Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cpr-1-2014.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: Z. S., nar.X.X.XXXX, bytom J., Z. XXXX/X zastúpený JUDr.Pavlom Červeným, bytom Topoľčany, Tribečská 2136/8 proti odporcovi: „Môj domov", Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany, P.O. Hviezdoslava 66 , 955 01 Topoľčany, IČO 42118727 o doplatenie nevyplatenej odmeny za prácu takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.020 eur, ktorá by mala predstavovať odmenu za 850 hodín odpracovaných u odporcu navyše oproti rozsahu práce uvedeného v dohode o vykonaní práce zo dňa 31.5.2013 a to z dôvodu, že na základe uvedenej dohody mal pre odporcu vykonávať dohodnuté práce v dobe od 1.6.2013 do 31.12.2013 v rozsahu 50 hodín a odmena mala byť 60 eur brutto mesačne, avšak on odpracoval trojnásobne viac hodín, nakoľko robil nočné smeny od 22.00 hod. do 6.00 hod. Prácu vykonával podľa rozpisu služieb a zapisoval sa do knihy príchodov a odchodov, z ktorej je možné zistiť, v akom rozsahu práce vykonával. Výkazy mzdových nárokov nepodpisoval a tieto boli podľa jeho názoru dodatočne vyhotovené.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a potvrdil, že navrhovateľ bol obyvateľom útulku Pod kalváriou a v rámci úsporných opatrení sa rozhodli riešiť dozornú službu formou dohody o vykonaní práce a takáto dohoda bola uzavretá aj s navrhovateľom, ktorého pracovnou náplňou bolo len otvárať a zatvárať zariadenie, pričom ako jeho klient sa tam zdržoval prakticky 24 hodín denne. Pokiaľ bol navrhovateľ v nočnej smene, tak o 22.00 hod. zatváral zariadenie a potom okolo 6.00 hod. ráno zariadenie otváral a teda počas 8 hodín nemal prakticky čo robiť a keby bola pracovná náplň na celú nočnú smenu, tak by s pracovníkom uzavreli riadny pracovný pomer. V zariadení sa v noci prakticky nič nedialo a v tom čase navrhovateľ spal na izbe ako klient zariadenia. Rozpis služieb bol iba orientačným tlačivom a keďže tento bol vytlačený podľa programu v počítači, tak sa tam uvádzal aj počet hodín podľa tohto programu, pričom do výkazu mzdových nárokov bolo uvádzané, že navrhovateľ odpracoval každý deň 1-2 hodiny podľa potreby. Z pracovníkov zamestnaných na základe dohody o vykonaní práce nemal mať nikto kľúč od kancelárie dozornej služby a teda v tejto kancelárii nikto ani nemal byť. V uvedenej kancelárii mali byť iba zamestnanci na riadny pracovný pomer a nie na dohodu a nevie, z akého dôvodu tam bol aj navrhovateľ, pričom kvôli tomu tam boli aj sťažnosti.
Svedok U..A. M., ktorý je zamestnaný u odporcu ako inštruktor sociálnej rehabilitácie uviedol, že má na starosti aj klientov útulku, ktorým chceli pomôcť, nakoľko mali nízke dôchodky a preto ich zapojili do aktivít rehabilitácie vykonávaním dozornej služby. On sám navrhol, aby aj navrhovateľ vykonával túto dozornú službu na základe dohody o vykonaní práce, pričom jeho pracovnou náplňou boli služby v noci, ktoré si vyžiadal sám navrhovateľ a v rámci týchto služieb o 22.00 hod. zamkýnal dvere na areáli útulku a do 6.00 hod. ráno bol nočný kľud, pričom povinnosťou navrhovateľa bolo, aby nikoho nevpúšťal po 22.00 hod. Ráno pred 6.00 hod. mal dvere útulku otvárať klientom, ktorí odchádzali z útulku v čase od 6.00 hod. do 8.00 hod. a taktiež mal prevziať chlieb dovezený z pekárne. Po 6.00 hod. ráno službu prevzali zamestnanci, ktorí pracovali v riadnom pracovnom pomere. Povinnosťou navrhovateľa teda bolo o 22.00 hod. zamknúť a mal ísť spať na lôžko. V útulku bola kancelária pre zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, v ktorej sa nachádzala pokladníčka, spisové materiály, čistiace potreby a pod. a navrhovateľ tvrdil, že nemá telefón a tlačil na neho, aby mu dal kľúče od kancelárie, ak by bolo potrebné zavolať v prípade nepredvídanej situácie a preto bez vedomia zamestnávateľa tieto kľúče dal navrhovateľovi s tým, že ich má použiť iba v prípade, ak by sa niečo stalo a ak by musel telefonovať. Po 22.00 hod. sa navrhovateľ nemal čo v kancelárii zdržovať, pričom v tejto bol aj televízor a chladnička. Kniha služieb, do ktorej sa zapisovali zamestnanci na dohodu o príchode do práce, obsahuje iba záznamy kto a v ktorý deň službu prevzal a o akú službu sa jedná. Každý zamestnanec si sám vyplňoval výkaz mzdových nárokov pokiaľ chcel, aby mu bola vyplatená odmena a teda tento si vyplňoval aj navrhovateľ. Uvedené výkazy on skontroloval tak, aby napísané hodiny zodpovedali výške odmeny a preto si nikto nemohol vykazovať napr. 8 hodín denne, ale len podľa dohody.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a štatutárnej zástupkyne odporcu, výsluchom svedka U..A. M., ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že navrhovateľ bol na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č.10/2013Ú zo dňa 1.1.2013 uzavretej s odporcom prijímateľom sociálnej služby s tým, že mu bolo poskytované ubytovanie v útulku Pod Kalváriou 296 v Topoľčanoch v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 a zároveň účastníci dňa 31.5.2013 uzavreli písomnú dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej sa navrhovateľ ako zamestnanec zaviazal pre odporcu vykonávať dohodnutú prácu a to odpisovať stav elektromeru a vodomeru v prevádzke Pod Kalváriou, dohliadať a zodpovedať za dodržiavanie poriadku a čistoty v tejto prevádzke v čase neprítomnosti kmeňového zamestnanca a hlásiť všetky udalosti, ktoré nastali počas neprítomnosti kmeňového zamestnanca. Dohoda bola uzavretá na dobu od 1.6.2013 do 31.12.2013 s tým, že rozsah prác nepresiahne 350 hodín a odmena za vykonanú prácu je 60 eur brutto. Na základe uvedenej dohody o vykonaní práce navrhovateľ pre odporcu vykonával dohodnuté práce s tým, že pracoval v nočných službách a jeho povinnosťou bolo o 22.00 hod. zamknúť dvere na útulku, pričom do 6.00 hod. bol nočný kľud a ráno pred 6.00 hod. mal navrhovateľ dvere útulku otvárať odchádzajúcim klientom a prevziať chlieb dovezený z pekárne. Po každom odpracovanom mesiaci sa vyhotovoval výkaz mzdových nárokov, na základe ktorého navrhovateľovi bola vyplatená dohodnutá mzda vo výške 60 eur brutto mesačne a v tomto výkaze je uvedený počet hodín, ktoré navrhovateľ odpracoval v príslušnom mesiaci, pričom navrhovateľ poprel, že podpisy na týchto výkazoch sú jeho podpismi.
Výzvou zo dňa 31.1.2014 navrhovateľ žiadal od odporcu, aby mu vyplatil odmenu za vykonanú prácu v rozsahu 850 hodín, čo predstavuje sumu 1.020 eur s tým, že uvedený rozsah prác vykonal v období od 1.6.2013 do 31.12.2013, kedy celkovo odpracoval 1.200 hodín. Nakoľko odporca na uvedenú výzvu nereagoval, tak navrhovateľ si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.
Podľa § 226 ods.1 Zákonníka práce (zákon č.311/2001 Z.z.) dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Podľa ods.2 dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Podľa ods.4 odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
Podľa § 222 ods.1 ZP ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Podľa ods.2 bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ods.3 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.020 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia nie je vydaný dôvodne a preto ho v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že navrhovateľ bol na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby ubytovaný odporcom v Útulku Pod Kalváriou 296 v Topoľčanoch v období od 1.1.2013 do 31.12.2013, pričom účastníci dňa 31.5.2013 uzavreli dohodu o vykonaní práce, ktorá je platným právnym úkonom, keďže obsahuje náležitosti podľa § 226 ods.2 Zákonníka práce a bola uzatvorená najneskôr v deň pred dňom začatia výkonu práce, keďže výkon práce bol dohodnutý v dobe od 1.6.2013 do 31.12.2013. Navrhovateľ síce tvrdil, že uvedená dohoda nebola z jeho strany podpísaná dňa 31.5.2013 ale až po 1.6.2013, avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a pokiaľ by bolo jeho tvrdenie aj pravdivé, tak oneskorene uzavretú dohodu by bolo možné považovať za neplatnú iba odo dňa začiatku výkonu práce do dňa jej podpísania za predpokladu, že obsahuje všetky podstatné náležitosti a teda platnou by sa stala až odo dňa jej oneskoreného uzavretia, t.j. podpísania. Uvedené tvrdenie navrhovateľa však nebolo žiadnym spôsobom preukázané a odporca predložil doklad o tom, že navrhovateľ bol už dňa 31.5.2013 prihlásený ako zamestnanec v Sociálnej poisťovni, čo tiež rozporuje tvrdenie navrhovateľa o neskoršom podpise dohody o vykonaní práce. Na základe uvedenej dohody o vykonaní práce navrhovateľ vykonával práce v dohodnutom rozsahu, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že tento vykonával nočné služby a jeho povinnosťou bolo v čase od 22.00 hod. útulok zamkýnať a ráno pred 6.00 hod. ho otvárať a teda v ostatnom čase mal navrhovateľ ako klient útulku spať na lôžku, čo však nedodržiaval a keďže mu v rozpore so zásadami prijatými odporcom poskytol U..A. M. kľúč od kancelárie dozornej služby, tak navrhovateľ sa tam zdržoval aj v čase, keď tam vôbec nemal čo robiť a do kancelárie mal mať prístup iba v prípade nepredvídanej situácie za účelom použitia služobného telefónu. Podľa názoru súdu čas, ktorý navrhovateľ strávil v uvedenej kancelárii, resp. čas medzi začiatkom výkonu služby o 22.00 hod. po zamknutí útulku a pred ukončením tejto služby ráno pred 6.00 hod. nemožno hodnotiť ako čas využitý navrhovateľom na výkon práce pre odporcu a preto navrhovateľovi nevzniklo žiadne právo na zaplatenie odmeny vo forme bezdôvodného obohatenia za čas takto strávený. Pokiaľ navrhovateľ rozporoval podpisy na výkazoch mzdových nárokov za sporné obdobie a žiadal, aby tieto boli preskúmané grafológom, tak súd dokazovanie v tejto časti zamietol, nakoľko pre rozhodnutie súdu o nároku navrhovateľa nebolo treba skúmať pravosť podpisov na uvedených výkazoch a bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že pre odporcu vykonal práce v širšom rozsahu ako je uvedené v týchto výkazoch resp. ako bolo dohodnuté v dohode o vykonaní práce a pokiaľ by uvedenú skutočnosť preukázal, tak vtedy by sa mohol domáhať ďalších mzdových nárokov, pričom v právnej praxi existujú rôzne názory ohľadom takéhoto prekročenia rozsahu prác podľa dohody o vykonaní práce. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pre odporcu v spornom období skutočne odpracoval 1200 hodín a teda že mu bola uhradená iba časť pracovného výkonu v rozsahu 350 hodín, pričom za výkon prác podľa dohody o vykonaní práce resp. aj nad túto dohodu nie je možné považovať prítomnosť navrhovateľa v kancelárii dozornej služby v čase, keď sa mal zdržovať na lôžku ako klient útulku, pričom v tejto kancelárii bol neoprávnene a v rozpore so zásadami stanovenými odporcom, o čom navrhovateľ musel mať vedomosť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko náhradu trov konania nepožadoval.