie spornosti a právnej neistoty v právnom vzťahu, do ktorého sa dostala konaním žalovaného v 1. rade bez jej súhlasu, a teda dosiahne ochranu svojich práv a opráv-

nených záujmov vo veci svojho vlastníckeho práva. Predmetný návrh považuje za jediný zákonný spôsob na odstránenie stavu právnej neistoty, ktorým sa dosiahne to, že obchodný podiel opätovne nadobudne žalovaný v 1. rade a tak môže byť spôsobilým predmetom vysporiadania BSM so žalovaným v 1. rade.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 14.2.2014 uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu vzhľadom na to, že aj zo žaloby a predložených listinných dôkazov vyplýva, že sa žalobkyňa dovolala neplatnosti právneho úkonu voči všetkým účastníkom. Poukázal aj na rozsudok o rozvode medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2014. Uviedol, že návrh žalobkyne smeruje k tomu, aby mohla v rámci vyporiadania BSM dosiahnuť aj vyporiadanie majetkovej hodnoty predmetného obchodného podielu. Tvrdil, že rozhodovacia prax súdov vychádza zo skutočnosti, že pri vyporiadaní BSM nemôže súd rozhodnúť tak, že vyporiada obchodný podiel v prospech manžela, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti. Mal za to, že v rámci vyporiadania BSM a to či už dohodou, alebo rozhodnutím súdu je možné túto otázku riešiť ako predbežnú otázku. Teda aj otázka obchodného podielu žalovaného v 1. rade môže byť priamo posudzovaná v konaní o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 14.2.2014 uviedol, že je tu naliehavý právny záuzjem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu z dôvodu právnej istoty, že pri jednaní pred súdom vo veci vyporiadania BSM bude do tohto majetku zahrnutá aj hodnota predmetného obchodného podielu. Je potrebné, aby súd určovacou žalobou vo veci meritórne rozhodol. Tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že je to možné vyriešiť ako predbežnú otázku pri vyporiadaní BSM nepokladá za relevantné, lebo súd v konaní vyporiadania BSM nemusí túto skutočnosť ako predbežnú otázku pripustiť a bude vychádzať z toho právneho stavu, že obchodný podiel spoločnosti je zapísaný ako obchodný podiel žalovanej v 2. rade.

Na pojednávaní dňa 8.4.2014 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade predložil súdu ako aj právnemu zástupcovi žalobkyne článok Q.. P. Š., E.., ktorý sa zaoberá problematikou súhlasu druhého manžela pri prevode obchodného podielu, pričom poukázal na jeho závery, podľa ktorých pri prevode obchodného podielu ide o samostatný právny vzťah komplexne upravený v a vnútorných predpisoch spoločnosti, do ktorého nemôže zasahovať súhlas druhého manžela.

V podaní doručenom súdu dňa 19.5.2014 právny zástupca žalobkyne uviedol, že názor Q.. P. Š., E.. vyslovený vo vyššie uvedenom článku nie je konformný

s ustálenou judikatúrou, ktorá rieši predmetnú problematiku. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. -145, v ktorom bol vyslovený opačný názor. V odôvodnení najvyšší súd uviedol, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou ( ust. 118 ods. 1 ), ktorá môže byť predmetom občiansko-právnych vzťahov. Za trvania manželstva nadobudnutý obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným sa stáva zo zákona súčasťou spoločného majetku manželov ( ust. ). Len manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v , či v inom predpise alebo v spoločenskej zmluve. Je však oddelený od majetkovej hodnoty obchodného podielu, ktorá zostala manželom spoločná. Preto je tiež obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu ( ust. ), lebo rovnakou mierou ako patrí jemu, patrí i druhému manželovi, ktorý sa nestal spoločníkom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý. Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia najvyššieho súdu uvádza, že podľa ustálenej judikatúry , hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri jeho predaji, ktorý sa vymyká z bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov. Iný záver nevyplýva ani z ustanovení a nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno stotožniť so začatím podnikania, ako ho má na mysli toto ustanovenie ( tým je získanie oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov ).

Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne z uvedených odôvodnení neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu pri absencii súhlasu jedného z manželov počas trvania BSM možno vyvodiť tieto závery:

Ako vyplýva z ustanovenia , obchodný podiel ako jednotné majetkové právo, možno vyjadriť v peniazoch a je súborom majetkových práv a povinností. Z uvedeného vyplýva, že ak jeden z manželov počas trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa jeho majetková hodnota zo zákona súčasťou BSM , pretože predmetom BSM môžu byť okrem vecí aj práva alebo iné majetkové hodnoty. Spoločným atribútom toho, čo patrí do BSM je majetková hodnota, ktorú možno vyjadriť v peniazoch, hodnota , s ktorou je možné disponovať a prevádzať ju na iné osoby. Na základe uvedeného obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch , pričom s jeho hodnotou je možné obchodovať a preto sa zo zákona stáva súčasťou BSM. Obchodný podiel nadobudnutý jedným z manželov z prostriedkov patriacich do BSM je spoločným majetkovým právom oboch manželov.

Podotkol, že aj v tomto prípade platí, že obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela - spoločníka.

Podľa ust. ( ďalej len „ “ ) obchodný podiel ako iná majetková hodnota môže byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ( kúpa , predaj a pod. ), preto za trvania manželstva nadobudnutý obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným sa stáva zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ust. ). Len manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy a postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v , či v inom právnom

predpise alebo spoločenskej zmluve. Tieto práva spoločníka sú však oddelené od majetkovej hodnoty obchodného podielu, ktorá zostala manželom spoločná. Preto je manžel - podnikateľ obmedzený v nakladaní s obchodným podielom pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu ( ust. ), lebo majetková hodnota obchodného podielu rovnakou mierou akou patrí jemu, patrí i druhému manželovi, ktorý sa nestal spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným. Poukázal tiež na ust. a ust. .

Mal za to, že ust. v žiadnom prípade nerieši otázku súhlasu jedného z manželov na podnikanie druhého manžela „ ako takého, “ ale iba jeho súhlas na použitie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na podnikanie.

Poznamenal, že podľa tohto ustanovenie nie je vylúčené, aby manžel mohol podnikať aj bez súhlasu druhého manžela, ak by a podnikanie používal len majetok patriaci výlučne jemu.

Pokiaľ ide o moment súhlasu, je zrejmé, že takýto súhlas sa má udeliť pri začatí podnikania. Podnikanie začína momentom, keď podnikateľ získal oprávnenie podnikať podľa osobitného predpisu ( živnostenský zákon, zákon o obchodnom registri a pod.

Ani druhú právnu vec v nemožno vykladať inak iba tak, že ak manžel súhlasil s použitím spoločným prostriedkov na podnikanie, nemôže druhého manžela práve neobmedzovať pri podnikaní. Pretože súhlas manžela sa vzťahuje na podnikanie druhého manžela, teda na vykonávanie predmetu podnikania za účelom dosiahnutia zisku, tento súhlas nemožno vzťahovať na právne úkony súvisiace so vznikom alebo zánikom podnikania podľa osobitných predpisov. Podnikaním nie je ani prevod obchodného podielu na tretiu osobu, ktorý môže byť jedným zo spôsobov zániku podnikania. Z uvedeného vyplýva, že právne úkony súvisiace s prevodom obchodného podielu podľa osobitných predpisov nemožno považovať za podnikanie v právnom slova zmysle. Podľa právneho zástupcu žalobkyne pokiaľ teda nejde o obvyklú správu obchodného podielu, je pri nakladaní s obchodným podielom nadobudnutým z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potrebný súhlas oboch manželov, inak je takýto úkon relatívne neplatný, ak sa neplatnosti takéhoto úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý ( ust. v spojení s ).

Právny zástupca žalobkyne poukázal na výpoveď žalobkyne z pojednávania zo dňa 14.2.2014 a výpoveď žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 8.4.2014 , pričom mal za to, že z nich nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1. rade pri začatí podnikania použil finančné prostriedky vo výške 20 000,- Sk na založenie spoločnosti J. B.. B. T..Y.., K. bez súhlasu žalobkyne. Dôsledkom toho je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu ( v spojení s ust. ). Právny zástupca žalobkyne tvrdil, že podľa zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, možno dospieť k záveru o neplatnosti všetkých ďalších právnych úkonov v súvislosti s podnikaním

žalovaného v 1. rade, teda aj neplatnosti prevodu obchodného podielu žalovaným v 1. rade na žalovanú v 2. rade.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 10.6.2014 uviedol, že podanie právneho zástupcu žalobkyne doručené súdu dňa 19.5.2014 obsahuje dve tvrdenia, pričom jedno sa týka relatívnej neplatnosti právneho úkonu a druhé sa týka absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ by súd dospel k záveru a stotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že v danom prípade má ísť o absolútnu neplatnosť právnych úkonov tak tá by potom vylučovala relatívnu neplatnosť právnych úkonov, lebo by nebolo čoho sa dovolávať, keďže by nastala neplatnosť tohto právneho úkonu zo zákona. Je to otázka právneho posúdenia, ale právny zástupca žalobkyne vyjadril právny názor taký, že už pri použití spoločných peňažných prostriedkov vo výške 20 000,- Sk na založenie spoločnosti absentoval súhlas žalobkyne. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že išlo o spoločné peniaze a z tohto dôvodu použitie finančných prostriedkov na založenie spoločnosti INPROMA spol. s r.o., Košice vlastne bolo neplatným právnym úkonom a z toho právny zástupca žalobkyne vyvodzuje tiež absolútnu neplatnosť založenia spoločnosti. Následne z toho vyvodzuje, že žalovaný v 1. rade nemohol prevádzať svoj obchodný podiel. Pokiaľ by sa súd s týmto tvrdením stotožnil, tak v takom prípade by naozaj platilo to, že žalovaný v 1. rade

nenadobudol obchodný podiel spoločnosti a tým pádom by nebolo obchodného podielu, ktorý by mohol patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V takom prípade by naozaj nemohol prevádzať obchodný podiel, ale tiež by v takom prípade absentoval naliehavý právny záujem žalobkyne na určovaní neplatnosti prevodu obchodného podielu. Tu by potom bolo na mieste riešiť otázku platnosti zakladania obchodnej spoločnosti. Ale následok tvrdenia žalobkyne by bol rozhodne taký, že obchodný podiel by žalovaný v 1. rade nezískal, tým pádom by tento nemohol patriť do BSM a tak by nebolo možné sa dôvodne dovolávať relatívnej neplatnosti toho prevodu. Bol by tu teda dôvod na zamietnutie žaloby v takej podobe v akej je podaná, pretože žaloba sa opiera o to, že žalovaný v 1. rade nadobudol obchodný podiel a tento bez súhlasu manželky prevádzal na žalovanú v 2. rade. Iba ak by sa súd nestotožnil s týmto názorom, má význam zaoberať sa otázkou relatívnej neplatnosti toho prevodu, lebo tá sa opiera o to, že žalovaný v 1. rade skutočne obchodný podiel nadobudol, teda vlastnil spolu s manželkou, lebo ho nadobudol za manželstva a že bez súhlasu vtedajšej manželky, teda žalobkyne nemohol tento obchodný podiel previesť. Stanoviská, ktoré sa prikláňajú k tomu, že nie je potrebný súhlas druhého manžela k prevodu obchodného podielu, dávajú akcent na to, že obchodný podiel má nielen majetkový substrát, ale je dôležitá aj účasť účastníka v spoločnosti. Tie názory, ktoré sa opierajú o to , že súhlas treba, zase kladú dôraz na majetkový substrát. Podľa právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade rozhodne praktickejšie a rozumnejšie je také riešenie, pri ktorom by súhlas k prevodu obchodného prevodu nebol potrebný, pretože súdna prax už vyriešila to, že ani pri vyporiadaní BSM ten manžel, ktorý nebol spoločníkom v spoločnosti, tento obchodný podiel nemôže nadobudnúť t. z. , že nemá žiadny praktický význam to, aby sa riešila otázka platnosti alebo neplatnosti prevodu obchodného podielu. Pokiaľ bol obchodný podiel nadobudnutý za manželstva, nikto nespochybňuje to, že ten majetkový substrát do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí, ale nadobudnúť ten obchodný podiel by v tomto prípade žalobkyňa nemohla, takže naozaj nie je žiadny praktický dôvod ani právny dôvod na to, aby bola určovaná neplatnosť toho prevodu.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť J. B.. B. T..Y.. , K. bola zapísaná do obchodného registra dňa 13.5.1991. Založili ju viacerí spoločníci , pričom jedným z nich bol žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa nebola a nie je spoločníčkou spoločnosti. V súčasnosti je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti žalovaná v 2. rade.

Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 24. mája 2010 mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade previedol celý svoj obchodný podiel v spoločnosti J. B.. B. T..Y.., K. na žalovanú v 2. rade.

Listom žalobkyne adresovaným žalovaným v 1. a 2. rade zo dňa 18.1.2013 mal súd preukázané, že žalobkyňa sa dovolávala neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti J. B.. B. T..Y.., K., uzavretej medzi D. K. P. J.. Q. K..

Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 30.7.2012 bolo súdu preukázané, že žalovaný v 1. rade podal návrh na rozvod jeho manželstva so žalobkyňou.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. XCo/XX/XXXX-XX D. F. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2014 mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo rozvedené.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.2.2014 uviedla, že keď sa zakladala spoločnosť J. B.. B. T..Y.., K. v roku 1991 boli manželia so žalovaným v 1. rade. Spolu ju počas manželstva zveľaďovali. Začínali v

jednej miestnosti a postupne sa dopracovali k tomu, že spoločnosť vykonáva činnosť v priestoroch o rozlohe 400 m2, ktoré sú luxusne zariadené. Osobne vypomáhala v spoločnosti, keďže spolupracovali s maďarskými spoločnosťami, dlhé roky robila tlmočníčku. Mala za to, že obchodný podiel patrí do BSM. Všetky závažné úkony konzultovali s manželom aj s nevlastnou dcérou t.j. žalovanou v 2. rade. Predmetný právny úkon zmluva o prevode obchodného podielu nebol s ňou konzultovaný. Prevod bol vykonaný počas trvania manželstva. Aj financie, ktoré sa vkladali do spoločnosti boli spoločné financie nadobudnuté počas manželstva, ale spoločnosť zakladal sám manžel. Začínali v jednej prenajatej miestnosti na ul. B. Němcovej. Manžel predtým ako riaditeľ vo Východoslovenských štátnych lesoch pracoval s výpočtovou technikou a podnikaním v predmetnej spoločnosti nadviazal na predchádzajúcu činnosť. Žalovaná v 2. rade v tom čase maturovala. Až po maturite ju žalovaný v 1. rade zamestnal v spoločnosti ako sekretárku. Doteraz tam pracuje ako sekretárka pričom nemá skúsenosti s vedením spoločnosti ako takej.

Uviedla, že obaja s manželom boli zamestnaní. Netrpeli biedou a keď sa spoločnosť zveľaďovala a rozrastala investovali do nej aj spoločné rodinné prostriedky. Konkrétny dátum a sumy uviesť nevedela.

Na otázku súdu, či súhlasila so založením predmetnej spoločnosti, žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.6.2014 uviedla, že nemôže povedať, že úplne nesúhlasila, pričom trvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 8.4.2014 uviedol, že od roku 1969 pracoval v oblasti výpočtovej techniky. Asi v roku 1974 odišiel pracovať do štátnych lesov, kde zorganizoval veľké výpočtové stredisko. V tej dobe boli v Košiciach tri veľké výpočtové strediská, v železiarňach , v lesoch a v elektrárňach. V tejto oblasti bol známy, lebo musel mať kontakty vo firmách, ktoré mohli dovážať výpočtovú techniku. Asi rok po revolúcii dal v lesoch výpoveď a na podnet známych , ktorí pracovali v podobnej oblasti sa začal zaoberať súkromne výpočtovou technikou. Mal kontakty, dovážal aj počítače. Pracoval pre viaceré spoločnosti. Mal niekoľko zákaziek, preto bola založená spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá sa venovala tejto činnosti. Nebola to spoločnosť, ktorá len niečo kupovala a predávala, ale bola zameraná na riešenie ekonomiky a výrobného procesu, ktorý bol podporovaný výpočtovou technikou. Keď vzniklo viacero tzv. garážových firiem, ktoré sa zaoberali výpočtovou technikou preorientoval sa na inú oblasť, na záložné zdroje. Vybral americkú firmu APC ako dodávateľa, ktorá ho nakontaktovala na veľkého maďarského distribútora a začal sa zaoberať touto činnosťou. Až do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie táto firma poskytovala výborné obchodné a záručné podmienky. Manželka mu v tejto činnosti nevedela ani nemohla pomáhať tak ako to tvrdila. Keď skončila éra záručných servisov, presunuli Američania výrobu na Ďaleký východ a bol problém zohnať náhradné diely. Často bol vo firme do večera a nikdy nepotreboval vo firme manželkinu pomoc a podporu. Servisná firma nie je obchodnou firmou , servisná firma musí mať stále niekoho na telefóne, aby vedela komunikovať so zákazníkmi a riešiť ich problémy. Ešte na začiatku konkurenčné firmy zlanárili sekretárku, ktorá odišla zo zoznamom zákazníkov a s vedomosťami, ktoré u nich nadobudla. Vtedy sa rozhodol zlanáriť dcéru, aby mu pomohla vo firme, lebo vedel, že ona ho nepodrazí. Od roku 2006, 2007 s nástupom notebookov, ktoré nevyžadujú takúto ochranu, odbyt firmy začal klesať, dokonca išiel radikálne dole. Postupne aj servis išiel dole, objavili sa nové firmy, ktoré poskytovali podobné činnosti a služby. V roku 2010 sa mu stal úraz, nemohol vykonávať činnosť a preto už ako konateľ nemohol niesť zodpovednosť za chod firmy. V súčasnosti obrat predstavuje len asi 10% z toho, čo bolo pred pár rokmi a to nie preto, žeby zhoršili svoje služby. Spoločnosť zakladali viacerí spoločníci. Žiadne investície sa nevyžadovali, lebo sa jednalo o analýzu, návrh riešenie a trochu programovania. Všetci mali počítače doma, alebo na pracovisku. Čo sa týka zákazky v bratislavských tlačiarňach, dodávateľ z Viedne dával až tri mesiace na úhradu ceny tovaru a občas aj doviezol tovar z Viedne do Bratislavy. Riaditeľ bol jeho známy, preto sa nebál, že mu to nezaplatia. Žiadne domáce peniaze neboli použité. Mali prenajaté kancelárie kde bolo len symbolické nájomné, lebo prenajímateľ bol v likvidácii. Uviedol, že spoločnosť mala viacerých zamestnancov. Žalovaná v 2. rade mala na starosti vedenie fakturácie, syn Q. z prvého manželstva mal na starosti sklad. Bol tam technik a účtovníčka ako trvalí zamestnanci a druhý technik na dohodu a vo firme bol aj on. To bol celý personál vo firme. Postupne ako to išlo dole,

namiesto účtovníčky účtovníctvo dali robiť autorizovanej firme a aj syn odišiel pracovať inde, lebo nevyrobil na seba. Technik ostal len jeden na dohodu. Tvrdil, že s dodávateľmi komunikoval po anglicky. Po maďarsky nehovorí tak, aby viedol plynulú konverzáciu, ale manželka mu tlmočníčku z maďarského

jazyka nikdy nerobila. Raz ju zobral do Budapešti, ale povedala, že ovláda iba „ kuchynskú “ maďarčinu. Uviedol, že manželka o založení spoločnosti v podstate ani nevedela. Na založenie spoločnosti sa spoločníci poskladali po 20 000,- Sk . Jednalo sa o spoločné peniaze z manželstva.

Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 8.4.2014 uviedla, že pracuje vo firme od začiatku odkedy vznikla. Vykonávala administratívnu činnosť, fakturáciu, riešila korešpondenciu , pomáhala s vedením účtovníctva. Naďalej ostala vo firme po otcovom úraze a firma prosperuje ďalej.

Podľa ust. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa ust. platného a účinného v čase prevodu obchodného podielu obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu. Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko.

Podľa ust. platného a účinného v čase prevodu obchodného podielu so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu. Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ust. predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa ust. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

Podľa ust. manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2

vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

Podľa ust. veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa ust. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

Podľa ust. na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja man-

želia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalovaný v 1. rade bol jedným zo zakladateľov spoločnosti J. B.. B. T..Y.., K. s výškou vkladu v čase založenia spoločnosti 20 000,-Sk ( v tej dobe Kčs ). Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 24.5.2010 žalovaný v 1. rade ako prevádzajúci previedol celý svoj obchodný podiel v menovanej spoločnosti na žalovanú v 2. rade ako nadobúdateľa. Manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo právoplatne rozvedené 27.1.2014. Žalovaná v 2. rade je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti.

Súd mal za to, že naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu je daný, nakoľko sa rozhodnutím v tejto veci dosiahne odstránenie spornosti a právnej neistoty v právnom vzťahu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade po rozvode ich manželstva.

Čo sa týka námietky absolútnej neplatnosti právneho úkonu - spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti J. B.. B. T..Y.., K.Š. s poukazom na to, že žalovaný v 1. rade

nemal v čase založenia spoločnosti súhlas manželky ( žalobkyne ), súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tento právny úkon nie je neplatný. Z výpovede žalobkyne z pojednávania zo dňa 14.2.2014 ako aj z jej odpovede na otázku súdu na pojednávaní dňa 10.6.2014 jednoznačne vyplýva, že súhlasila s tým, aby sa jej manžel spoločnými prostriedkami z manželstva podieľal na založení spoločnosti J. B.. B. T..Y.., K.. Sama tvrdila, že spolu ju počas manželstva zveľaďovali a aj osobne vypomáhala v spoločnosti. Vzhľadom na tieto tvrdenia, ktoré prvotne uviedla žalobkyňa, nie sú rozhodujúce skutočnosti uvedené žalovaným v 1. rade vo výpovedi zo dňa 8.4.2014.

Pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu súd okrem článku Q.. P. Š.Á., E.. a rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. X Y. XX/XXXX D. XX.X.XXXX vychádzal aj z neskoršieho rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. X Y. XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku č.k. X Y. XX/XXXX v zmysle ustanovenia predmetom bezpodielového spoluvlas-tníctva manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. V bezpodielovom vlastníctve manželov môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, bez kvantitatívneho a kvalitatívneho obmedzenia, okrem vecí, ktoré na základe osobitného zákona môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Pokiaľ však ide o rozsah práv a povinností, ktorými disponuje za trvania manželstva manžel z titulu účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení . Spo-ločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel

potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoloč-níka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a po-vinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zá-konníkom ako lex speciális. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže za-sahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok sta-novených a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že pre obchodné záväzkové vzťahy platia ustanovenia . Podľa ust. a nakladať s obchodným podielom môže spoločník len so súhlasom valného zhromaždenia, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločník obchodnej spoločnosti je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote stanovenej zákonom, prípadne určený v spoločenskej zmluve, pričom zákon nevymedzuje, že tento vklad nemôže byť zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel je majetkovým právom patriacim

výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich

do BSM. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto práva sú obmedzené len zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú prakticky upravené v ako špeciálnom zákone vo vzťahu k . Spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je obmedzený vo svojej činnosti povinnosťami vyplývajúcimi z a to ani v súvislosti s nakladaním s obchodným podielom. Ak by aj bol splatený vklad obchodnej spoločnosti z prostriedkov patriacich do BSM, podľa ustanovení len spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený disponovať s obchodným podielom a v zmysle ustanovenia a môže so súhlasom valného zhromaždenia previesť obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu. To závisí buď od spoločenskej zmluvy alebo od súhlasu valného zhromaždenia. Preto pre disponovanie s obchodným podielom a platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa ustanovenia . Obchodný podiel nepatrí do BSM, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do BSM, pretože podľa ustanovení obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom spoločníka nie je obmedzené na súhlas manžela. Nie obchodný podiel, ale jeho hodnota je súčasťou BSM. Táto „hodnota“ sa zhmotní okamihom získania zisku, vyrovnávacieho podielu, likvidačného zostatku prípadne pri rozdelení BSM.

Na základe uvedeného zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zo dňa 24.5.2010 nie je neplatná.

Súd vykonanie ďalšieho dokazovania nepovažoval za potrebné vzhľadom na zistený skutkový stav právne posúdenie predmetnej veci.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 371,50 EUR vrátane DPH, teda po 185,75 EUR pre každého zo žalovaných.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej pomoci bola vyčíslená v súlade s ust. a vyhl. č. .

O trovách konania žalovaného v 1. rade súd rozhodol v súlade s ust. a priznal ich v sume 185, EUR žalovanému v 1. rade, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 185,75 EUR vrátane DPH, t.j. za 1 úkon právnej pomoci po 30,04 EUR plus DPH ( prevzatie veci a príprava zastúpenia ) za 3 úkony právnej pomoci po 30,94 EUR plus DPH ( za účasť na pojednávaniach v dňoch

14.2.2014, 8.4.2014 a 10.6.2014 ) a režijný paušál 1 x 7,81 EUR plus DPH a 3 x 8,04 EUR plus DPH podľa ust. , 14, 15 a 17 vyhl. č. .

O trovách konania žalovaného v 2. rade súd rozhodol v súlade s ust. a priznal ich v sume 185, EUR žalovanému v 2. rade, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 185,75 EUR vrátane DPH, t.j. za 1 úkon právnej pomoci po 30,04 EUR plus DPH ( prevzatie veci a príprava zastúpenia ) za 3 úkony právnej pomoci po 30,94 EUR plus DPH ( za účasť na pojednávaniach v dňoch 14.2.2014, 8.4.2014 a 10.6.2014 ) a režijný paušál 1 x 7,81 EUR plus DPH a 3 x 8,04 EUR plus DPH podľa ust. , 14, 15 a 17 vyhl. č. .

Prisúdené trovy konania je žalobkyňa povinná zaplatiť podľa ust. právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a . rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( )