Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2080-2005.pdf
PDF · 74.44 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/2080/2005
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Rišianom, so sídlom v Žiline, Pivovarská 1069, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (predtým Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline), IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: S. A., L.. XX.XX.XXXX, XXX XX K. Y. XXX, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,84 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného exekútorovi dňa 13.12.2005 a exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný OR PZ v Žiline, ODI Žilina č. AA 365449 zo dňa 29.11.2003 podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie /poverenie č. 5511 011760*/. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 13.12.2003.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii zo dňa 12.12.2012 boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie, medzi iným aj Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, IČO: 00 735 841, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, ktoré doposiaľ v konaní zastupovalo oprávneného, a to Slovenskú republiku. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, a to na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Preto došlo k zmene organizácie, ktorá v tejto exekúcii zastupuje oprávneného.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 13.12.2006 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 196 EP a na ich úhradu zaviazal povinného, ktorý nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného zavinil vedenie exekučného konania. Ak muselo dôjsť k zastaveniu konania kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil trovy exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1, 2 EP.
Súdny exekútor pri výpočte svojej odmeny správne použil ustanovenia § 14, §15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008. Exekučný súd však po preskúmaní jednotlivých položiek a prihliadnuc na názor Krajského súdu v Žiline v jeho rozhodnutí č. k. 10CoE 136/2008 zo dňa 19.02.2009, súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vo výške 42,42 eur, nakoľko jeho postup pri výpočte považoval za nesprávny. Vo vyčíslení trov exekúcie si súdny exekútor niektoré trovy uplatnil duplicitne, keď si za jednotlivý úkon exekučnej činnosti uplatnil odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a tiež paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky, niektoré úkony súd považuje za administratívne úkony v zmysle § 25 vyhlášky a časová náročnosť nezodpovedala niektorým vykonaným úkonom. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa citovanej vyhlášky spolu vo výške 26,84 eur, ktoré pozostávajú z :
1/ odmeny exekútora vo výške 16,60 eur z toho: a/ 6,64 eur za úkony: 1. prebratie a preštudovanie návrhu - 20 minút; 2. vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva - 30 minút, spolu v dĺžke 50 minút (§ 14 - základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu); K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil. Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovne nakoľko tento úkon je paušálne odmenený v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumou 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a preto priznaním odmeny za tieto úkony aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby.
Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: návrh na zastavenie + vyúčtovanie, vrátenie poverenia, archivácia, žurnalizácia, vyúčtovanie spisu po doručení zastavujúceho uznesenia, vystavenie daň. dokladu, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
b/ 9,96 eur za 3 úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x (§ 15 - paušálna suma 3,32 € za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti);
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 5,77 eur (poštovné);
3/ DPH 20% zo základu 22,37 eur vo výške 4,47 eur (§ 196 EP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.