Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-75-2014.pdf
PDF · 104.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/75/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní zastúpenom Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 368/89, Myjava, IČO: 31 819 893, proti odporcovi P. C., A.. XX. XX. XXXX, S. W. D. XXX/X, W. W., Y. F. T.Č.: M. XX, M., o zaplatenie 481,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 348,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 348,25 Eur od 24. 01. 2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 8,01 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 23,54 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa na jeho účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03. 03. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 481,25 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dňa 11. 09. 2012 uzavrel s odporcom zmluvu o úvere č. 420122679 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol úver vo výške 350,00 Eur za odplatu vo výške 133,00 Eur. Odporca mal splatiť úver v trinástich mesačných splátkach, pričom prvé tri splátky predstavovali sumu vo výške 1,75 Eur mesačne a zvyšných desať splátok predstavovalo sumu po 47,78 Eur mesačne. Odporca celkovo zaplatil 1,75 Eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 11. 09. 2012. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16. 09. 2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplatu) sa stal splatným ku dňu 23. 01. 2013. Po zosplatnení záväzku odporca už nič neuhradil. Dlžná čiastka predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 483,00 Eur a čiastkou vo výške 1,75 Eur, t. j. 481,25 Eur. Pre prípad porušenia podmienok zmluvy sa odporcovia zaviazali zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina je vo výške 350,00 Eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 11,55 Eur (t. j. 3,30 % x 350,00 Eur = 11,75 Eur). Odporca je povinný uhradiť zmluvnú pokutu za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 481,25 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 481,25 Eur od 24. 01. 2013 až do zaplatenia, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 80,85 Eur a náhrady trov konania.
Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť ani neospravedlnili. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o úvere č. 420122679 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dňa 11. 09. 2012. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 350,00 Eur a odplatu vo výške 133,00 Eur. Odporca mal zaplatiť úver v trinástich mesačných splátkach, kde prvé tri splátky boli vo výške po 1,75 Eur a ďalších desať splátok vo výške po 47,78 Eur. Prvá splátka mala byť zaplatená k 10. dňu po uzavretí zmluvy a každá ďalšia k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola dohodnutá priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pri splatnosti úveru trinásť mesiacov vo výške 45,60 %. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená v obchodných podmienkach v bode 1. a pri úvere so splatnosťou trinásť mesiacov predstavovala výšku 67,70 %.
Výzvou zo dňa 12. 12. 2012 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 51,28 Eur s tým, že ak nezaplatí túto pohľadávku, navrhovateľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky. Listom zo dňa 16. 01. 2013 oznámil navrhovateľ odporcovi, že v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnil celý dlh vo výške 562,80 Eur ku dňu 23. 01. 2013, ktorý pozostáva z dlhu vo výške 481,25 Eur spolu s náhradou nákladov vynaložených navrhovateľom v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 70,00 Eur a so zmluvnou pokutou vo výške 11,55 Eur za každý začatý mesiac omeškania.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 11. 09. 2012 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Z predloženej zmluvy súd zistil, že účelom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úveru vo výške 350,00 Eur. Účastníci zmluvy sa tiež dohodli na odplate vo výške 133,00 Eur. Poskytnuté finančné prostriedky mal odporca splácať v trinástich mesačných splátkach. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto súd na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 786k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd konštatuje, že zmluva zo dňa 11. 09. 2012 má písomnú formu, ale v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti. Konkrétne ide o dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch), v dôsledku sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, vyžaduje sa časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.
Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov súd je toho názoru, že pojem „ročná“ predstavuje dobu dvanástich mesiacov (t. j. jeden rok), a nie dobu trinástich mesiacov. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je uvedený len v obchodných podmienkach (bod 1.). Ide teda o formuláciu z obchodných podmienok, ktoré zodpovedajú relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Preto, aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto formulácia nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy.
Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bez úrokov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné. Teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, a s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, a to určito, jasne, zrozumiteľne (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Automatické preskúmanie
platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta. Navrhovateľ podľa bodu 3 obchodných podmienok odôvodňuje žalobu právom na zaplatenie zmluvnej pokuty formálne dojednanej mesačne, t. j. ktorá mala narastať v čase, začínajúc každým aj začatým mesiacom omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, a to s výpočtom 3,30 % x 350,00 Eur = 11,55 Eur mesačne. Celé toto zmluvné ustanovenie súd hodnotí ako absolútne neplatné, osobitne aj ako nevyvážené v neprospech spotrebiteľa v zmluve spotrebiteľského charakteru, keď zmluvná pokuta ako spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase. Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.
Ak bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 350,00 Eur a odporca zaplatil celkovo sumu vo výške 1,75 Eur a úver je bezúročný a bez poplatkov, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 348,25 Eur (t. j. 350,00 Eur - 1,75 Eur). Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru, súd nemohol odporcov zaviazať na zaplatenie tohto poplatku. Jednak z dôvodu, že sa jedná o poplatok, pričom úver je bez poplatkov, ale tiež z toho dôvodu, že poplatok za správu úveru nemá charakter celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov). Navrhovateľ síce uviedol, že poplatok za správu úveru predstavuje úrok a ďalšie poplatky, avšak ani v zmluve, ani v žiadnej inej súčasti zmluvy (napr. cenník poplatkov) sa nenachádza žiadny údaj, o aké poplatky a v akej výške sa jedná. Preto súd navrhovateľovi poplatok za správu úveru vôbec nepriznal.
Súd preto v časti zaplatenia sumy vo výške 348,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24. 01. 2013 až do zaplatenia vyhovel návrhu navrhovateľa a vo zvyšku zamietol z dôvodu, že poskytnutú úver považuje súd za bezúročný a bez poplatkov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 61,96 % (t. j. súd mu priznal sumu 348,25 Eur z uplatnenej sumy vo výške 562,10 Eur = 481,25 Eur + 80,85 Eur). Odporca potom bol úspešný v rozsahu 38,04 %. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 23,92 %. Z uvedenej miery možno priznať navrhovateľovi náhradu trov konania. Navrhovateľ si uplatnil a vyčíslil trovy konania vo výške 33,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 98,42 Eur (2 x 33,50 Eur + 2 x režijný paušál á 7,81 Eur + 20 %DPH). Podľa miery úspechu možno navrhovateľovi priznať trovy konania vo výške 8,01 Eur (t. j. 23,92 % x 33,50 Eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 23,54 Eur (t. j. 23,92 % x 98,42 Eur). Odporca si trovy konania ani neuplatnil.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.