Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Cbi-2-2023.pdf
PDF · 87.99 KB
Case nature
Subarea
63Cbi/2/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: JUDr. Marek Glemba, so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava, správca úpadcu: TAW, s.r.o., v konkurze, so sídlom Sládkovičova 858/7, 811 06 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 017 040, proti žalovanému: W. K., narodený XX.X.XXXX, trvale pobytom K. XX, B. XX XXX o odporovacej žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.08.2023, doručenou súdu dňa 02.08.2023, domáhal proti žalovanému určenia neúčinnosti právnych úkonov voči konkurzným veriteľom úpadcu a zaplatenia peňažnej náhrady do všeobecnej podstaty úpadcu. Dňa 13. 06. 2024 žalobca doručil Okresnému súdu Malacky návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému zakáže nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedeným pre k. ú. B., obec B., okres V. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom nehnuteľnosti zapísané na predmetom LV sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného. Dňa 19. 06. 2024 Okresný súd Malacky návrh postúpil na tunajší súd, nakoľko mal za to, že sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný po začatí konania vo veci samej, pričom kauzálne príslušný je Mestský súd Bratislava III. Po postúpení veci bola vec zapísaná do registra 63Cbi/2/2023, pretože sa nepochybne jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vedenej tunajší súdom pod sp. zn. 63Cbi/2/2023.
2. Žalobca predmetný návrh odôvodnil nasledovne. Úvodom poukázal na okolnosti vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a tiež na podanú žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia neúčinnosti v petite žaloby špecifikovaných právnych úkonov voči konkurzným veriteľom úpadcu a zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 129 039,21 EUR. Žalobca podotkol, že žalovaný mal byť upovedomený o úpadku úpadcu už v decembri 2020. Následne žalobca uviedol, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., okres V., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to: rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pare. č. XXX/XXX, pozemok pare. č. XXX/XX, vinica o výmere 696 m2, pare. reg. „C“, pozemok pare. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2, pare. reg. „C“, - pozemok pare. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2, pare. reg. „C“, (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca právne analyzoval ustanovenie § 325 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že žalovanému v prípade nariadenia neodkladného opatrenia - zákazu nakladať s nehnuteľnosťou nevznikne vážna ujma na jeho právach, len dôjde k čiastočnému obmedzeniu jeho práva, kým v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia a prípadného prevodu nehnuteľností, by došlo k vážnej ujme na právach žalobcu. Dočasné obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou do skončenia konania vo veci samej, by malo zabezpečiť nerušené rozhodovanie vo veci, bez obavy zo zmarenia práva žalobcu alebo žalovaného na prípadnom výsledku konania. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní) je
možné dosiahnuť práve neodkladným opatrením. Tiež mal za to, že potreba úpravy pomerov účastníkov vyplýva tiež z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania vo veci samej. Má byť nutné zamedziť takým úkonom žalovaného, v dôsledku ktorých by ani úspech požiadavky uplatnenej žalobou vo veci samej nemohol viesť k reálnej vymožiteľnosti nároku v prípade prevodu nehnuteľností žalovaného na tretiu osobu. Základným účelom opatrenia je, aby sa zabránilo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu. Žalobca má za to, že obava z možného prevodu majetku nemá charakter len fiktívnej obavy. Ďalej uviedol, že navrhované opatrenie je jedinou možnosťou žalobcu ako predísť zbaveniu sa majetku žalovaného s cieľom vyhnúť sa plneniu žalobcovi. Podľa názoru žalobcu, nemá inú možnosť ako by dosiahol ochranu svojich práv na zabezpečenie v budúcnosti judikovanej pohľadávky. Záverom žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/32/2021 zo dňa 30.03.2021 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 422/2022 zo dňa 21.09.2022.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) v znení neskorších predpisov pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP nenakladala s určitými vecami alebo právami,
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide pritom o opatrenie, ktoré môže byť na návrh zrušené. Neodkladným opatrením resp. zabezpečovacím opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd je uvedené skutočnosti povinný zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov. Vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné iba osvedčiť - ak všetky okolnosti prípadu sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov strán s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Ak navrhované neodkladné opatrenie sleduje zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. 11. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia. Osobitne je však v tomto prípade nevyhnutné skúmať možnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na
vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže neodkladným opatrením navrhovateľovi poskytnúť ochranu z dôvodu ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. Pri absencii exekučného titulu musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako to vyžaduje § 326 ods. 1 CSP. Ak ešte navrhovateľ svoj nárok žalobou neuplatnil, mal by mu súd uznesením o nariadení neodkladného opatrenia vždy uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP. 12. Súd dospel, na základe dôkladného preskúmania podaného návrhu, k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v prejednávanom konaní nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Žalobca v podanom návrhu tvrdil, že neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť, pretože je tu je obava, že exekúcia bude ohrozená, čo nepochybne vyplýva z bodu 10 ods. 3 návrhu, kde žalobca konštatuje ohrozenie vymožiteľnosti nároku uplatneného v žalobe. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd má za to, že žalobca v dostatočnej miere nepreukázal existenciu obavy ohrozenia exekúcie a neuniesol dôkazné bremeno. 13. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné iba na návrh, pričom súd je viazaný rozsahom návrhu a skutkovými tvrdeniami, v návrhu uvedenými. Ako súd pri preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, žalobca uviedol všeobecne formulované podozrenia a obavy, ale neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplýval záver o bezprostrednom nebezpečenstve ohrozenia exekúcie. Samotná existencia pohľadávky, pričom v prejednávanom návrhu sa jedná zatiaľ len o tvrdenú (nejudikovanú) pohľadávku, ešte nie je sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie je odôvodnené nariadiť až v prípade, ak žalovaný začal robiť úkony, ktoré môžu smerovať k zmenšeniu jeho majetku a teda k ohrozeniu výkonu exekúcie. V návrhu žalobca neuviedol žiadne také relevantné a konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu nevyplýva, že by žalovaný zmenšoval hodnotu svojho majetku. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby potreba neodkladnej úpravy pomerov bola náležite tvrdená a osvedčená. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 4Obo/2/2022, podľa ktorého: Súd nie je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných než (len) všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, a to vzhľadom na skrátený a zjednodušený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Sumarizujúc uvedené, bolo úlohou, resp. povinnosťou žalobcu v záujme vlastného procesného úspechu, aby sám osvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Keďže tak v návrhu neurobil, súd prvej inštancie správne konštatoval absenciu splnenia povinnosti žalobcu v opísanom smere, s ktorým záverom sa stotožňuje aj súd odvolací. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že samotná existencia pohľadávky, a to ani pohľadávky právoplatne priznanej, sama osebe ešte nie je dôvodom na nariadenie neodkladného (rovnako zabezpečovacieho) opatrenia, ale možno ho nariadiť až v prípade, kedy žalovaný začal robiť úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku, a teda k ohrozeniu exekúcie. ... Povinnosť osvedčenia zo strany žalobcu odvolací súd zdôrazňuje napokon aj vo vzťahu k splneniu podmienky proporcionality. 14. Podľa názoru súdu, neobstojí ani argumentácia žalobcu prostredníctvom uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/32/2021 zo dňa 30.03.2021 a nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 422/2022 zo dňa 21.09.2022, nakoľko predmetné rozhodnutia nemožno mechanicky aplikovať na prejednávaný návrh. Zároveň súd poukazuje na to, že v označených rozhodnutiach sa jednalo o rozdielne skutkové okolnosti, ako aj rozdielny predmet konania. Vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave je nutné uviesť, že v predmetnom konaní došlo k relevantnej skutočnosti (konaniu žalovaného), ktorá podľa odvolacieho súdu odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Konkrétne sa jednalo o odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, ktoré zakladalo nárok na výkon záložného práva žalovaným k majetku žalobcu. Odstúpenie od zmluvy bolo napadnuté žalobou, pričom súdy vzhliadli potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo forme dočasného zákazu výkonu záložného práva žalovaným. Ako vyplýva z uvedeného, v označenom konaní sa jednalo o diametrálne odlišné skutkové okolnosti a predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu nie je možné aplikovať na
prejednávané konanie. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu SR, tak v tomto Ústavný súd SR hodnotil len ústavnú udržateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia, pričom nehodnotil vecnú správnosť právneho názoru vysloveného súdom. Preto ani uvedený nález nepovažuje súd za právne záväzný pre rozhodnutie o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca navrhol, aby súd nariadením neodkladného opatrenia zabránil žalovanému nakladať s jeho nehnuteľným majetkom v záujme toho, aby žalovaný nepreviedol k špecifikovaným nehnuteľnostiam svoje vlastnícke právo. Sledovaným účelom návrhu žalobcu je tak odvrátiť nebezpečenstvo, že exekúcia bude ohrozená a preventívne zabezpečiť, aby žalovaný nezmenšil svoj majetok v snahe vyhnúť sa plneniu peňažnej povinnosti, ak na jej plnenie bude vo veci samej právoplatne zaviazaný. Pre sledovaný účel (odvrátiť riziko zmarenia exekúcie) však Civilný sporový poriadok upravil nielen inštitút neodkladného, ale aj zabezpečovacieho opatrenia, v zmysle ktorého súd na zabezpečenie peňažnej pohľadávky dlžníka môže zriadiť na majetku dlžníka záložné právo, ak je obava, že by exekúcia majetku bola ohrozená. Navrhovateľ si pritom nemôže sám zvoliť, či mu viac vyhovuje nariadenie zabezpečovacieho, alebo neodkladného opatrenia, pretože zákonodarca výslovne pre zabezpečenie plnenia peňažnej pohľadávky favorizuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa § 324 ods. 3 CSP preto neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že ním sledovaný účel je možné splniť len nariadením neodkladného opatrenia, je povinný tento svoj výber odôvodniť. Žalobca však v návrhu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré v danom prípade sledovaný účel odvrátiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené predstavuje ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Napokon súd konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je súladný ani s princípom proporcionality, na ktorý je súd povinný pri rozhodovaní o predmetnom návrhu prihliadať. Neodkladným opatrením je možné zasiahnuť do práv žalovaného iba v nevyhnutnej miere, a to iba za predpokladu, že účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Účel a predmet neodkladného opatrenia pritom úzko súvisí s účelom a predmetom konania vo veci samej. Žalobca, ani odhadom, neuviedol predpokladanú trhovú hodnotu nehnuteľností žalovaného, vo väzbe na výšku uplatneného peňažného nároku. Zákaz nakladania so všetkými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, ako sa toho domáhal žalobca, tak nie je žalobcom odôvodnený ani z pohľadu proporcionality. Nie je vôbec jasné akú trhovú hodnotu nehnuteľností majú, a či táto hodnota aspoň približne zodpovedá uplatnenej peňažnej náhrade, ktorá je vo výške 129 039,21 EUR. Súd pritom v procese konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený vykonávať vlastné skúmanie a dokazovanie, preto pokiaľ nemôže zo skutkových tvrdení poskytnutých žalobcom dospieť k záveru o proporcionalite nariadeného neodkladného opatrenia, nemôže takémuto návrhu ani vyhovieť. Súd záverom dodáva, že žalobca podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia až takmer po roku od podania žaloby vo veci samej, pričom z návrhu nevyplýva, že by od podania žaloby nastali akékoľvek nové relevantné skutkové okolnosti. Otáznou teda zostáva aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia, ktorú žalobca dostatočne neosvedčil. 17. Po preskúmaní žalobcom podaného návrhu, súd dospel k záveru, že žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia neosvedčil.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Vzhľadom k tomu, že sa v prejednávanom konaní nejedná o konečné rozhodnutie, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
22. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podľa § 357 písm. d), m) CSP podať odvolanie. Odvolanie môže strana podať v lehote do 15 dní odo dňa doučenia tohto uznesenia, dvojmo na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).