Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/190/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Tomáš Kušnír, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni: K. W., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom M., J. XXX/XX, o zaplatenie 910,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 27. novembra 2012 č. k. -50, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania r u š í a vec mu v r a - c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 630,65 eur s 9% úrokom z omeškania od 24.9.2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo výroku o trovách konania odôvodnil citáciou ustanovenia Občianskeho súdneho konania (ďalej len „“).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o trovách konania, podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že odporkyni uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového konania. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,24 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že v danej veci niet dôvodu nepriznať mu aspoň pomernú časť náhrady trov konania. V danom prípade súd prvého stupňa prisúdil navrhovateľovi 630,65 eur s 9% úrokom z omeškania od 24.9.2009 do zaplatenia a zamietol návrh na zaplatenie 209,40 eur a zmluvnej pokuty 70,62 eur s príslušenstvom, preto miera úspechu navrhovateľa bola 69,25% a miera úspechu odporkyne 38,50%. Odporkyňa si bola vedomá existencie svojej pohľadávky.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania ( v spojení s ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), pričom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Predmetom konania je rozhodnutie o náhrade trov konania v prípade čiastočného úspechu navrhovateľa v konaní.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 27.11.2012 č. k. - 50, ktorý vo veci samej nadobudol právoplatnosť, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 630,65 eur s 9% úrokom z omeškania od 24.9.2009 do zaplatenia a vo zvyšku , o zaplatenie 280,02 eur s príslušenstvom, návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol v konaní úspešný čiastočne, v ktorom prípade súd o trovách konania rozhodne v zmysle alebo 3

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú: a) Plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. b) Účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. c) Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. d) Neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V danom prípade súd prvého stupňa v odôvodnení neuviedol svoj myšlienkový postup a jeho závery o skutkovom a právnom posúdení veci týkajúce sa rozhodnutia o práve na náhradu trov konania. Z uvedeného vyplýva, že svoje rozhodnutie o trovách konania žiadnym spôsobom neodôvodnil. Odôvodnením nemožno bez ďalšieho považovať citáciu ustanovenia .

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva. O vadu, ktorá je z hľadiska ust. významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania alebo aj v samotnom rozhodnutí.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci E. R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia , ktoré platí v zmysle aj pre odôvodnenie uznesenia, pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu ním odníma možnosť konať pred súdom.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred súdom prvého stupňa v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa nezdôvodnil prečo rozhodol o trovách konania práve ním prezentovaným spôsobom, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zákonom požadované odôvodnenie rozhodnutia vo výroku o trovách konania nespĺňa len samotná citácia zákonného ustanovenia, v danom prípade ustanovenia , bez uvedenia aj ďalších náležitostí odôvodnenia, skutkových a právnych záverov. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania neodôvodnil žiadnym spôsobom, čím znemožnil odvolaciemu súdu prieskum správnosti jeho rozhodnutia vo výroku o trovách konania. Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).

Odvolací súd v zmysle musel zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa, nakoľko súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať účastníkom pred súdom, a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci, keďže odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

Po vrátení veci súd prvého stupňa bude postupovať už vyššie naznačeným smerom. Predovšetkým posúdi mieru úspechu navrhovateľa v konaní vzhľadom k výsledku sporu. Po dodržaní uvedeného postupu rozhodnutie o trovách konania riadne a presvedčivo v súlade s ustanovením ( ) odôvodní tak, aby bolo dodržané právo účastníkov na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a umožnený odvolací prieskum správnosti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.