Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-411-2013.pdf
PDF · 105.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/411/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporcom: 1./ Q. a 2./ A. a zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov č. 5, Prešov, IČO 42 176 778 zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie 7.627,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vedený v Tatrabanke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS 8289513 vo výške 841,10 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcov na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom uzavretej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel odporca 1./ ešte s právnym predchodcom navrhovateľa GE Money, a.s.
Odporca 1./ na pojednávaní uviedol, že podpísal zmluvu o úvere v roku 2007 s právnym predchodcom navrhovateľa, tento úver spočiatku aj splácal, uviedol, že pri podpise zmluvy o úvere nepotreboval žiadne doklady, bolo mu len povedané, že si overia, či je zamestnaný. Ďalej uviedol, že dohodu o uznaní záväzku on nepodpísal.
Odporkyňa 2./ na pojednávaní uviedla, že je matkou odporcu 1./, ona úver nebrala, niekedy v roku 2011, keď bola doma na dvore, ju navštívil nejaký pán, hľadal jej syna - odporcu 1./, že má pre neho nejaké šeky, aby podpísala prevzatie šekov. Listinu si riadne ani neprečítala, túto podpísala v domnení, že potvrdzuje prevzatie šekov pre syna. Pán, ktorý s ňou jednal, nič nehovoril o nejakom úvere, v tom čase ona nevedela, že syn má nesplatený úver.
Právny zástupca odporcov a vedľajšieho účastníka na strane odporcov poukázal na tú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1./ bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého predpisu sa posudzuje celý právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania, kde vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa v zmysle § 107 a 101 Obč. zákonníka. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1./ obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktorá skutočnosť sa viaže aj na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú podpísala odporkyňa 2./, ktorým úkonom sa zhoršuje postavenie odporkyne ako spotrebiteľa, pričom podľa názoru vedľajšieho
účastníka na strane odporcov ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorou chcel navrhovateľ dosiahnuť súdne vymáhanie dávno premlčaného nároku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, oboznámením sa so zmluvou o úvere zo dňa 18. 12. 2007, obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 09. 2009, upomienkou zo dňa 19. 09. 2012, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 09. 03. 2011, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 02. 01. 2013, 12. 04. 2013, 14. 05. 2013, 14. 03. 2014 a 29. 04. 2014, výpismi z účtu, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 04. 03. 2014 a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca 1./ uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa GE Money, a.s. zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka dňa 18. 12. 2007, v zmysle ktorej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi 1./ ako dlžníkovi úver vo výške 195.000,- Sk. GE Money, a.s. postúpil pohľadávku titulom úveru na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 09. 2009. GE Money, a.s. listom zo dňa 23. 09. 2009 oznámil odporcovi 1./ postúpenie pohľadávky v žalovanej výške na navrhovateľa a na základe toho v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľ sa stal oprávneným vymáhať zostatok úveru od odporcu 1./.
V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcov, ktorý vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi 1./, kde poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ došlo k podpísaniu uznania dlhu odporkyňou 2./, ide o neplatný a neúčinný právny úkon, keďže tento odporuje dobrým mravom a obsahuje neprijateľné podmienky a odporkyňa 2./ nemala vôľu pristúpiť k záväzku a uznať pohľadávku navrhovateľa.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1./, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.
Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka, v danom prípade vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ustanovenia § 101 a nasl. Obč. zákonníka, ktorý výklad podporuje novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 Obč. zákonníka v znení Zákona č. 102/2014 Z.z., v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Navrhovateľ v rámci konania súdu predložil platobnú históriu splácania úveru odporcom 1./, z ktorej histórie vyplýva, že splatnosť úveru nastala dňa 25. 02. 2009. Keďže odporca 1./ nepodpísal dohodu o uznaní pohľadávky navrhovateľa, nemôže prichádzať do úvahy prípadné plynutie novej premlčacej doby voči odporcovi 1./, a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania samotným odporcom 1./ prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ako aj vedľajším účastníkom na strane odporcov, nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať voči odporcovi 1./, keďže návrh na súd bol podaný dňa 09. 11. 2012, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty.
Navrhovateľ ďalej súdu predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú podpísala odporkyňa 2./, v zmysle ktorej dohody odporkyňa 2./ pristúpila k záväzku podľa § 533 Obč. zákonníka a zároveň uznala záväzok, ktorý na navrhovateľa prešiel na základe postúpenia z GE Money, a.s., kde v bode 3 tejto dohody odporkyňa 2./ vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
V súvislosti s touto dohodou je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania, ktorý bol založený na zmluve o úvere, ktorá jednoznačne má charakter spotrebiteľskej zmluvy, je taktiež vzťahom svojím charakterom spotrebiteľským, keďže ustanovenia spotrebiteľského práva sa aplikujú nielen na hlavný právny vzťah medzi účastníkmi konania, v danom prípade zmluvu o úvere, ale aj na právny vzťah, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Pri uzatváraní tejto dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je teda potrebné zisťovať, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá by bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá v podstate narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly).
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle článku 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29ES o nekalých obchodných praktikách nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa článku 8 citovanej smernice obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti obťažovaním, nátlakom, vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Odporkyňa 2./ na pojednávaní uviedla, že síce podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, avšak bola v tom domnení, že podpisuje len prevzatie poštových poukážok pre syna
- odporcu 1./, keďže takto jej to hovoril pán, ktorý s ňou jednal pred jej rodinným domom, uviedla, že nemala ani možnosť oboznámiť sa s touto listinou, nemala ani okuliare, na tomto stretnutí sa nespomínal žiadny úver, ktorý by mal nevyrovnaný odporca 1./, pričom odporkyňa 2./ uviedla, že v čase podpisu dohody ani nevedela o tom, že odporca 1./ má nezaplatený úver. Podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo jednoznačne k zhoršeniu postavenia odporkyne 2./ - spotrebiteľa, kde v prípade platnosti tohto právneho úkonu by došlo k obnoveniu premlčacej lehoty na 10 rokov, kde jednoznačne bez podpisu tohto uznania záväzku v čase podania návrhu navrhovateľom by nárok navrhovateľa bol premlčaný vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, keďže k omeškaniu odporcu 1./ so splácaním úveru došlo už vo februári 2009. V situácii, keď ide o premlčané právo v čase jeho uplatnenia na súde treba obzvlášť prísne, vzhľadom na spotrebiteľské právo, hodnotiť právne úkony, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, kde aj v prípade nečinnosti odporkyne 2./ ako spotrebiteľa navrhovateľ musí preukázať, že pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku konal s odbornou starostlivosťou a odporkyňa 2./ podpísala uznanie s plným vedomím následkov tohto právneho úkonu a že sa navrhovateľ nedopustil nekalej obchodnej praktiky. Na pojednávaní odporkyňa 2./ uviedla, že ona nemala záujem uzavrieť nejakú dohodu o pristúpení k záväzku a o uznaní pohľadávky, nevedela ani, že jej syn - odporca 1./ má nesplatený dlh. Dohodu podpísala v domnení, že podpisuje prevzatie šekov pre odporcu 1./, dohodu podpisovala nie z vlastnej iniciatívy, ale na naliehanie pracovníka navrhovateľa pred jej domom na kapote jeho auta.
Na jednej strane je potrebné povedať, že súd v iných obdobných konaniach, kde boli osobne vypočutí odporcovia ako spotrebitelia, ktorí taktiež podpísali dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, zistil, že navrhovateľ, resp. jeho pracovníci pri podpisoch týchto dohôd sa dopustili nekalých obchodných praktík tým, že vyhľadávali odporcov v mieste ich bydliska, zisťovali ich adresy pracoviska u susedov, nechávali podpisovať dohody pod rúškom dohodnutia si splátkového kalendára, prípadne im bolo povedané, že podpisom dohody sa vyhnú exekútorskému vymáhaniu dlhu. Toto správanie pracovníkov navrhovateľa jednoznačne možno chápať ako nekalé obchodné praktiky, ktoré sú v zmysle citovanej smernice neplatné. K tomu súd ešte podotýka, že sa vyskytli konania, v ktorých odporcovia tvrdili, že dohodu o uznaní záväzku nepodpísali a následne navrhovateľ zobral návrh voči týmto odporcom späť. Aj táto skutočnosť nesvedčí o serióznom prístupe navrhovateľa pri uzatváraní dohôd.
Bez ohľadu na to je potrebné podrobiť kontrole aj umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu, ktorý text v dohode je umiestnený v bode 3 s názvom forma splatenia záväzku, kde tento text je umiestnený na konci odseku drobným písmom, pričom celý predchádzajúci text tohto odseku nemá súvislosť s vyhlásením odporkyne o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Aj táto skutočnosť sa súdu javí tak, že dohodu o uznaní záväzku možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá v zmysle citovanej smernice je neplatná.
Navrhovateľ počas konania nenavrhol žiadny taký dôkaz, ktorým by bol preukázal, že navrhovateľ alebo jeho pracovníci pri podpise dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku postupovali s odbornou starostlivosťou, že by odporkyni pri podpise bolo vysvetlené o čo ide, aké právne následky má podpis tejto dohody pre ňu, že dôjde k zhoršeniu jej postavenia, že ide o premlčaný dlh, ktorý podpisom uznania dlhu sa bude môcť znovu súdne vymáhať, kde všetky tieto povinnosti vyplývajú pre navrhovateľa zo spotrebiteľského práva, ktoré je upravené jednak v Občianskom zákonníku § 52 a nasl., v citovanej smernici o nekalých obchodných praktikách, či smernici 93/13EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že spotrebiteľ - odporkyňa neiniciovala uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, práve naopak, pracovníci navrhovateľa vyvíjali enormnú snahu k uzavretiu tejto dohody, kde už len samotné koncipovanie dohody nasvedčuje tomu, že základom by mala byť dohoda o splátkach dlhu, kde uznanie dlhu je koncipované až v ďalších ustanoveniach dohody nehovoriac už o prehlásení odporkyne, že má vedomosť o premlčaní dlhu, ktoré je skryté v texte ohľadom zmluvných dojednaní v súvislosti so splátkovým kalendárom. Súd vychádzal z toho, keďže navrhovateľ túto skutočnosť nevyvrátil, že navrhovateľ pri uzatváraní dohody sa dopustil nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná. Svojím konaním navrhovateľ sledoval cieľ predĺžiť, resp. obnoviť plynutie novej premlčacej doby už premlčaného dlhu, čím došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, kde nie je preukázané, že tento úmysel a túto vedomosť o právnych účinkoch uznania dlhu odporkyňa vôbec mala, či vedela, že ide o premlčaný dlh v čase podpisu dohody, kde v tejto súvislosti treba prihliadnuť aj na to, že hlavným predmetom činnosti navrhovateľa je inkaso pohľadávok, čiže navrhovateľ vyvíja enormnú snahu po odkúpení pohľadávok vo väčšine premlčaných nájsť spôsob nie vždy v súlade s čestnou obchodnou praxou dosiahnuť vymoženie pohľadávky.
Súd má teda za to, že uzavretá dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku bola uzavretá zo strany navrhovateľa pomocou nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná berúc do ohľadu všetky jej črty a okolnosti, kde navrhovateľ využíva pri uzatváraní dohody obťažovanie, neprimeraný vplyv, prípadne nátlak, ktorá praktika je spôsobilá ovplyvniť správanie priemerného spotrebiteľa.
Túto dohodu súd považuje za neplatnú aj zo všetkých horeuvedených dôvodov pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka s prihliadnutím na to, akým spôsobom navrhovateľ sa snažil dosiahnuť súdne vymáhanie pohľadávky s poukazom na cieľ navrhovateľa maximalizovať svoj zisk bez ohľadu na všeobecnú zásadu dobrej viery a čestnej obchodnej praxe, kde navrhovateľ nenavrhol počas konania žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že konal s dostatočnou obchodnou starostlivosťou zohľadňujúc aj záujem odporkyne ako spotrebiteľa - slabšej zmluvnej strany pri uzatváraní dohody, ktorá je krajne nevýhodná pre odporkyňu, ktorá mala uznať už premlčaný dlh bez preukázania skutočnej vedomosti odporkyne o premlčaní dlhu a o vedomosti odporkyne o skutočných následkoch právneho úkonu - dohody. Súd v rámci konania nemôže podporovať také obchodné praktiky, ktoré nahrávajú takým podnikateľským subjektom, ktoré zneužívajú neznalosť a neskúsenosť druhej zmluvnej strany, kde je
vecou už navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, z akého dôvodu nebol vymáhaný pôvodný dlh od odporkyne v čase, keď ešte nebol premlčaný tento dlh, kde nebol by žiadny problém pre povolenie súdneho vymáhania už aj premlčaného dlhu za preukázania, že odporkyňa svojím podpisom na dohode túto dohodu podpísala s plným vedomím čo podpisuje a aké to má právne následky.
Za daného stavu súd vychádza z toho, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná a neúčinná voči odporkyni 2./, kde táto dohoda ako právny úkon je neplatná aj pre nedostatok vôle na strane odporkyne 2./ vôbec pristúpiť k záväzku odporcu 1./, o ktorom nemala ani vedomosť a vôbec nemala záujem uznať záväzok, keďže žiadny záväzok voči navrhovateľovi odporkyňa 2./ ani nemala, takže tento nemohla ani uznať. Pokiaľ ide o samotné pristúpenie k záväzku, na základe bodu 1.3 predmetnej dohody je toto pristúpenie uvedené ako „osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb.“, takúto formuláciu nemožno jednoznačne charakterizovať ako platný vznik záväzku odporkyne 2./ pristúpiť k záväzku odporcu 1./, keďže v súvislosti s týmto pristúpením nie je vôbec charakterizované a bližšie určené, k akému záväzku odporkyňa 2./ má pristúpiť, sú tu uvedené len údaje o odporkyni 2./ a podpis overujúceho. Samotný záväzok, ku ktorému mala odporkyňa 2./ pristúpiť, je špecifikovaný až v bode 2 dohody, z čoho teda vyplýva, že najskôr odporkyňa 2./ mala pristúpiť k záväzku, ktorý vôbec nie je nejakým spôsobom individualizovaný, vôbec nie je ani uvedený v súvislosti s pristúpením, a potom tento záväzok, ku ktorému vlastne nemohla ani pristúpiť, uznáva, i keď nie je v žiadnom právnom vzťahu k navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi. Túto dohodu ako právny úkon teda možno hodnotiť ako neplatný právny úkon pre nedostatok vôle, a teda právny úkon nebol urobený vážne s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka a je neplatný a nemôže zaväzovať odporkyňu 2./, pre ktorú z takto urobeného neplatného úkonu nemôžu vzniknúť žiadne povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi, a preto bolo potrebné návrh navrhovateľa aj vo vzťahu k odporkyni 2./ zamietnuť.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatňoval vo výške 108,06 eur, je potrebné poukázať na to, že táto zmluvná pokuta mala byť medzi účastníkmi konania dohodnutá v bode 6.1 a 6.2 obchodných podmienok, kde výška zmluvnej pokuty je určená podľa sadzobníka. Vo vzťahu k odporcovi 1./ možno konštatovať, že táto zmluvná pokuta nebola dohodnutá písomne s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže obchodné podmienky odporca nepodpísal, pričom túto zmluvnú pokutu možno charakterizovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Obč. zákonníka, keďže obchodné podmienky sú vyhotovené veľkosťou písma na hranici čitateľnosti a nie je reálna možnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť. Takéto podmienky nemôžu zaväzovať odporcu 1./. V prípade aj platnosti dohody o zmluvnej pokute by tento nárok bol voči odporcovi 1./ premlčaný. Pokiaľ ide o odporkyňu 2./, táto zmluvu o úvere nepodpísala a nemôže byť viazaná prípadnou dohodou o zmluvnej pokute, ktorú taktiež nepodpísala.
Zároveň súd priznal odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci po 200,85 eur (prevzatie veci, príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 04. 03. 2014 za vedľajšieho účastníka), 2 x režijný paušál po 8,04 eur, spolu 417,78 eur. Tieto úkony sú bez DPH. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v zmysle Advokátskej tarify vychádzajúc len z istiny a zmluvnej pokuty, ktorá bola predmetom konania vo výške 5.756,98 eur, kde pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia nepočítal príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky, úroky z omeškania a poplatky s analogickým použitím Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch ustanovenia § 7 ods. 2, kde cena príslušenstva sa zahŕňa do základu poplatku len vtedy, ak je samostatným predmetom poplatkového úkonu, kde súd nevidel dôvod použiť iný výklad aj pre trovy právneho zastúpenia pri absencii obdobnej úpravy vo Vyhláške č. 655/2004 Z.z.
Ďalšie trovy si právny zástupca vyčíslil ako prevzatie veci a príprava zastúpenia za odporcov 1./ a 2./, tento úkon právnej pomoci súd nepriznal z toho dôvodu, že v čase prevzatia zastúpenia odporcov 1./ a 2./ nebolo ešte vytýčené pojednávanie, vec bola v rovnakom štádiu a rozsahu, ako pri prevzatí zastúpenia za vedľajšieho účastníka, ktorý úkon - prevzatie veci si právny zástupca vyúčtoval a tento mu súd priznal, a teda ide o totožné prevzatie veci aj za odporcov 1./ a 2./, a preto súd tento úkon právnej pomoci nepriznal. Súd priznal právnemu zástupcovi úkon právnej pomoci zastupovanie na pojednávaní pre odporcov 1./ a 2./ a vedľajšieho účastníka dňa 09. 06. 2014 vychádzajúc z hodnoty úkonu 200,85 eur, kde základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 13 ods. 2 Advokátskej tarify sa zníži o 50 % pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb (3 x 100,425 eur), celkovo 301,27 eur + režijný paušál 8,04 eur, spolu 309,31 eur.
Náhrada cestovného na pojednávanie dňa 09. 06. 2014 za cestu Lučenec - Rimavská Sobota a späť za 58 km pri základnej náhrade 0,183 eur/1 km je náhrada 10,61 eur, za spotrebu PHM pri spotrebe 7 litrov/100 km a cene 1,490 eur/1 liter je náhrada 6,0494 eur, spolu za cestovné 16,66 eur. Náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 13,40 eur, spolu 26,80 eur. Spolu náhrada za úkony 309,31 eur + cestovné a strata času predstavujú 352,77 eur + DPH 70,50 eur, spolu 423,32 eur + náhrada za úkony bez DPH 417,78 eur, spolu náhrada 841,10 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.