Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava - Ružinov, IČO: 31320155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36715352, proti žalovanému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B., S. X, zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, o zaplatenie 469,39 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.06.2022 č. k. -57 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 385 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %-ta ročne zo sumy 385 eur od 27.05.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi nad sumu 385 eur s príslušenstvom mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 469,39 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 469,39 od 7.11.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , (ďalej aj ), nariadenia vlády SR č. , , , , , , , , , , , , , , , z. č. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v danom prípade v znení účinnom od 01.09.2018 do 31.12.2018.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 13.10.2018 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX. V úvodnej časti zmluvy sú údaje o žalovanom, z ktorých vyplýva, že je slobodný, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný u konkrétneho zamestnávateľa na dobu neurčitú od apríla 2018 s čistým mesačným príjmom 433 eur. Zisťované boli aj jeho mesačné finančné výdavky, ako sú splátky úverov, hypoték a leasingov, a pri tejto kolónke je uvedená nula. Konkrétne zmluvné podmienky sú v ďalšej časti zmluvy označenej ako „predmet financovania úveru“ uvedené nasledovne: druh úveru - viazaný spotrebiteľský úver na kúpu čiernej techniky, za kúpnu cenu 545,69 eur, s dohodnutou akontáciou 55,69 eur, výška úveru 490 eur, počet splátok 46, splátka 15 eur, celková čiastka 690 eur; fixná ročná úroková sadzba 20,76 % a v tej istej

hodnote je uvedené aj RPMN. Ako doba trvania zmluvy je uvedených 46 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy s tým, že prvá splátka bola splatná 20.11.2018 a všetky ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný celkovo zaplatil bez akontácie 7 splátok, v úhrne vo výške 105 eur. Prvýkrát sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.06.2018. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 28.08.2019 vyzval žalovaného k vyrovnaniu nedoplatku na splátkach vo výške 45 eur, zároveň ho upozornil, že ak do 05.10.2019 nedôjde k úhrade nedoplatku, bude oprávnený úver zosplatniť. Tento list žalovanému doručil 05.09.2019. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil, žalobca úver zosplatnil a žalovanému túto skutočnosť oznámil listom zo dňa 01.11.2019.

4. Na výzvu súdu ohľadom preverenia príjmov a výdavkov žalovaného pred uzavretím zmluvy, žalobca reagoval písomným vyjadrením zo dňa 08.06.2022, v ktorom uviedol, že vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu deklarovaného žalovaným vo výške 433 eur, ktorý preveril v sociálnej poisťovni. Doložil jej report, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace aspoň 489 eur. Výdavky žalovaného súvisiace s jeho úverovou zaťaženosťou si žalobca preveril dopytom do registra NRKI, ktorého výpis predložil súdu a ktorý potvrdil, že žalovaný dňa 05.10.2018 nemal žiadne záväzky z úverovej alebo kreditnej karty. Žalobca teda pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver vychádzal z príjmu žalovaného 433 eur mesačne, od ktorého odpočítal životné minimum 205,07 eur, takže jeho čistý príjem predstavoval 227,93 eur. Nakoľko splátka úveru bola dohodnutá len vo výške 15 eur, bola žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru schválená.

5. Nakoľko zmluva z 13.10.2018 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd skúmal, či obsahuje náležitosti v zmysle z. č. , teda ex offo podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a konštatoval, že nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zmluva totiž bola uzatvorená v písomnej forme, obsahuje všetky povinné náležitosti, v zmysle a Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmluve je uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia vyplývajúce pre spotrebiteľa a RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá by podľa nariadenia vlády SR č. predstavovala dvojnásobok priemernej RPMN.

6. V ďalšom súd v konaní skúmal, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanému, s poukazom na ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda či riadne zisťoval, ale aj preveroval jeho bonitu v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona. Mal za preukázané, že veriteľ zisťoval rodinný stav, príjem a výdavky žalovaného, príjem si overil reportom sociálnej poisťovne a úverovú zaťaženosť zistil v Registri klientskych informácii. Nenastal teda dôvod ani pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle vety druhej a tretej z. č. , nakoľko veriteľ správne vyhodnotil bonitu žalovaného po zistení a preverení výšky jeho čistého mesačného príjmu a po zohľadnení životného minima. Preto bol oprávnený aj na predčasné zosplatnenie úveru, ako to vyplýva z ust. vety prvej z., č.

7. Zároveň sa súd zaoberal aj tým, či právny úkon žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru je platným právnym úkonom. Uzavrel, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.06.2019 a žalobca úver zosplatnil až 19.10.2019, teda v tom čase už bol žalovaný v trojmesačnom omeškaní so splátkami a zároveň žalobca si splnil aj svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z , keďže na využitie tohto práva upozornil žalovaného v lehote dlhšej ako 15 dní listom zo dňa 28.08.2019, ktorý mu doručil 05.09.2019. Preto právny úkon o zosplatnení úveru je v súlade so zákonom a je platný. Súd ex offo skúmal aj skutočnosť, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, pričom v danom prípade mal za preukázané, že žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.06.2019. Trojročná premlčacia lehota preto začala plynúť 21.06.2019 a uplynula 21.06.2022. Keďže žaloba bola podaná na súde 24.05.2022, znamená to, že nárok žalobcu bol uplatnený včas, a teda pohľadávka ani čiastočne premlčaná nie je.

8. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za právne dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť, teda zaviazať žalovaného na zaplatenie jeho dlhu vo výške 469,39 eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi zosplatnenou istinou úveru 574,39 eur a jeho úhradami na splátkach vo výške 105 eur. Z prisúdenej sumy súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, pričom vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému zasielané obyčajnou listovou zásielkou, pri ktorej obvyklá doba doručenia je 5 dní, a preto žalobca uplatnil úroky z omeškania od šiesteho dňa

nasledujúceho po vypracovaní spomínaného listu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Keďže toto skutkové tvrdenie žalovaný nespochybnil, platí fikcia o jeho nespornosti podľa .

9. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa , , keďže súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne. Súd preto priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s názorom súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v z. č. Doba trvania zmluvy musí byť spotrebiteľovi známa najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného vzťahu tak, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne a jednoznačne informovaný o náležitostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Za splnenie tejto požiadavky nemožno považovať iba všeobecnú formuláciu „do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“, ale predpokladanú dobu trvania, ktorá navyše nezodpovedá intervalu. Je nutné rozlišovať medzi dobou trvania zmluvy a dobou splatnosti splátok. Súd nesprávne tieto pojmy stotožňuje a ignoruje kogentné ustanovenia zákona o predpísaných náležitostiach zmluvy, ako boli tieto prebraté zo smernice. Ďalej zmluva neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom ide o záväznosť únijovým právom vymedzených pojmov, čo vyplýva z rozsahu harmonizácie smernice. Všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN musí zmluva obsahovať, aj keď neobsahuje vzorec na výpočet RPMN, avšak s explicitným legálnym pomenovaním, že ide o „všetky predpoklady použité na výpočet RPMN“. V zmluve dojednaný úrok z úveru vo výške 20,76 % je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatný. V tomto smere žalovaný poukázal na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, podľa ktorého na obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou od jedného do piatich rokov v období 10/2018, predstavovala priemerná úroková miera úroveň 5,28 %, t.j. takmer štvornásobne nižšia, oproti posudzovanému úverovému vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, z ktorých vyplýva, že u nebankových subjektov sú akceptovateľné úroky nie viac ako 100 % oproti priemeru bánk. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 14.05.2021 bol za neplatný považovaný ročný úrok vo výške 20,47 %. Na záver odvolateľ poukázal na to, že pred poskytnutím spotrebiteľského úveru nebola skúmaná bonita žalovaného dostatočným spôsobom. Žalobca v súvislosti s overovaním bonity úveru žalovanému nemal k dispozícii všetky relevantné údaje, ktorými sú informácie o jeho rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške príjmu, ako aj výške celkového objemu jeho výdavkov, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy z. č. , v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie žalobcu postupovať s odbornou starostlivosťou považuje údaj uvedený priamo v zmluve, kde je výška výdavkov žalovaného uvedená v sume 0 eur, čo je zjavne pri elementárnej logike neprípustný údaj. Dôkaz o tom, že úver nemal byť žalovanému poskytnutý vyplýva priamo z faktu neschopnosti splácať úver aspoň čo do poskytnutej istiny. Zároveň v čase uzavretia úverovej zmluvy bol žalovaný zamestnaný ako pracovník mestských služieb iba prostredníctvom tzv. projektu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, po ktorého uplynutí sa stal opäť nezamestnaným. Z uvedených dôvodov žalobca ani nemohol požadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže k platnému zosplatneniu nedošlo a posledná splátka úveru bola dohodnutá 20.08.2022, žaloba je podaná predčasne, naviac ide o zjavne nedôvodnú žalobu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, alternatívne rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok“. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaný oboznámil sú tieto hodnoty vyjadrené. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním úveru, po dobu 46. mesiacov, pripadol na dátum 20.08.2022. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uviedol, že

v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 46 mesiacov, pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený, a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru, ako aj o termíne konečnej splatnosti. Vo vzťahu k hodnote RPMN uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou dokumentu s názvom „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro)“ v čl. III. s názvom „Náklady spojené so spotrebiteľským úverom“ na strane 1, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalobca zastáva názor, že v zmluve uplatňované úroky nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.06.2022 sa dostatočne vyjadril k skúmaniu a preverovaniu bonity žalovaného pred uzatvorením zmluvy. V čase uzatvárania zmluvy žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol, že je zamestnaný na dobu neurčitú, t.j. od mesiaca apríl 2018. Ak žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru klamal, nemôže byť výsledok takéhoto protiprávneho konania (t.j. neschopnosť žalovaného splácať úver) pripísaný na ťarchu žalobcu v prospech žalovaného. Žalobca je toho názoru, že bonita v čase uzatvárania zmluvy bola riadne posudzovaná, pričom žalobca sa nemal ako dozvedieť o prípadnej zhoršenej finančnej situácii žalovaného, nakoľko tento žiadnym spôsobom žalobcu neinformoval o zmene finančných pomerov, ktoré by mu znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver bola zachovaná a v rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. V čase uzavretia zmluvy neexistoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať, a preto považuje posúdenie postupcom za plne v súlade s právnymi predpismi.

12. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že doba trvania zmluvy musí byť spotrebiteľovi známa najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného vzťahu tak, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne a jednoznačne informovaný o predpísaných náležitostiach, týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Je nutné rozlišovať medzi dobou trvania zmluvy a dobou splatnosti splátok. Žalobca tieto pojmy nesprávne stotožňuje, jeho argumentácie je zjavne zmätočná a navzájom si odporujúca. Zo zmluvy spotrebiteľ nevie posúdiť, odkedy mu plynú v zmluve uvedených 46 mesiacov a poslednú 46. splátku si spotrebiteľ dokonca musí sám vypočítať, pretože dátum splatnosti poslednej splátky nie je uvedený. Vyjadrenie 46 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere je neurčitým a nejednoznačným vyjadrením doby trvania zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom neskúmal bonitu žalovaného, čím hrubo porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Úver žalovaný splácal podľa možností, ako to dovoľovala jeho zložitá finančná situácia. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal postup v súlade s odbornou starostlivosťou. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak nemožno považovať argumentáciu žalobcu za dôvodnú. Primárnym chráneným záujmom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedli k insolvencii spotrebiteľa so všetkými negatívnymi následkami, a to ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej stigmatizácie. Dodávateľ od žalovaného nežiadal žiadne informácie relevantné pre posúdenie schopnosti splácať úver v stanovenej výške. Zdôraznil, že nestačí iba pasívny zber informácii z registrov, v ktorých spotrebiteľ ani nemusel byť doposiaľ nijako evidovaný.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( z. č. , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote oprávneným subjektom proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl, , bez nariadenia odvolacieho pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

16. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

17. Žalovaný v odvolaní okrem iného namietal, že nedostatočné skúmanie bonity spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Keďže samotné nedostatočné skúmanie bonity spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, odvolací súd sa prednostne zaoberal či žalobca v konaní preukázal splnenie si povinnosti uloženej mu v ust. z. č. a bol toho názoru, že vychádzajúc z obsahu spisu veriteľ si vyššie uvedenú povinnosť nesplnil.

18. Súd prvej inštancie síce podrobil súdnemu prieskumu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.10.2018, pričom nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru o beúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. S uvedeným záverom sa však odvolací súd nestotožňuje, pretože pred poskytnutím spotrebiteľského úveru nebola skúmaná bonita žalovaného dostatočným spôsobom. Preto sa odvolací súd ďalej zaoberal len tým, či došlo k naplneniu v odvolaní vytýkaných nedostatkov žalovaným, ako aj k naplneniu prípadnej sankcie, spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v § 7 ods. 1 povinnosť veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1, v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

20. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené možno od žalobcu ako veriteľa požadovať preukázanie bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že si v uvedenom prípade splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 48 sa zaoberal tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanému s poukazom na z. č. , teda či riadne zisťoval, ale aj preveroval jeho bonitu v zmysle

§ 11 ods. 2. Uzavrel, že veriteľ správne vyhodnotil bonitu žalovaného po zistení a preverení výšky jeho čistého mesačného príjmu a po zohľadnení životného minima. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a uvádza, že ak súd pri skúmaní bonity vychádzal z výpisu z úverového registra a v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedených údajov, z ktorých vyplýva, že žalovaný je slobodný, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný u konkrétneho zamestnávateľa na dobu neurčitú od apríla 2018 s čistým mesačným príjmom 433 eur, z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť celkovú finančnú situáciu žalovaného, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade, že ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaného, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby si žalobca vyžiadal od zamestnávateľa žalovaného potvrdenie o jeho príjme a bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaného, ako napr. jeho celková zadlženosť, jeho mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, strany atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

22. Na výzvu súdu zo dňa 26.05.2022 adresovanú žalobcovi, aby preukázal splnenie povinnosti ohľadom zisťovania a preverovania bonity žalovaného pred uzavretím predmetnej zmluvy s preukázaním splnenia povinnosti žalobcu uvedených v z. č. , žalobca reagoval podaním zo dňa 08.06.2022, v ktorom uviedol, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol priemerný čistý mesačný príjem 433 eur (príjem žalovaného za posledné tri mesiace). Príjem žalovaného bol overený dopytom do sociálnej poisťovne, žalovaný tiež uviedol, že je slobodný, s počtom nezaopatrených detí 0 a s mesačnými výdavkami 0. Pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovaného, žalobca vykonal dopyt do Registra SRBI zo dňa 05.10.2018, ktorým boli zistené skutočné mesačné náklady v registri vo výške 0 eur. Z vyššie uvedeného sa javí, že tvrdenie žalobcu o záväzkoch žalovaného 0 nie je správne.

23. Skúmanie bonity zo strany žalobcu bez overenia výšky čistého mesačného príjmu u zamestnávateľa žalovaného, výdavkov na živobytie, prípadné dlhy na poistení, daniach a podobne, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. . Naviac bez toho, aby žalobca skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalovaného, nemohol si utvoriť reálny obraz o jeho majetkovej situácii, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo strany žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.

24. Je možné uzavrieť, že veriteľ si nesplní povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ak bude vychádzať len z objektívne predloženého osobného prehlásenia dlžníka o jeho majetkových pomeroch. Už gramatickým a logickým výkladom § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere možno dôjsť k záveru, že dostatočnými nie sú informácie získane iba od spotrebiteľa.

25. Odborná starostlivosť predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, boli overené, resp. objektívne podložené minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. V danom prípade je však nepochybný formalistický prístup dodávateľa k splneniu povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere.

26. Za týchto okolností žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal príjem a výdavky žalovaného, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa citovaného zákona prvá veta.

27. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

28. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, nesplnenie povinnosti žalobcu ako veriteľa v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd v tejto súvislosti je toho názoru, že poskytnutý úver v zmysle z. č. nebolo možné ani predčasne zosplatniť postupom podľa a . Navyše žalobca ani nepreukázal doručenie listiny „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ do dispozičnej sféry žalovaného, čo tiež spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Z týchto dôvodov úver sa stal splatný až v priebehu tohto konania, v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde posledná splátka úveru bola dohodnutá 20.08.2022 (č. l. 13). K odvolacej námietke žalovaného, že poskytnutý úver v zmysle z. č. nebolo možné platne predčasne zosplatniť postupom podľa a , odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je dôvodná, nakoľko právny úkon žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru je z vyššie uvedených dôvodov neplatným právnym úkonom.

30. Keďže k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere posledná splátka úveru bola dohodnutá 20.08.2022 a vzhľadom aj na vyslovenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru, žalovaný bol povinný na istine úveru zaplatiť sumu 490 eur, teda sumu, ktorá mu bola zo strany veriteľa reálne poskytnutá. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný z predmetnej zmluvy zaplatil sumu 105 eur, teda na istine je povinný zaplatiť sumu 385 eur. Zároveň žalovaný splnením peňažného záväzku sa dostal do omeškania, preto je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 %-ta ročne, a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému (26.05.2022), t.j. odo dňa 27.05.2022. Preto odvolací súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne od 27.05.2022 do zaplatenia v súlade s ust. , v spojení s nariadenia vlády č.

31. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalobca pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle z. č. , a preto poskytnutý úver je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, neboli už preskúmavané žalovaným v odvolaní namietané obsahové náležitosti zmluvy (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predpoklady na výpočet RPMN, úrok v rozpore s dobrými mravmi).

32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd s poukazom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného.

33. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. postupom podľa , potvrdil v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 385 eur s príslušenstvom a podľa zmenil rozsudok vo výroku I. v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi nad sumu 385 eur s príslušenstvom tak, že žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

34. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s , podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd žalobe vyhovel čo do uplatneného nároku žalobcu v sume 385 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Strany konania tak v konaní mali zhruba rovnaký úspech, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).