Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/39/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. N., nar. XX. XX. XXXX a P. N., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX/X, XXXX D., Q. republika, zastúpená splnomocneným advokátom Mgr. Ľudovítom Paulovičom, so sídlom Advokátskej kancelárie M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, a: P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. X, XXX XX F., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletých detí zo dňa 21. 02. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania -152 zo dňa 05. 02. 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým udelil súhlas s vysťahovaním maloletých detí do Rakúskej republiky, čím nahradil súhlas otca až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že v priebehu konania o povolenie vysťahovania maloletých detí do cudziny, ktorý bol na tamojšom súde matkou podaný dňa 12. 09. 2013, podala matka maloletých detí dňa 31. 01. 2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že maloleté deti ku dňu 23. 12. 2013 dopravila na územie Slovenskej republiky, nakoľko otec detí sa v Rakúskej republike domáhal návratu maloletých detí (repatriácie) z územia Rakúskej republiky na územie Slovenskej republiky. Právny zástupca otca v Rakúskej republike žiadal nútene uplatniť rozhodnutie Krajinského súdu v Salzburgu zo dňa 10. 10. 2012 k 21 R 316/12 k, v ktorom otec žiadal repatriáciu detí v najnutnejšom prípade použitím bezprostredného prinútenia. V podanom návrhu matka ďalej uviedla, že v konaní vo veci samej už bolo preukázané, že maloleté deti majú v Rakúskej republike vytvorené vhodné podmienky, s matkou bývajú v trojizbovom byte a absolvujú tam aj povinnú školskú dochádzku, pričom obidve deti sa dobre integrovali v spoločenstve triedy, riadne si plnia školské povinnosti a zo strany matky je deťom zabezpečená riadna starostlivosť. O povolení plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky bolo rozhodnuté rozhodnutiami riaditeľa základnej školy v F.. Maloleté deti sa od 23. 12. 2013 nachádzajú na území Slovenskej republiky, pričom od 07. 01. 2014 by mali opätovne nastúpiť na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky v Rakúskej republike. Ak by došlo k vycestovaniu maloletých detí na územie Rakúskej republiky bez súhlasu otca, ktorý do dnešného dňa súhlas neudelil, prípadne bez relevantného rozhodnutia a súhlasu príslušného orgánu Slovenskej republiky, otec by opätovne vyvinul všetku možnú snahu o nútenú repatriáciu maloletých detí z Rakúskej republiky späť na územie Slovenskej republiky. Takáto situácia, ktorá pretrváva dlhodobo, je pre obidve maloleté deti stresujúca a nepriaznivo vplýva na ich psychiku, čo sa negatívne odráža na ich zdravotnom stave. Matka v podanom návrhu poukázala skutočnosť, že obidve maloleté deti boli v mesiaci január pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočuté Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.

Matka preto žiadala, aby súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, pretože je potrebná okamžitá dočasná úprava pomerov maloletých detí takým spôsobom, ktorý im umožní opätovne riadne si plniť povinnú školskú dochádzku v mieste ich terajšieho bydliska v Rakúskej republike, bez rizika nútenej repatriácie maloletých detí z podnetu otca, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd o podanom návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol s poukazom na ust. , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako aj s poukazom na ust. o rodine o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Uviedol, že otec detí neudelil súhlas s ich vycestovaním, žiadal repatriáciu detí, na základe čoho bola matka nútená s maloletými deťmi pricestovať späť na Slovensko dňa 23. 12. 2013. V konaní vo veci samej nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, avšak bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov a šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Maloleté deti boli vypočuté a z ich výpovedí vyplynulo, že v Rakúsku sa im páči, bývajú v byte, v ktorom každé z detí má svoju vlastnú detskú izbu, páči sa im aj v škole, kde majú veľa kamarátov. Maloleté deti uviedli, že s otcom sa nechcú stretnúť ani na Slovensku ani v Rakúsku a jednoznačne sa vyjadrili, že chcú žiť s matkou, ktorej boli zverené do osobnej starostlivosti v Rakúskej republike. Okresný súd mal preukázané, že dlhodobo pretrvávajúci stav neistoty a obáv, v ktorom žijú obidve maloleté deti, či budú môcť naďalej bývať v Rakúsku a navštevovať tam školu alebo budú proti ich vôli musieť zotrvávať na Slovensku, stresujúco a nepriaznivo vplýva na psychický a zdravotný stav detí. Okresný súd mal preto za to, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a je v záujme maloletých detí.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že matka v apríli 2012 bez jeho súhlasu respektíve bez súdneho povolenia, protiprávne uniesla maloleté detí do Rakúska. Hneď po únose otec skontaktoval Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave so žiadosťou o návrat detí do krajiny obvyklého pobytu. Rakúskym súdom bolo dňa 10. 10. 2012 vydané rozhodnutie o návrate maloletých detí späť na Slovensko. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu rakúskeho súdu matka až do 23. 12. 2013 zdržovala výkon súdneho nariadenia rôznymi pozmeňujúcimi a zavádzajúcimi podaniami, aby oddialila návrat maloletých detí na Slovensko. Matka svojim protiprávnym konaním spôsobila deťom obrovský psychický stres, keď ich jednoducho v apríli 2012 zbalila a uniesla ich z domova, od rodiny, priateľov a známych. Uniesla ich do krajiny, kde nikomu nerozumejú a to len preto, aby mohla využiť rakúsky sociálny systém. Od novembra 2011 matka bráni otcovi stretávať sa s maloletými deťmi. Cez letné prázdniny 2012, keď otec bol jediný krát a naposledy s deťmi, sa deti jasne vyjadrili, že nechcú byť v Rakúsku. Otec tvrdil, že matka sa deťom vyhráža tak, že ak nebudú s ňou v Rakúsku, pôjdu do detského domova a podobne. V auguste 2012 boli deti vypočúvané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, kde sa jednoznačne vyjadrili, že chcú ostať na Slovensku. Keď sa to dozvedela matka, zatrhla akýkoľvek kontakt otca s deťmi. Matka deti manipuluje vo svoj prospech, čo sa prejavuje ich postojom a názorom, ktoré toho času prezentujú vo svojich vyjadreniach. Podľa názoru otca, okresný súd nariadením predbežného opatrenia vlastne rozhodol vo veci samej.

Matka vo vyjadrení k dovolaniu otca navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť. Mala za to, že okresný súd starostlivo a dôkladne zvážil všetky okolnosti prípadu a rozhodol predovšetkým s prihliadnutím na záujem maloletých detí. Tvrdenie otca o tom, že matka spôsobuje maloletým deťom stres, že bráni otcovi s deťmi sa stretávať, že od novembra 2011 nemal otec s deťmi žiadny kontakt, že sa matka deťom vyhráža, že pôjdu do detského domova, sa nezakladajú na pravde, sú osočujúce a účelové. Je to práve otec, ktorý aj napriek skutočnosti, že maloleté deti sa opakovane vyjadrili a otcovi aj priamo na osobnom stretnutí povedali, že si prajú ostať matkou v Rakúsku a chodiť tam do školy, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že je to v záujme maloletých detí, neustále aj v súčasnosti odmieta udeliť súhlas s vysťahovaním detí a rôznymi podaniami v Slovenskej republike ako aj v Rakúskej republike neustále vyvíja všetku možnú snahu o ich nútenú repatriáciu na územie Slovenskej republiky, pričom vôbec neberie ohľad na ich najlepšie záujmy ani na ich dobro. Zdôraznila, že pred odchodom maloletých detí do Rakúska dal otec matke ústny súhlas s vysťahovaním detí a prisľúbil je aj písomný súhlas, čo sa však do dnešného dňa nestalo. Maloleté deti sú takýmto postojom ich otca zdrvené a odmietajú sa s ním stretnúť alebo akýmkoľvek iným spôsobom otca kontaktovať, a to aj z dôvodu ich

nepríjemných a poznačujúcich skúseností z minulosti počas ich posledného pobytu u otca, kedy otec údajne na maloletých vyvíjal psychický nátlak.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením a uznesenie okresného súdu podľa a potvrdil z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňového súdu (ust. ). Odvolací súd poukazuje najmä na skutkové závery prvostupňového súdu. Cieľom predbežného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov konania; nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania ( ); nevykonáva dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci samej, ale vychádza zo samotného návrhu, zo skutočností v ňom uvedených, prípadne z predložených listinných dôkazov. Odvolací súd preskúmaním návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a podaného odvolania otca dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade je v záujme maloletých detí, aby bol dočasne nahradený súhlas otca s vycestovaním maloletých detí do Rakúskej republiky až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia je odôvodnené zvlášť tou skutočnosť, že maloleté deti v Rakúsku navštevujú povinnú školskú dochádzku, pričom zmena školského zariadenia v priebehu školského roka s prihliadnutím k tomu, že systém výučby na školách v Rakúsku a na Slovensku nie je jednotný, by maloletým deťom mohla spôsobiť značné problémy predovšetkým so zvládaním učiva. V danej veci mal odvolací súd osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, konkrétne potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletých detí, ktorá je v ich záujme ( ), preto uznesenie okresného súdu podľa ust. a potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.