Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3C/113/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateliek: 1/ O. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom W. XXX, 2/ W. Š., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom N. č. XX, obe zastúpené Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského č. 678/1, proti odporkyni: I. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom N. č. XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., Jesenského 231/5, Partizánske, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

R u š í podielové spoluvlastníctvo navrhovateliek a odporkyne k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N. - pozemku parc. registra "E" parc. č. 4/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 753 m2, zapísanom na LV č. XX, a toto vyporiadava tak, že pozemok parc. č. 38/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2 vytvorený geometrickým plánom č. 41370309-038/2010 a pozemok parc. č. 38/9 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 34 m2 vytvorený geometrickým plánom č. 41370309-53/2010 prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/ a zvyšný pozemok parc. Registra "E" parc. č. 4/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 550 m2 prikazuje súd do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky 2/ v podiele 229/500 k celku a odporkyne v podiele 271/500 k celku.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľky sa podaným návrhom domáhali, aby súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateliek a odporkyne k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N. - pozemku parc. registra "E" parc. č. 4/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 753 m2 zapísanom na LV č. XX zrušil a vyporiadal tak, že pozemok parc. č. 38/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2 vytvorený geometrickým plánom č. 41370309-038/2010 a pozemok parc. č. 38/9 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 34 m2 vytvorený geometrickým plánom č. 41370309-53/2010 prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/ a zvyšný pozemok parc. Registra "E" parc. č. 4/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 550 m2 prikáže súd do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky 2/ v podiele 229/500 k celku a odporkyne v podiele 271/500 k celku.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne a vo svojom vyjadrení uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Návrh nerešpektuje právny stav založený dedičskými rozhodnutiami a kúpnou zmluvou. Jedná sa o stabilizovaný právny stav, ktorý vylučuje pochybnosti, nakoľko bol stabilizovaný na základe ROEP. V návrhu absentuje preukázanie právneho záujmu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä výpisu z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. N.,

geometrických plánov, kópie katastrálnej mapy, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. W., písomných podaní účastníkov a spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou spis. zn. .

Navrhovateľka 1/ na pojednávaniach uviedla, že sa jej zdá najvhodnejším riešením vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálna deľba pozemku, a preto si dala svoj podiel odčleniť geometrickým plánom. Pokiaľ ide o prístup k parc. č. 37 a parc. č. 40, je tam miestna komunikácia, takže prístup by mala zabezpečený z opačnej strany. Pokiaľ ide o starostlivosť o predmetné nehnuteľnosti, tieto zatiaľ neobhospodaruje, pretože ich obhospodaruje odporkyňa - má tam nasadené. V prípade, že súd návrhu vyhovie, má záujem na odčlenených parcelách postaviť vlastnú nehnuteľnosť, nakoľko jej tam vznikne asi 400 m2 - na šírku 20 m, čo postačuje na stavbu rodinného domu. Parc. č. 38/8 záhrady, ktorá susedí s týmito odčlenenými parcelami, je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky 1/. Pokiaľ ide o stavby na tomto pozemku, navrhovateľka 1/ je podielovou spoluvlastníčkou stavby postavenej na parc. č. 42 - má tam asi 1/4 podiel, zvyšok vlastní odporkyňa. Za odčlenenú časť pozemku navrhovateľka 1/ zaplatila v r. 2011 a 2012 dane, a preto čaká na vyporiadanie. Po tom, čo navrhovateľka 1/ nadobudla do podielového spoluvlastníctva rodinný dom, zotrvala na navrhovanom vyporiadaní s tým, že rodinný dom by na ňom už asi nestavala, no momentálne sa k spôsobu naloženia s pozemkom nevedela vyjadriť. Vzhľadom na dĺžku konania bola nútená riešiť otázku svojho bývania nadobudnutím nehnuteľnosti v k. ú. W. do podielového spoluvlastníctva vo veľkosti podielu 1/2, čomu zodpovedá výmera 200 m2, ktorú je možné využiť len na dom a prístrešok pre motorové vozidlo. Ak súd rozhodne o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením, nadobudnutú parcelu mieni využiť ako záhradu na sadenie. Doposiaľ nemala možnosť využiť časť parcely ako záhradu, pretože keď prišiel čas sadenia, už bolo nasadené odporkyňou. V budúcnosti plánuje rodinu, a preto z jej strany pripadá do úvahy aj ďalšie využitie tejto parcely. Iné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva než navrhované reálne rozdelenie pre ňu neprichádza do úvahy.

Navrhovateľka 2/ na pojednávaniach uviedla, že súhlasí s návrhom navrhovateľky 1/ na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Býva v nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na parc. č. 40 v prednej časti dvora. Uvedenú nehnuteľnosť využívajú normálnym spôsobom, nemajú problém pri nijakých činnostiach, tiež majú žumpu, za chalupou majú umiestnenú elektriku, vodu a plyn. Odporkyňa má toto umiestnené vpredu. Zadný prístup k nehnuteľnosti využívajú veľmi málo, niekedy tadiaľ vozia drevo, pretože stadiaľ majú bližšie do hospodárskej budovy, ale nie je problém ho voziť aj spredu. Taktiež aj iné činnosti ako čistenie žumpy a pod. sa dajú vykonávať aj spredu. Odporkyňa využíva zadný prístup jedine keď orie záhradu. Podľa navrhovateľky 2/ v prípade rozdelenia nehnuteľnosti podľa návrhu nebude jej a ani odporkyni znemožnené využívanie nehnuteľnosti a všetky činnosti sa dajú vykonávať aj spredu. Odporkyňa obhospodaruje aj časť nehnuteľnosti, ktorú si odčlenila navrhovateľka 1/, no odporkyňa má možnosť sadiť aj pred chalupou a aj za chalupou. Odporkyňa sa stará len o určitú časť dvora, pokosí len časť dvora okolo svojho, aby ostatné vyzeralo, že nepotrebuje a nechce, ale že má záujem o zadnú časť dvora, ktorú chce navrhovateľka 1/.

Odporkyňa na pojednávaniach uviedla, že užíva nehnuteľnosť na parc. č. 37 v prednej časti pozemku. Vchod do dvora je široký len 246 cm a z toho je 1 m vodovodná šachta (50 cm na jednu a 50 cm na druhú stranu). Ak bude mať zamedzený prístup zozadu, bude to ťažké, pretože niektoré činnosti vykonáva stadiaľ - napr. čistí žumpu, keďže toto auto je širšie. Vozila odtiaľ materiál na stavbu, keď prerábala dom. Od susedy použila jedenkrát mechanickú ruku na dovoz škridle, nakoľko tam bola pred pozemkom zozadu navozená hlina a vozidlo by sa tadiaľ nedostalo. Elektrické káble a plyn má vedené poza dom Š.. V prípade, že sa budú meniť pravidlá uloženia, je potrebné, aby bol zachovaný aj prístup zozadu do budúcnosti. Časť, ktorú si navrhovateľka 1/ odčlenila, využíva odporkyňa od r. 2002, má tam záhradu. Predtým tam sadili jej rodičia. Na inej časti pozemku nemá odporkyňa záhradu, má tam trávnik, napr. aj na parc. č. 38/1, no bolo by možné ju využívať aj ako záhradu. Z oboch strán - vpredu i vzadu je miestna komunikácia. Odporkyňa ďalej uviedla, že chce, aby to zostalo ako doposiaľ. Nemá problém so spoluvlastníctvom a nevšíma si ich odkedy zobrali vydržaním určitú časť pôdy. Parcelu 38/7 užívali rodičia odporkyne, sadili tam a rovnako to teraz užíva odporkyňa a za celý čas nevedeli, že im bol pozemok odobraný nejakým vydržaním. Odporkyňa tam robila aj nový plot. Na parcele 38/8 minulý rok nebolo dlho sadené, bola tam burina, zasadili to až neskôr. Je tam plot od susedného pozemku, ktorý bol deravý a chodili tadiaľ psy a tak isto bol opravený až neskoro. Pred domom odporkyne je pozemok o výmere 23 m2, ktorý jej Š. nevrátila. Bolo to na výmenu, rodičia im niečo nechali na ich strane a oni si nechali aj toto. V hospodárskej budove - pajte si navrhovateľka 1/ nechala 3 m2. Ide o parcelu 42 a

nechcela to odporkyni predať. Odporkyňa má záujem o odkúpenie parcely 38/7. Spornú parcelu užíva ako záhradu a aj to tak ďalej mieni užívať a v prípade potreby prejde tadiaľ auto.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu parc. č. 4/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 753 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území N., v obci N. D. N., v okrese Bánovce nad Bebravou, vedená Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na LV č. XX (ďalej aj len "parcela 4/5"), je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, a to navrhovateľky 1/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 155/576, navrhovateľky 2/ vo veľkosti spoluvlastníckych podielov 56/576, 6/64/, 56/576, 3/64 a odporkyne vo veľkosti spoluvlastníckych podielov 99/576, 3/32, 1/12, 3/64. Na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky 1/ pripadá výmera 203 m2, na spoluvlastnícke podiely navrhovateľky 2/ pripadá výmera 252 m2 a na spoluvlastnícke podiely odporkyne pripadá výmera 298 m2. Parcela 4/5 je reálne sčasti spoločným dvorom a sčasti záhradou, v ktorej je tráva a poľnohospodárske plodiny a stromy. Začína vedľa domu navrhovateľky 2 a je na nej vstup do dvora z hlavnej cesty. Ďalej sa tiahne popri dome navrhovateľky 2/, popri dome odporkyne, ktorý je na opačnej strane, ďalej leží medzi hospodárskymi budovami a v jej zadnej časti je vedľa parcely 4/5 parcela č. 38/8, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky 1/. Na parcelu 4/5 je vstup aj zozadu z miestnej komunikácie, od ktorej je parcela oddelená plotom, v ktorom je brána o šírke cca 3,3 m a bránička o šírke cca 1 m. Uvedený vstup je spoločný aj pre parcelu č. 38/8, keďže táto nie je od parcely 4/5 oddelená plotom. Parcela 4/5 je v zadnej časti široká 9,4 m. Vpredu v časti vstupu do dvora cez kovovú bránu je parcela 4/5 široká viac ako 3 m, no ďalej je nad terénom schod o výške cca 23 cm, ktorý je súčasťou vstupu do pivnice navrhovateľky 2/, čím je vstup do dvora zúžený a v najužšom mieste dosahuje šírku 246 cm. Geometrickým plánom č. 41370309-038/2010, overeným Správou katastra Bánovce nad Bebravou dňa 12.07.2010 pod č. 178/2010, bola z parcely 4/5 oddelená parc. č. 38/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2 a geometrickým plánom č. 41370309-53/2010 bola z parcely 4/5 oddelená parc. č. 38/9 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 34 m2, ktoré svojou výmerou zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky 1/ na parcele 4/5.

Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra "E" parc. č. 4/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 753 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území N., v obci N.Á. D. N., v okrese Bánovce nad Bebravou, vedená Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na LV č. XX (ďalej aj len "parcela 4/5"), a to navrhovateľka 1/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 155/576, navrhovateľka 2/ vo veľkosti spoluvlastníckych podielov 56/576, 6/64/, 56/576, 3/64 a odporkyňa vo veľkosti spoluvlastníckych podielov 99/576, 3/32, 1/12, 3/64. Navrhovateľky ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti žiadali podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo účastníčok zrušil. Pre takýto návrh a takéto rozhodnutie nie je potrebné preukazovanie právneho záujmu, ako na to poukazovala odporkyňa vo vyjadrení k návrhu. Účastníčky sa však nezhodli na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľky navrhli spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vyporiadať jej reálnym rozdelením. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť alternatívne spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať prikázaním časti nehnuteľnosti (novovytvorenej parcely č. 38/7) do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. v citovaných zákonných ustanoveniach stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozdelením veci, pokiaľ je toto dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. V tomto prípade ide o pozemok nezastavaný stavbou, sčasti je na ňom dvor a sčasti je záhradou. Z technického hľadiska je tak deliteľný rôznym spôsobom. Vzhľadom na skutkové zistenia súd dospel k záveru, že parcela 4/5 je deliteľná tak z technického hľadiska, ako aj z hľadiska naplnenia zákonnej podmienky dobre možného rozdelenia. Nehnuteľnosť dlhé roky slúži okrem iného ako spoločný dvor a záhrada. Na základe vykonaného dokazovania, najmä z ohliadky a predložených geometrických plánov dospel súd k záveru, že navrhovateľkami navrhovaný spôsob rozdelenia pozemku možno považovať za dobre možný, a preto zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok a vyporiadal ho spôsobom navrhovaným navrhovateľkami. Takéto vyporiadanie zároveň zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníčok, keď výmera parciel, ktoré pripadnú navrhovateľke 1/, je totožná s výmerou parcely 4/5, ktorá zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu na tejto parcele.

Argumenty odporkyne pre zamietnutie návrhu resp. pre iné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhodnotil súd za neopodstatnené. Odporkyňa namietala, že časť, ktorá by podľa návrhu mala pripadnúť navrhovateľke 1/, nie je zaťažená žiadnymi ťarchami, no v časti, ktoré by mali zostať v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 2/ a odporkyne, sú prípojky vody, elektriky, plynu a z dôvodu vchodu do pivnice je vstup do dvora v najužšom mieste iba 246 cm. Je pravdou, že v prednej časti, ktorá zostáva v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 2/ a odporkyne, sú uvedené prípojky. Tieto však nemožno považovať za ťarchy v právnom zmysle a napokon je logické, že sa tam nachádzajú, pretože sú tam umiestnené domy navrhovateľky 2/ a odporkyne a uvedené prípojky im slúžia k tomu, aby mohli riadne užívať svoje rodinné domy na bývanie. Uvedené prípojky tam napokon museli byť umiestnené aj z rozhodnutia vlastníkov domov a bolo by nelogické, aby uvedené prípojky viedli od zadnej časti pozemku podstatne dlhšou trasou, čo by bolo neekonomické. Takýto argument zo strany odporkyne v neprospech návrhu navrhovateliek nemôže obstáť. Odporkyňa ďalej namietala úzky vchod do dvora vpredu, keď z dôvodu schodu do pivnice navrhovateľky 2/ je jeho šírka v najužšom mieste iba 246 cm, kadiaľ nemôže prejsť väčšie auto v prípade potreby vybratia žumpy, alebo dovozu stavebného materiálu. Tento argument v neprospech navrhovaného riešenia je tiež neopodstatnený. Uvedený vstup je postačujúci na riadne užívanie nehnuteľností, najmä rodinných domov, ako aj na vjazd osobných motorových vozidiel do dvora, keď je všeobecne známe, že vstupné brány do garáži majú šírku menšiu (cca 240 cm), pričom bežné osobné motorové vozidlá sú užšie ako dva metre. V prípade potreby dovozu dreva alebo stavebného materiálu existujú možnosti ich dovozu užšími vozidlami, ako aj možnosť zloženia palety so stavebným materiálom pred bránou, pričom šírka palety je menšia ako 150 cm a rovnako užší je aj vysokozdvižný vozík, ktorý môže následne palety umiestniť na pozemok, ako aj možnosť zloženia materiálu pred bránou a jeho následne ručné umiestnenie na pozemok za bránu. Napokon takýto argument neobstojí aj z toho dôvodu, že dovoz stavebného materiálu nebýva pravidelný, ale iba výnimočný - raz za niekoľko rokov v prípade potreby rekonštrukcie a pod. Čerpanie žumpy takisto možno uskutočniť vozidlom z prednej časti dvora, keď okrem možnosti čerpania užším vozidlom existuje aj možnosť čerpania z ulice za použitia dlhšieho potrubia alebo čerpadla. Napokon prístup zo zadnej strany za týmto účelom je zjavne zložitejší, keď zo zadnej časti pozemku je záhrada s plodinami a stromami, pričom vo vegetačnom období by došlo k znehodnoteniu úrody vstupom nákladného vozidla a mimo takéhoto obdobia by bol tento vstup nemožný v prípade mokrého terénu v dôsledku snehu a dažďa. Napokon by vstupu vozidla až k žumpe bránil stĺp umiestnený na pozemku. Argumentácia nemožnosti vstupu hasičského auta v prípade požiaru je taktiež irelevantná, keď je všeobecne známe, že v prípade požiaru hasiči môžu použiť niekoľko metrov dlhé hadice, ako je tomu pri hasení požiarov na vyšších poschodiach bytových domov. Z týchto dôvodov vyhodnotil súd argument odporkyne o dosť dobrej nemožnosti rozdelenia pozemku ako neopodstatnený. Odporkyňa ďalej argumentovala, že vyhovením návrhu sa vytvára lukratívny pozemok a dochádza tým k znehodnocovaniu pozemku odporkyne. Tento argument je ničím nepodložený a z vykonaného dokazovania nemožno dospieť k takémuto záveru. Pre navrhovateľku 1/ síce vznikne samostatný pozemok so vstupom z verejnej komunikácie, no nemožno ho považovať samostatne za lukratívny, keď jeho šírka je v najširšej časti 9,4 m a celková výmera iba 203 m2 (oboch parciel spolu). Za dodržania stavebných predpisov nemožno na takomto pozemku reálne postaviť dom a považovať pozemok za stavebný - lukratívny. Bolo by to možné iba za použitia vedľajšieho pozemku, ktorý je síce vo vlastníctve navrhovateľky 1/ (parc. č. 38/8), no na toto nemožno prihliadať ako na okolnosť, že navrhovateľka 1/ získa niečo lukratívne na úkor odporkyne. Naopak možno však na to prihliadnuť iba ako na okolnosť, ktorá umožní lepšie využitie pozemku parc. č. 38/7 navrhovateľkou 1/, t. j. účelnejšie využitie pozemku. Skutočnosť, že odporkyňa

sporný pozemok celý zveľadila a zhodnotila udržiavaním záhrady a vybudovaním brány v zadnej časti pozemku, nemá vplyv na uvedené vyporiadanie. Udržiavanie záhrady je súčasťou jej užívania a keď ju odporkyňa udržiavala sama, sama mala aj prospech z jej užívania. Pokiaľ investovala do nej niečo viac, tak je to bezpredmetné, keď vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle sa nedomáhala. To, že navrhovateľka 1/ nikdy uvedené nehnuteľnosti neužívala a nie je vlastníkom stavby na parcele 4/5, a že podiel na spornej parcele nadobudla darovacou zmluvou v roku 2010 s vedomím, čo nadobúda, sú rovnako irelevantné argumenty. Aj keď si navrhovateľka 1/ musela byť vedomá toho, čo nadobúda, nemožno ju nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Taktiež jej nemožno vyčítať neužívanie pozemku, keď v rovnakom roku podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. To, že navrhovateľka 1/ nie je vlastníkom stavby na parc. č. 4/5, je bezpredmetné, keďže spôsob vyporiadania nemá za následok to, že by na pozemku, ktorý pripadne navrhovateľke 1/, bola stavba vo vlastníctve odporkyne.

Súd sa nestotožnil s tým, že postup navrhovateliek pri realizácii darovacej zmluvy a aj pri podaní návrhu smeruje k šikanóznemu výkonu práva, a že novovytvorené parcely budú vzápätí predané tretej osobe. Je právom vlastníka disponovať vecou a je jeho právom domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a nemožno ho nútiť zotrvať v ňom. Na tomto nie je nič šikanózne. Podľa odporkyne by navrhovaným rozdelením došlo k znehodnoteniu nielen jej spoluvlastníckeho podielu, ale aj rodinného domu a priľahlých pozemkov. Takéto tvrdenie je ničím nepodložené a podľa názoru súdu aj bezpredmetné, pretože hodnota susedných nehnuteľností nie je podstatná pre zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k inej nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľka 1/ nemieni zostať v podielovom spoluvlastníctve, odporkyňa prejavila ochotu vyplatiť jej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Takéto vyporiadanie však neprichádza do úvahy, keďže parcela 4/5 je reálne dosť dobre deliteľná. Preto nebolo potrebné ani vykonávanie dôkazov pre takéto vyporiadanie (napr. znalecký posudok na stanovenie hodnoty nehnuteľností).

Nesúhlas, aby odporkyňa zostala v podielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou 2/, nakoľko odporkyňa má obavy aj do budúcna, že bude dochádzať k postupnému darovaniu parcely navrhovateľke 1/, ktorá je príbuznou navrhovateľky 2/, nie je relevantným pre navrhované rozdelenie pozemku. Vzhľadom na spoločný vstup a dvor vedľa domu navrhovateľky 2/ a pred domom odporkyne nie je možné zrušiť a rozdeliť ich spoluvlastníctvo k spornej parcele. Okrem toho pokiaľ sa navrhovateľka 2/ rozhodne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na spornej parcele, tak pokiaľ dodrží zákonné ustanovenia o nakladaní so spoluvlastníckym podielom, je nesúhlas odporkyne bezvýznamný.

Súd nevykonal dokazovanie oboznámením právnych titulov nadobúdania parcely 4/5 (dedičských rozhodnutí a zmlúv), keďže toto by bolo nadbytočné, nakoľko rozsah podielového spoluvlastníctva účastníčok je zrejmý a nepochybný z listu vlastníctva, ako aj z okolnosti, že odporkyňa sa už v minulosti domáhala určenia vlastníckeho práva k väčšiemu spoluvlastníckemu podielu, než ako je zapísané na LV, no s takou žalobou nebola úspešná (konanie na tunajšom súde pod spis. zn. ). Za nadbytočné považoval súd aj znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie, ktoré malo zodpovedať otázku, či je možné reálne rozdeliť parcelu 4/5 v prospech všetkých spoluvlastníkov, a ak áno, či budú zachované pri ním navrhovaným rozdelením rovnaké hodnotové práva k novovzniknutým podielom a ak nie, vyjadriť rozdiel v hodnotách. Z polohy parcely 4/5 je zrejmé, že najmä v jej zadnej časti (prikázaná navrhovateľke 1/) by bolo možné rozdeliť ju aj inak. Prichádzalo by do úvahy aj také rozdelenie, že by aj odporkyni pripadla časť parcely 4/5 vzadu ako samostatná parcela. Avšak súd k takémuto dokazovaniu nepristúpil, pretože už v súčasnosti, podľa terajšieho vyporiadania, je šírka parcely 38/7 v najširšom mieste 9,4 m. Technicky by bolo možné aj túto parcelu rozdeliť medzi všetky tri spoluvlastníčky, no vznikli by tým tri veľmi úzke parcely, resp. jedna cca 6m široká (navrhovateliek) a jedna cca 3,4 m široká (odporkyne), resp. rozmermi iné, no stále veľmi malé parcely, čo by bolo v rozpore so zákonnou požiadavkou na účelné využitie veci. Taktiež nie je potrebné stanovovať ani hodnotu parciel, ktoré rozdelením vzniknú, a to vzhľadom na zbytočnosť takéhoto dokazovania k návrhu navrhovateliek na vyporiadanie a k návrhu odporkyne na vyporiadanie (zamietnuť, resp. prikázať jej parcelu 38/7 do vlastníctva). Okrem toho sa tu delí deliteľná nehnuteľná vec, pričom podiely účastníčok ako podielových spoluvlastníčok sú ideálne, teda v každej časti nehnuteľnosti, návrh na vyporiadanie v širšom zmysle podaný nebol a k lukratívnosti novovzniknutej parcely sa súd už vyjadril vyššie. Pri rozhodnutí súd prihliadol aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov, keď navrhovateľky vlastnia v súčte viac, ako odporkyňa, pričom obe navrhovateľky navrhli zhodne uvedené vyporiadanie. Násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom v konaní zistené a preukázané nebolo. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na skutkové okolnosti sporu a vykonané dokazovanie možno skonštatovať, že po skutkovej stránke je spor zložitý, a preto súd rozhodol v súlade s ust. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a podľa . Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k nasledovným vadám ( ):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.