Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-124-2011.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/124/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: MultiBau, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Opatovská cesta 10, IČO: 36 571 041, zast. JUDr. Martou Szadziulovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Krosnianska 91, proti odporcovi: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, v konaní o zaplatenie 9.952,16 eur s prísl. takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 3.799,06 eur s príslušenstvom zastavuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 6.153,10 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 22.10.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1.740,12 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.12.2011 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 9.952,16 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 22.10.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že bol vlastníkom pozemku parcely registra C č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2484 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálneho územia Nižná Úvrať pre obec Košice - Vyšné Opátske, okres Košice IV. Na tomto pozemku sa nachádzajú komunikácie vo vlastníctve odporcu, a to dve cesty o výmere 1409 m2 (1165 m2 a 244 m2) a dva chodníky o výmere 245 m2 (96m2 a 149 m2), spolu vo výmere 1654 m2, ktoré sú vyznačené na časti geometrického plánu č.. ktorá tvorí prílohu tohto návrhu na začatie konania. Navrhovateľ sa stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2003. Navrhovateľ svoje vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam previedol kúpnou zmluvou zo dňa 2.3.2011 na nového vlastníka - spoločnosť Exisport s.r.o. a vlastníkom nehnuteľnosti bol od 2.12.2003 do 2.3.2011. Navrhovateľ listom zo dňa 14.10.2011 vyúčtoval odporcovi z titulu bezdôvodného obohatenia za faktické užívanie časti parcely č.. vo výmere 1654 m2, t.j. vo výmere, na ktorej sú komunikácie vo vlastníctve odporcu, za obdobie od 1.10.2009 do 2.3.2011 úhradu vo výške 3,54 eur za m2 ročne, spolu v sume 9.952,16 eur s DPH. Odporca na výzvu navrhovateľa odmietol plniť z dôvodu, že neexistuje právny nárok na zaplatenie nájomného za sporné obdobie.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 31.1.2012 (č.l. 23) uviedol, že namieta bezdôvodné obohatenie počnúc dňom 1.7.2009, kedy v zmysle ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce alebo na vyššie územné celky, vzniklo vlastníkovi stavby vo verejnom záujme právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Preto dňom účinnosti tohto zákona, t.j. 1.7.2009 vzniká vo verejnom záujme k pozemkom pod stavbou užívanou vlastníkom stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. V zmysle ods. 2 citovaného
ustanovenia je vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, preto považoval uvedenú žalobu za podanú predčasne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálneho územia Nižná Úvrať, obec Košice - Vyšné Opátske vyhotoveného dňa 9.7.2010 (č.l. 5) a z kúpnej zmluvy (č.l. 10) súd zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ č. XXXX/XX titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 2.12.2003 pod č. V-XXXX/XXXX.
Z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Nižná Úvrať, obec Košice - Vyšné Opátske vyhotoveného dňa 9.7.2010 vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č.. o výmere 2484 m2 - zastavané plochy a nádvoria sú ATRIA co s.r.o. v 1/2 a EXIsport s.r.o. v 1/2 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2011 (č.l. 7).
Navrhovateľ listom zo dňa 14.10.2011 vyúčtoval odporcovi úhradu za užívanie časti parcely č. XXXX/ XX za dve cesty vo výmere 1409 m2 a dva chodníky vo výmere 245 m2 vo výške 3,54 eur m2 ročne za obdobie od 1.10.2009 do 2.3.2011 v celkovej sume 9.952,16 eur vrátane DPH, ktorú náhradu žiadal zaplatiť do 7 dní od doručenia výzvy. Výzva podľa prezenčnej pečiatky bola doručená odporcovi dňa 14.10.2011 (č.l. 11).
Odporca listom zo dňa 18.10.2011 oznámil navrhovateľovi, že z dôvodu, že neexistuje právny nárok na zaplatenie nájomného za dobu od 1.10.2009 do 2.3.2011 za užívanie pozemkov vo výške 9.952,16 eur s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. žiadosti navrhovateľa nevyhovuje (č.l. 12).
Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 sa obaja účastníci zhodli v tom, že nie je sporné, že odporca užíva nehnuteľnosti, chodníky a cesty v takom rozsahu ako to tvrdí navrhovateľ, teda dve cesty vo výmere 1165 m2 a 244 m2 a dva chodníky vo výmere 96 m2 a 149 m2, čiže celkový rozsah nehnuteľnosti patriaci do vlastníctva navrhovateľa a zastavaný stavbami patriacimi do vlastníctva odporcu je vo výmere 1654 m2. Spornou zostala výška náhrady za užívanie pozemkov. Preto súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty náhrady za vecné bremeno viaznuce vo verejnom záujme na pozemku parcele č. XXXX/XX, evidovanom v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXXX, katastrálneho územia Nižná Úvrať, ktorému zodpovedá právo vlastníka stavieb neevidovaných v katastri nehnuteľnosti, dvoch ciest a dvoch chodníkov, držať a užívať pozemok pod uvedenými stavbami za obdobie od 1.9.2009 do 2.3.2011 a v prípade, ak by stanovenie všeobecnej hodnoty za vecné bremeno nebolo možné, uviesť dôvody a stanoviť všeobecnú hodnotu náhrady za držbu a užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa odporcom za obdobie od 1.10.2009 do 2.3.2011.
Zo záveru znaleckého posudku č. 32/2014 J., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 16.4.2014 vyplýva, že výška odplaty za vecné bremeno spočívajúce v umiestnení stavieb na pozemku parcele č. XXXX/XX za obdobie od 1.10.2009 do 2.3.2011 je vo výške 6.153,10 eur (č.l. 152).
Na základe záverov znaleckého dokazovania, navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 3.799,06 eur s príslušenstvom zobral späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Súd po súhlase odporcu s čiastočným späťvzatím návrhu, prednesenom na pojednávaní dňa 10.6.2014 v súlade s ust. § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní dňa 10.6.2014 uviedol, že voči návrhu navrhovateľa o zaplatenie 6.153,10 eur nemá výhrady.
Podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal a toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
V danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že v spornom období od 1.10.2009 do 2.3.2011 bol navrhovateľ výlučným vlastníkom pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2484 m2 , zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálneho územia Nižná Úvrať, obec Košice - Vyšné Opátske. Na tomto pozemku sa nachádzajú dve cesty o výmere 1165 m2 a 244 m2, a dva chodníky o výmere 96 m2 a 149 m2, ktoré patria do výlučného vlastníctva odporcu a ktorých celková výmera je 1654 m2. Vzhľadom na to, že odporca je vlastníkom stavby, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý bol v spornom čase vo vlastníctve navrhovateľa, navrhovateľ žiadal vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie časti pozemku v celkovej výmere 1654 m2 za obdobie od 1.10.2009 do 2.3.2011 vo výške 3,54 eur za m2 za rok, spolu za sporné obdobie v celkovej výške 9.952,16 eur. Vzhľadom k tomu, že výška náhrady za užívanie časti pozemku odporcom bola medzi účastníkmi konania sporná, súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej hodnoty náhrady za vecné bremeno viaznuce vo verejnom záujme na predmetnom pozemku za celkovú výmeru 1654 m2. Táto hodnota bola zistená znaleckým posudkom č. 32/2014 vo výške 6.153,10 eur. Voči takto stanovenej výške odplaty za vecné bremeno nemali výhrady ani navrhovateľ ani odporca. Navrhovateľ v zmysle uvedeného svoj návrh v časti prevyšujúcej sumu 6.153,10 eur zobral späť a odporca voči výške odplaty nemal žiadne námietky, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie časti pozemku patriaceho v spornom čase do vlastníctva navrhovateľa 6.153,10 eur.
Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 22.10.2001. Súd postupoval s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Navrhovateľ preukázal, že odporcu prvýkrát o plnenie požiadal listom zo dňa 14.10.2011, ktorý bol doručený odporcovi dňa 14.10.2011 a v ktorom mu poskytol 7-dňovú lehotu na plnenie, to znamená, že odporca bol povinný plniť dňa 21.10.2011 a keďže tak neurobil, do omeškania sa dostal od 22.10.2011.
Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 1.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd po zistení, že v deň keď sa odporca dostal do omeškania, t.j. 22.10.2011 boli zákonné úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne, pričom navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 9 % úroky z omeškania ročne z priznanej istiny od 22.10.2011 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak má neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok o výške 369,- eur a za trovy právneho zastúpenia vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyčíslených z hodnoty konania 6.153,10 eur za 7 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.10.2011, 2. návrh na začatie konania zo dňa 7.12.2011, 3. účasť na pojednávaní dňa 17.2.2012, 4. účasť na pojednávaní dňa 15.5.2012, 5. účasť na pojednávaní dňa 11.9.2012 bez prejednania veci vo výške 1, 6. účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013, 7. účasť na pojednávaní dňa 10.6.2014, t.j. 6 x 210,81 eur + 1 x 52,70 eur (1/4 z odmeny) + 2 x režijný paušál 7,41 eur (za úkony z r. 2011) + 3 x režijný paušál 7,63 eur (za úkony z r. 2012) + 1 x režijný paušál 7,81 eur (za úkon z r. 2013) + 1 x režijný paušál 8,04 eur (za úkon z r. 2014), spolu v sume 1.740,12 eur. Navrhovateľ si uplatnil titulom náhrady trov konania aj zaplatené znalečné vo výške 73,92 eur. Znalečné bolo znalkyni určené v celkovej výške 147,84 eur, ktorú sumu zaplatili v polovici obaja účastníci konania zo zložených preddavkov. Súd má za to, že nariadenie znaleckého posudku bolo v záujme oboch účastníkov a preto náhrada trov navrhovateľovi v tejto časti nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.