Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/229/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Mgr. Martin Katriak, advokát, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.-E., U. XXX, zastúpený opatrovníčkou: H. L., zamestnankyňa Okresného súdu Skalica, o zaplatenie 441,55 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. -77 zo dňa 5. decembra 2012 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 141,55 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 09.07.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V časti o zaplatenie 73 eur s príslušenstvom konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal podľa . Posledným výrokom rozsudku zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica č.k. -42 zo dňa 9. marca 2012. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou , , o elektronických komunikáciách, , , , , , až 4, , , , , (ďalej len ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania platne uzavreli dve zmluvy o pripojení s následnými dodatkami, ktoré sú svojím charakterom zmluvami spotrebiteľskými a ako také nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky. Súd považoval nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, poplatku za upomienku ako aj za odpojenie za odôvodnený a uplatnený v súlade so zákonom, nakoľko žalovaný využíval služby žalobcu, pričom za obdobie od februára 2010 do mája 2010 nezaplatil dohodnutú cenu za poskytované služby. Na základe uvedeného súd v časti zaplatenia sumy 141,55 eura návrhu vyhovel, pričom žalobcovi priznal aj príslušný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade s príslušným vykonávacím predpisom. Časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhala zaplatenia náhrady škody, bola zamietnutá, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, nepreukázal ujmu, resp. škodu na strane žalobcu, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov (tzv. doba viazanosti), zakotvenú v čl. 2 bod 2.3 dodatku k zmluve o pripojení, ale to na priznanie nároku nestačilo. Vznik škody na strane žalobcu podľa

názoru súdu nebola preukázaná. Na tento účel nepostačuje vyhlásenie žalovaného naformulované žalobcom v čl. 3 bod 3.7 dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu vznikne žalobcovi nedodržaním povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takýmto vyhlásením sa v zásade prezumuje existencia škody ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody bez potreby tieto skutočnosti ďalej preukazovať, čím sa žalobca zbavuje svojej dôkaznej povinnosti, ktorá zaťažuje práve jeho a obmedzuje sa prístup k dôkazom. V dôsledku uvedeného je takéto ustanovenie zo zákona neplatné. Tvrdená škoda podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, teda žalovaný mal spôsobiť žalobcovi škodu tým, že získal mobilné telefóny za zvýhodnenú cenu s tým, že sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto po dobu viazanosti platiť, pričom svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a platiť za služby riadne a včas dohodnutú cenu porušil. Výšku škody žalobca nepreukázal (výšku škody odvodzoval od výšky trhovej ceny mobilného telefónu, pričom na preukázanie hodnoty telefónu predložil len výpis z vlastnej databázy cien mobilných telefónov v čase uzavretia zmluvy). Škoda sa pritom v zmysle občianskeho práva prejavuje buď ako skutočná škoda, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Žalobcom tvrdená škoda mala byť zjavne škodou skutočnou, spočívajúcou v zmenšení majetku žalobcu. Ako je ale zrejmé z vyššie uvedeného, k tomuto zmenšeniu prišlo na základe zmluvy o pripojení, v rámci ktorej bola dojednaná akciová cena mobilného telefónu. Účinnosť zmluvy o pripojení (ani v časti týkajúcej sa predaja mobilného telefónu za akciovú cenu) nebola viazaná na žiadnu podmienku (nejednalo sa o zmluvu s podmienkou), ktorá by účinnosť dojednania ohľadom predaja mobilného telefónu viazala na splnenie, resp. nesplnenie zotrvania žalovaného v zmluvnom vzťahu, preto niet dôvodu uvažovať o navrátení veci do predošlého stavu (vrátenie mobilného telefónu žalobcovi oproti vráteniu zaplatenej sumy za telefón žalovanému). Za týchto okolností potom ale rozdiel medzi trhovou cenu telefónu a jeho akciovou cenou, ktorý nebol žalobcovi vyplatený, nespĺňa atribúty „škody“ v právnom slova zmysle, nie je preto možné podľa názoru súdu domáhať sa zaplatenia požadovanej sumy titulom náhrady škody. V konaní nebol preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného (povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti) a vznikom tvrdenej škody. Pritom v zmysle ustálenej súdnej praxe sa vyžaduje jednoznačný dôkaz o existencii príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Bolo slobodným rozhodnutím žalobcu predať mobilné telefóny žalovanému za akciovú cenu, a teda zníženie (resp. skôr nenavýšenie) majetku žalobcu o sumu zodpovedajúcu trhovej cene telefónov z dôvodu uhradenia len akciovej ceny je dôsledkom dvojstrannej dohody účastníkov konania o kúpnej cene mobilného telefónu, nie dôsledkom nezotrvania žalovaného v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti. Zo žiadnych zmluvných dojednaní účastníkov nevyplýva, že ak by žalovaný v zmluvnom vzťahu zotrval počas dohodnutých 24 mesiacov, tak by k zníženiu majetku žalobcu o sumu rovnajúcu sa rozdielu v trhovej a akciovej cene telefónu neprišlo (resp. že by táto mala byť počas doby viazanosti žalobcovi zaplatená). Ak by to tak malo byť, boli by súčasťou mesačných platieb tiež splátky trhovej ceny mobilného telefónu, čo v danom prípade dohodnuté nebolo a v podstate by sa nejednalo o predaj telefónu za akciovú cenu, ale za cenu trhovú so splátkovým kalendárom. Z uvedeného je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi nezotrvaním žalovaného v zmluvnom vzťahu so žalobcom a zmenšením majetku žalobcu v danom prípade neexistuje, neboli teda naplnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, a preto súd návrh v časti zaplatenia sumy 227 eura s príslušenstvom zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd návrh zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p). Podľa názoru žalobcu žalobcovi vznikla škoda za odpredané mobilné telefóny vo výške 227 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich zľavnenou cenou, t.j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilné telefóny za zvýhodnenú cenu oproti trhovej. Žalobca o predajnej cene mobilného telefónu predložil aj doklad, z ktorého vyplýva cena mobilného telefónu, za ktorú žalobca v čase uzatvorenia dodatkov konkrétny mobilný telefón predával v prípade, ak mal účastník záujem si mobilný telefón kúpiť bez viazanosti 24 mesiacov. Žalobca preto výšku škody preukázal, rovnako ako porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej a príčinnú súvislosť medzi vznikom

škody a porušením zmluvnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia 441,55 eura žalovaným, pričom dlžná suma vo výške 141,55 predstavovala nezaplatenú úhradu za služby a dlžná suma 300 eur predstavovala zmluvnú pokutu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 25.02.2010 a dňa 23.03.2010 uzavreli spolu dve zmluvy o pripojení a dodatky k zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému mobilné telefóny zn. LG GW 300 a Nokia 2730 za kúpnu cenu 19 eur a 9 eur. Žalovaný sa okrem iného zaviazal zotrvať v oboch zmluvných vzťahoch so žalobcom počas doby 24 mesiacov a riadne a včas platiť za poskytované služby podľa dohodnutého programu. Žalovaný si svoje povinnosti neplnil, za poskytované služby riadne a včas neplatil, v zmluvnom vzťahu so žalobcom nezotrval počas dohodnutej doby. Žalobca podaním doručeným súdu 30.11.2012 (č. l. 70) zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku pôvodne uplatnenú ako zmluvnú pokutu na náhradu škody. Súd žalobe vyhovel v časti nezaplatených úhrad za služby a v časti uplatnenej náhrady škody žalobu zamietol s tým, že žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie nároku titulom škody. Sporným teda zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody vo výške 227 eur.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne poukázal na to, že žalobca nepreukázal predovšetkým skutočnosť, že mu vznikla skutočná škoda, resp. že mu vznikla v uplatnenej výške. Za škodu sa považuje ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku (vyčísliteľného v peniazoch) poškodeného žalobcu oproti stavu pred škodovou udalosťou. Žalobca za škodu, ktorá mu vznikla, považoval rozdiel v sume, za akú skutočne mobilný telefón žalovanej predal (19 a 9 eur) a medzi predajnou cenou, za ktorú predával mobilné telefóny v prípadoch bez viazanosti uvedenej v zmluve. Názor žalobcu však nie je správny, pretože do trhových cien telefónov, ktoré žalobca predáva je zahrnutých viacero zložiek tak, aby ceny žalobcovi pokryli náklady spojené s ich predajom (náklady na kúpu telefónu, mzdy zamestnancov, nájom prenajatých priestorov a ďalšie položky) a keďže žalobca je podnikateľom, do ceny zahŕňa aj svoj zisk. Už len porovnanie trhových cien rovnakých značiek mobilných telefónov na trhu, dostupných na internete, preukazuje veľký rozdiel v cenách u jednotlivých predajcov, pričom rozdiel sa prejavuje aj v niekoľkých desiatkach eur. Skutočná škoda, ktorá v tomto prípade mohla žalobcovi podľa názoru odvolacieho súdu vzniknúť, je nákupná cena telefónu, t.j. cena, za ktorú žalobca kúpil konkrétny telefón od výrobcu, pretože o túto sumu sa teoreticky mohol zmenšiť jeho majetok, keď ho poskytol žalovanému so zľavou. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda, musel by zároveň preukázať, že za telefón výrobcovi aj zaplatil. Žalobcovi tiež mohol teoreticky vzniknúť nárok na ušlý zisk, za ktorý sa považuje strata očakávaného prínosu, ktorý mohol poškodený dôvodne očakávať ako rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodovej udalosti). Preukazovanie ušlého zisku, ako ekonomickej kategórie je náročné, preukazované vo väčšine prípadov odbornými, resp. znaleckými posudkami vypracovanými znalcami v odbore ekonómia. Žalobca však vo svojich podaniach nešpecifikuje, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku. Dôkaz o skutočnosti, za akú trhovú cenu predával žalobca mobilný telefón v čase uzavretia zmluvy so žalovaným nie je dôkazom o tom, aká výška škody žalobcovi vznikla, keď žalovanému predal dňa 25.02.2010 telefón zn. LG GW300 za kúpnu cenu 19 eur a dňa 23.03.2010 telefón Nokia 2730 za kúpnu cenu 9 eur. Keďže žalobca nepreukázal vznik škody, ostatnými predpokladmi pre priznania nároku na náhradu škody sa odvolací súd nezaoberal lebo v prípade náhrady škody je potrebné preukázať všetky predpoklady súčasne.

Žalobca má povinnosť tvrdenia, v súlade s a rovnako má povinnosť podľa , označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu bol žalobca povinný všetky dôkazy predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada. Žalobca poučenie súdu prevzal 09.11.2012. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní dňa 05.12.2012. Do uvedenej doby žalobca nenavrhol vykonať relevantné dokazovanie zamerané na preukázanie výšky škody, ktorá mu vznikla a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Výška škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, ako ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku vyčísliteľného v peniazoch poškodeného žalobcu oproti stavu pred škodovou udalosťou, žalobcovi z hore uvedených dôvodov vo výške pôvodne uplatnenej zmluvnej pokuty nevznikla. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie jeho nároku na náhradu škody do skončenia dokazovania, preto mu nebolo možné priznať právo na zaplatenie uvedenej sumy ako náhrady škody.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej žalobu zamietol, s použitím potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle v spojení s vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. V odvolacom konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli, a neuplatnil si ich, preto mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.