Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-35-2014.pdf
PDF · 87.02 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/35/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: VZ, s.r.o., Iža 205, IČO: 31 442 994, zast. advokátkou JUDr. Albínou Vágóovou, Ružová 265, Dunajská Streda, proti žalovanej: Valéria Zámbóová (podnikateľskú činnosť ukončila ku dňu 31.01.2011), Iža 696, zast. advokátom JUDr. Ing. Štefanom Neszmérym, Námestie priateľstva 2172/31, Dunajská Streda, o zaplatenie 2.025,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/118/2010-354 zo dňa 20.11.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/118/2010-354 zo dňa 20.11.2013 p o t v r d z u j e .
Žalovanej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom návrh zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej 100 % náhrady trov konania s tým, že ich výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca podal dňa 30.11.2009 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume 2.025,29 eura s príslušenstvom. Podanie predmetného návrhu na súd odôvodnil tým, že žalovaná odviezla od žalobcu osobne tovar v dohodnutej skladovej cene so zľavou. Faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval cenu za dodaný tovar boli vystavené so splatnosťou dňa 19.12.2005 a dňa 14.01.2006 v celkovej sume 2.025,29 eura. Z týchto faktúr bol vypísaný doklad na úhradu sumy 1.062,21 eura dňa 14.06.2006 a sumy 597,49 eura dňa 22.06.2006, k úhrade však v skutočnosti nedošlo. Upomienky na zaplatenie odobratého tovaru žalovaná už neprebrala. Žalobca si v návrhu zároveň uplatnil aj úroky z omeškania a k návrhu pripojil listinné dôkazy, ktoré podľa jeho názoru preukazovali tvrdenia uvedené v návrhu.
Súd vo veci vydal dňa 21.05.2010 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. Žalovaná v odpore uviedla, že nesúhlasí s návrhom, pretože podľa jej názoru je žalovaná pohľadávka premlčaná. Podľa jej názoru uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá sa na tento prípad vzťahuje. V tomto zmysle preto poukázala na ustanovenia § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), ako aj § 101 OZ. V odpore ďalej uviedla, že príjmový doklad 06/P-445 bol vystavený dňa 14.06.2006 s tým, že úhrada - plnenie bolo riadne uskutočnené v zmysle vystaveného dokladu a príjmový doklad 06/ P-452 bol vystavený dňa 22.06.2006 s tým, že úhrada - plnenie bolo taktiež riadne uskutočnené v zmysle vystaveného dokladu. Dodatočná poznámka zamestnankyne je účelová a je v rozpore so skutočným
stavom vo veci samej. Za zavádzajúci, účelový a irelevantný je preto treba považovať listinný dôkaz napísaný na podnet žalobcu F. C. dňa 05.05.2007, ktorý v celom rozsahu namietala.
Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd konštatoval, že došlo medzi žalobcom a žalovanou vo viacerých prípadoch k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej žalovaná takýmto spôsobom kupovala od žalobcu rôzny textilný tovar. Žalovaná si objednaný textilný tovar od žalobcu odobrala priamo v jeho sklade a žalobca jej dodal tovar s dojednanou zľavou, pričom kúpnu cenu tovaru, ktorá bola takýmto spôsobom určená, vyúčtoval faktúrami. Takýmto spôsobom to bolo určené aj v prípade, kedy odobrala žalovaná tovar na základe faktúr č. 05/1473, zo dňa 05.12.2005, so splatnosťou dňa 19.12.2005, v sume 55.319,-- Sk (t. j. 1.836,25 eura) a č. 05/1593, zo dňa 31.12.2005, so splatnosťou dňa 14.01.2006, v sume 5.695,-- Sk (t. j. 189,03 eura). Žalovaná fakturované sumy uhradila a to faktúru č. 05/1473 v sume 5.695,-- Sk v hotovosti ešte dňa 28.03.2006. Nepamätala sa síce presne komu túto sumu vyplatila, ale pri zaplatení bol prítomný bývalý konateľ žalobcu Štefan Zámbó, lebo na príjmovom doklade je jeho podpis, ktorým schválil platbu (listinný dôkaz č. l. 90 spisu). Faktúru č. 05/1593 v sume 55.319,-- Sk zaplatila v čiastočných úhradách a to tak, že dňa 30.04.2006 zaplatila v hotovosti osobne sumu 15.319,-- Sk (listinný dôkaz č. l. 92 spisu). Dňa 14.06.2006 zaplatila v hotovosti osobne F. C. sumu 32.000,-- Sk (listinný dôkaz č. l. 94 spisu). Dňa 22.06.2006 zaplatila v hotovosti sumu 2.681,-- Sk (listinný dôkaz č. l. 98 spisu). Dňa 05.07.2006 uhradila osobne v sklade F. C. sumu 5.319,-- Sk, v súvislosti s touto platbou preložila zo svojej evidencii nepriamy písomný dôkaz o tom, že si zobrala hotovosť v tej istej sume od svojej predavačky (listinný dôkaz č. l. 293 spisu). Pri úhrade si bola istá, že je uhradená celá faktúra č. 05/1593 a zároveň zistila, že F. C. nezaevidovala úhradu v sume 18.000,-- Sk a že žalobcovi chýba príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.04.2006 na sumu 15.319,-- Sk (č. l. 92 spisu) a tak isto aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 22.06.2006 na sumu 2.681,-- Sk (č. l. 98 spisu). Preto následne svedkyňa F. C. na jej žiadosť vypísala príjmový pokladničný doklad (listinný dôkaz č. l. 9 spisu) na 18.000,-- Sk v jednej sume s dátumom 21.06.2006. Toto logické vysvetlenie vykonaných platieb bolo podľa názoru žalobcu spochybnené výpoveďou svedkyne F. C., ktorá uviedla, že príjmové pokladničné doklady síce vypísala, ale bez skutočného zaplatenia v nich uvedenej sumy a na žiadosť žalovanej. Toto tvrdenie svedkyne však nie je možné považovať za jednoznačne vierohodné, pretože počas dokazovania sa nepreukázalo, že by svedkyňa bola, či už fyzickým alebo psychickým spôsobom donútená k tomu, aby vypísala predmetné príjmové pokladničné doklady. Ide teda iba o tvrdenie svedkyne, ktoré je úplne protichodné s jej skutočným konaním, t. j. vypísaním príjmových pokladničných dokladov o zaplatení predmetnej sumy a preto je jej tvrdenie jednoznačne v rozpore s listinným dôkazom, ktorý sama vyhotovila. Svedkyňa sa teda dostala do rozporu s vlastnými tvrdeniami a konaním, na základe ktorého vypísaním príjmového pokladničného dokladu potvrdila, že peniaze od žalovanej prijala, resp. prevzala. Naopak vyjadrenie žalobkyne zo dňa 01.04.2013 je úplne logické, ktoré je podložené aj listinnými dôkazmi, ktoré sú nazhromaždené v spise a ktoré sa žalobcovi nepodarilo vyvrátiť žiadnym relevantným spôsobom. Preto súd tvrdeniam žalovanej o tom, že vyplatila kúpnu cenu za dodaný tovar v celom rozsahu nemal dôvod neuveriť a preto žalobca nemá ani dôvod žalovať zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorý už bol zaplatený. Žalobca sa snažil počas celého dokazovania preukázať, že príjmové pokladničné doklady, ktoré reálne existujú, sú podvrhom. Tvrdil, že pečiatka použitá na nich sa od mája 2004 u žalobcu reálne nepoužívala, čo však nekorešponduje s vyjadrením konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 24.10.2013 uviedol, že: „Zakladám do spisu osvedčenie o registrácii DPH a osvedčenie o registrácii DIČ, ktoré bolo vydané dňa 07.04.2004, ako aj posledný daňový doklad so starou pečiatkou a prvý daňový doklad s novou pečiatkou“, pričom ako prvý príjmový pokladničný doklad predložil taký, na ktorom je totožná pečiatka, ako aj identifikačné znaky tejto pečiatky (napríklad: „IČ DPH: SK2020399898“) tak, ako je tomu aj na origináloch pokladničných dokladov, z ktorých vyplýva zaplatenie žalovaných súm a ktoré sú založené v prílohovej obálke spisu (č. l. 79 spisu). Z uvedeného teda vyplýva, že sporné príjmové pokladničné doklady sú časovo reálne vyhotovené a pravé a teda, že nie sú vyhotovené dodatočne, že nie sú podvrhom. Je nesporné, že ich vyhotovila svedkyňa F. C., ktorá to pri svojej výpovedi aj potvrdila a preto nie je dôvod o nich pochybovať. Keďže tvrdenia žalobcu o tom, že by ním v tomto spore žalovaná pohľadávka, nebola zaplatená žalovanou, sa počas konania nepreukázali, súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne a preto ho zamietol v celom rozsahu. Čo sa týka namietaného premlčania, súd poukázal na to, že v danom prípade ide o spor obchodnoprávny, vyplývajúci zo záväzkových vzťahov a preto sa premlčanie riadi ustanoveniami § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a v tomto prípade je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka premlčacia doba štyri roky, ktorá do podania návrhu na súd
podľa § 391 Obchodného zákonníka neuplynula. Z týchto dôvodov nie je žalovanou vznesená námietka premlčania dôvodná.
Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 409, § 411, § 447-448, § 387, § 391, § 397 Obchodného zákonníka a § 34-35, § 489 Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 7 OSP, žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v takom rozsahu, ako to bolo potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie jej práv proti žalobcovi. Presnú výšku priznanej náhrady trov konania súd ustáli a vyčísli samostatným uznesením, až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu, nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávneho rozhodnutia vo veci.
Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že sa nepreukázalo, že by žalovaná pohľadávku žalobcu nezaplatila. V tomto smere žalobca poukazuje na svedeckú výpoveď F. C., ktorá i po konfrontácii so žalovanou uviedla a potvrdila, že od žalovanej žiadne financie za odobratý tovar neobdržala, pretože žalovaná jej kúpnu cenu tovaru vyfakturovanú na podklade faktúry č. 05/1473 a č. 05/1593 nezaplatila. Žalovaná počas celého konania menila svoje výpovede, dodatočne do spisu predkladala dôkazy. Naposledy predložila výdavkový pokladničný doklad z jej účtovníctva (zrejme výber z jej pokladne) na sumu 5.319,-- Sk, ktorá korešponduje so sumou 5.319,-- Sk, ktorú osobne uhradila F. C. dňa 05.07.2006 a ktorý doklad podľa nej nepriamo potvrdzuje, že úhradu tejto čiastky vykonala v prospech spoločnosti žalobcu. Tento záhadný doklad však prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil. Žalobca v tomto smere poukazoval na správu daňového úradu a je toho názoru, že v čase vykonania kontroly daňovým úradom žalovaná s týmto dodatočne v apríli 2013 predloženým výdavkovým pokladničným dokladom z vlastného účtovníctva nedisponovala. Výdavkové doklady predložené žalovanou nespĺňajú náležitosti riadneho a relevantného dokladu podľa zákona o účtovníctve (V-105 z 30.04.2006, V-129 z 14.06.2006, V-148 z 05.07.2006 a V-313 z 31.12.2006). Tieto doklady žalobca neeviduje ani v účtovníctve. Žalovaná nemohla zaplatiť žalobcovi 05.07.2006 do rúk p. F.. C. sumu 5.319,-- Sk, keďže táto ukončila pracovný pomer dohodou ku dňa 20.07.2006, pričom do tejto doby si ešte vyčerpala dovolenku vo výške 14 dní. Žalobca v konaní navrhol doplniť dokazovanie pribratím písmoznalca na preukázanie skutočností, či doklady predložené žalovanou boli ňou vyhotovené alebo nie, napriek tomu prvostupňový súd tento dôkaz nevykonal a predsa bez existencie takého relevantného dôkazu ustálil, že doklady nemôžu byť podvrhom.
Žalobca v podanom odvolaní namietal tiež rozhodnutie súdu o trovách konania a vzhľadom na laxný prístup žalovanej, ktorým sťažovala postup súdu je toho názoru, že to zakladá nárok na priznanie trov na jeho strane. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP a na nariadenom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ OSP po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pojednával pritom v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalovanej. Prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zistil stav veci a tento i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
Žalovaná predloženými účtovnými dokladmi v konaní preukázala, že kúpnu cenu tovaru tak, ako bola predmetnými faktúra vyfakturovaná, žalobcovi uhradila. Túto skutočnosť ostatne potvrdzuje i zápisnica o miestnom zisťovaní, ktoré u žalovanej vykonal príslušný daňový úrad (vzhľadom na ustanovenie § 23 z. č. 511/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov odvolací súd konkrétne zistenia a konštatovania tohto miestneho zisťovania neuvádza).
K žalobcom namietanej platbe vo výške 5.319,-- Sk (výdavkový a príjmový doklad zo dňa 05.07.2006 na č. l. 95, 96 spisu) odvolací súd uvádza, že tieto doklady boli súčasťou a podkladom miestneho zisťovania príslušným daňovým úradom bez toho, aby boli spochybnené.
K nevykonaniu znaleckého dokazovania odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 30.10.2013 nemal žalobca návrhy na doplnenie dokazovania a po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP žalobca uviedol, že nebude už predkladať nové dôkazy a skutočnosti, ani označovať nové dôkazy a skutočnosti. Na dôkazy doložené žalobcom v súvislosti s podaným odvolaním a neskôr nemohol už odvolací súd prihliadať (§ 120 ods. 4, § 205a OSP).
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 OSP.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnila (§ 151 ods. 1 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.