Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-165-2013.pdf
PDF · 123 KB
No categories available
7C/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu G. D., L.. XX. XX. XXXX, P. J. XXX XX K., K. XXXX/XX, P. Č. E. Ú. L. E.T. P. M. D., J. X, XX XXX T. - Š., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tagaj, s.r.o., SNP 38 Badín, IČO: 47 234 091, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 905, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 30. 10. 2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, pod spisovou značkou D. XXXXX/XX.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX E. D. D., S..D.. trovy konania vo výške 887,61 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca zastúpený právnou zástupkyňou sa vo svojej žalobe domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 30 10. 2012 vydaného v konaní spisová značka D. XXXXX/XX Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava z dôvodov podľa § 40 ods. 1, písm. c), g), j) zákona č. 244/2002 Zbierky zákonov o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, obsahom spisu XT/XXX/XXXX Okresného súdu Zvolen, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ktorý bol vydaný dňa 30. 10. 2012 pod spisovou značkou D. XXXXX/ XX uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi, t.j. Pohotovosti, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava sumu 1.205,01 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.205,01 € od 2. 8. 2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.205,01 € od 30 8. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 320,04, všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- €, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhod splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. V odôvodnení rozsudku Stály rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení
zákona 129/2010 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch.. Žalovaný pri uzavretí zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez existencie spotrebiteľa nemôže existovať ani spotrebiteľský vzťah a je pritom irelevantné, či vo forme spotrebiteľského úveru, alebo iného spotrebiteľského právneho vzťahu. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový právny vzťah a túto jeho činnosť nemôže suplovať rozhodcovský vzťah. Zmenkový právny vzťah nie je spotrebiteľským vzťahom a keďže žalovaný zostal v priebehu konania nečinný, rozhodcovský súd posudzoval uvedenú vec podľa hľadísk a dôkazných prostriedkov obsiahnutých v odôvodnení a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 23. 2. 2011 medzi žalobcom ako dlžníkom a veriteľom Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, súd zistil, že veriteľ bol v zmysle zmluvy oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500,- € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi zvýšenú pohľadávku a príslušný poplatok vo výške 484.,- €, teda celkom zaplatiť 984,- € v 12-tich mesačných splátkach po 82,- € od 18. 3. 2011 na účet veriteľa. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.
Dodatkom k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 23. 2. 2011 spísaného medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a dlžníkom, t.j. žalovaným súd zistil, že dole podpísaný G. D. vyhlásil, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,- € použije na náklady na dochádzanie do práce.
Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava a dlžníkom, t.j. G. D., J. K., K. XXXX/XX súd zistil, že rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Predmetom zmluvy podľa článku II. rozhodcovskej zmluvy bola dohoda o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX uzavretej dňa 23. 2. 2011 vrátane spory o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takejto vyplnenej zmenky budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak zmluvná strana podá žalobu na Stály rozhodcovský súd, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu; pred príslušným súdom SR ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa právneho predpisu (O.s.p.). Rozhodcovská zmluva bola podpísaná 29. 2. 2011.
Zo spisu XT/XXX/XXXX Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 9. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. 11. 2012 súd uznal obžalovaného G. D., L.. XX. XX. XXXX, P. J. K. vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne. Súčasne súd uložil obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škodu vo výške 500,- €. Takéhoto konania sa dopustil obžalovaný tým, že dňa 23. 2. 2011 E. K. prostredníctvom mandatára spoločnosti Pavla Balka uzatvoril zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazal splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 82,- € počnúc dňom 18. 3. 2011, pričom do dnešnej doby si svoj záväzok neplní a úver získal na základe nepravdivých údajov o zamestnávateľovi a výške príjmu, ktoré uviedol v žiadosti o poskytnutie úveru, nakoľko u X. T., D..O..M.. K.Č. Q. XX, D. nebol nikdy zamestnaný a nepoberal deklarovaný príjem, čím takto spôsobil spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škodu vo výške 500,- €..
Z výpovede zástupkyne žalobcu na pojednávaní a z obsahu žaloby súd zistil, že žalobca prevzal rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava dňa 30. 11. 2012 a teda v zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní splnil lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Domáhal sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z toho dôvodu, že už rozsudkom Okresného súdu Zvolen číslo konania XT/XXX/XXXX zo dňa 9. 11. 2012 mu bola uložená povinnosť nahradiť okrem iného aj žalovanému škodu vo výške 500,- €. So zvyškom nároku súd odkázal žalovaného na konanie vo veciach občianskoprávnych. Keďže rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu mu bolo uložené zaplatiť sumu 1.205,01 € s príslušenstvom, Stály rozhodcovský súd tak vydal rozsudok vo veci zaplatenia tejto sumy, ktorej súčasťou je aj suma 500,- € a v tejto časti sa jednalo o prekážku začatej veci - litispendencia. Ďalej namietal, že rozhodcovská zmluva mu bola spolu s zmluvou o úvere a ďalšími listinami konkrétne zmenkou, dohodou o zrážkach zo mzdy, splátkovým kalendárom doručená, tieto
doklady boli vopred pripravené na predtlačených formulároch s možnosťou vyplnenia len jednotlivých položiek. V prípade uzavretia rozhodcovskej zmluvy tak jednoznačne nemožno považovať toto konanie za individuálne dojednanie zmluvy. Nielen spôsob uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán jednoznačne v jeho neprospech. Keďže sám je spotrebiteľ, je možné považovať tieto zmluvné dojednania za absolútne neplatné a v dôsledku toho namietal aj absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy. Poukázal ďalej na to, že boli porušené jeho práva zakotvené v ústave, v článku 47 ods. 3 Ústavy SR a tiež § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže sám nemal o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní ani len vedomosť, nebola tak dodržaná základná zásada konania rovnosť účastníkov. Zo strany rozhodcovského súdu mu nebolo doručené žiadne podanie, čím mu bola odopretá akákoľvek možnosť konať pred rozhodcovským súdom, nemal teda možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu, navrhovať dôkazy, alebo iným spôsobom sa brániť. Takéto konanie možno považovať za porušenie základných princípov vedenia konania a samotného rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, že vzťah účastníkov konania možno považovať za zmenkový právny vzťah, nejedná sa o spotrebiteľský vzťah, nakoľko podľa jeho názoru zo zmluvy o úvere vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade išlo o spotrebiteľský vzťah a uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi spôsobom, akým to bolo v danom prípade je možné považovať z dôvodov, ktoré sú obsahom žaloby za nekalú podmienku a žalobca, teda spotrebiteľ teda ňou nie je viazaný Obdobne mal za to, že zmenku ktorú vyplnil a použil žalobca na začatie rozhodcovského konania je potrebné považovať za absolútne neplatnú, nakoľko v prípade spotrebiteľského úveru, ktorým bol aj úver medzi žalobcom a žalovaným nemožno splniť dlh, alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, alebo šekom tak, ako je to uvedené v § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.
Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť. V prvom rade poprela právny status žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere dňa 23 2. 2011, pričom prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Okrem toho sa riadne oboznámil so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil s jej obsahom, súhlasí s ňou a tiež súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zaviazal sa ich dodržiavať. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žiadala zohľadniť, že podľa zákona 129/2010 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol ponúkaný, alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania. Žalobcovi bol úver poskytnutý na účely zamestnania, z čoho logicky vyplýva, že nie je spotrebiteľom podľa tohto zákona. Poukázala na dodatok k zmluve o úvere zo dňa 23. 2. 2011, kde vyhlásil, že poskytnuté finančné prostriedky použije na náklady na dochádzanie do práce, čo potvrdil vlastnoručným podpisom, preto vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade je dôležité to, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. V prípade postavenia žalovaného by mal súd akcentovať aj dobrú vieru žalovaného, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Analogicky ak žalobca v zmluvách o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jeho zamestnania, treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobcovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Naviac vzájomný vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Vzhľadom na uvedené zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a teda ani Stály rozhodcovský súd nemohol pri rozhodovaní prihliadať na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ namietal žalobca prekážku začatej veci - litispendencia, nejde v danom prípade o prekážku začatej veci, nakoľko predmetom trestného konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod spisovou značkou XT/XXX/XXXX bolo primárne rozhodnutie o spáchaní skutku a potrestaní páchateľa, teda žalobcu a cieľom a predmetom konania nebolo plnenie záväzku. Prejednanie trestnej zodpovednosti žalobcu za jeho konanie v obchodnom vzťahu so žalovaným nemá bezprostredný vplyv na riešenie tohto obchodného prípadu v tomto občianskom súdnom konaní. K ďalším dôvodom podania žaloby uviedla
toľko, že je mylné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalobca nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, keďže išlo o obsah napísaný malými písmenami rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok. V obchodnoprávnych vzťahoch sa uplatňuje zásada zmluvnej voľnosti, na základe ktorej majú zmluvné strany možnosť si vzájomné vzťahy upraviť dohodou tak, ako to zodpovedá ich potrebám a záujmom. Žiadala zohľadniť tú skutočnosť, že v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal žalobca žiadne výhrady k jej obsahu. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle právnych predpisov a nemožno tak mať žiadne pochybnosti o jej platnosti. Pokiaľ namietal, že nebolo zachované rovnaké postavenie účastníkov konania, podľa jej názoru nedošlo k porušeniu zákona, teda aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí odôvodnenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Napriek tomu, že Stály rozhodcovský súd vyvinul primerané úsilie a všetky písomnosti doručoval do vlastných rúk žalobcovi, konanie žalobcu bolo po celý čas súdneho sporu pasívne. Žalovaný je tak presvedčený, že žalobcovi rozhodcovský súd žiadnym spôsobom neodoprel možnosť konať pred súdom, dal mu možnosť vyjadriť sa k žalobe a nedošlo tak k porušeniu základných princípov vedenia súdneho konania.
Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:
Pokusom o zmier adresovanom žalobcovi na adresu K., K. XXXX/XX právny zástupca spoločnosti Pohotovosť oznámil žalobcovi, že dlh, ktorý mal na základe zmluvy o úvere zo dňa 23. 2. 2011 neuhradil, preto dňa 22 8. 2011 bola zmenka vyplnená jemu k dispozícii na preplatenie v sídle spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. dňa 30 8. 2011 Súčasne ponúkol možnosť vyhnúť sa exekučnému konaniu, ak celý dlh vo výške 1.254,21 € do určeného dňa uhradí. K pokusu o zmier bola pripojená kopia doručenky, z ktorej súd zistil, že nebol tento pokus o zmier doručený žalobcovi, zásielka bola vrátená naspäť s tým, že adresát je neznámy.
Návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 1 12. 2011 si uplatnil žalovaný pohľadávku voči žalobcovi rozhodcovskej doložky a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť zmenku vystavenej žalovaným v prospech žalobcu vo forme blanko zmenky s tým, že žalobca oznámil žalovanému predloženie zmenky na platenie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30. 8. 2011. Žiadal preto, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu 1.205,01 € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 2. 8. 2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne od 30. 8. 2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania.
Podaním zo dňa 17. 12. 2012 oznámil Stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava žalobcovi, že rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 30 10. 2012 vo veci vedenej pod spisovou značkou D. XXXXX/XX nadobudol právoplatnosť 10. 12. 2012.
Oznámením zo dňa 19. 12. 2011 oznámil Stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská, a.s. žalobcovi, že dňa 1. 12. 2011 mu bol doručený návrh na začatie rozhodcovského konania a okrem iného aj to, že rozhodcovské konanie bude prebiehať na základe predložených písomností a listín zo strany účastníkov rozhodcovského konania. K oznámeniu nie je pripojená doručenka o tom, že toto oznámenie bolo doručené žalobcovi. Z podania zo dňa 6. 11. 2012 súd zistil, že Stály rozhodcovský súd oznámil žalobcovi, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe návrhu na začatie rozhodcovského konania v súlade s listinnými dôkazmi a vyjadreniami a predloženými účastníkmi rozhodcovského konania a po vyhodnotení skutkového právneho stavu. Súčasne poučil žalobcu, že ako účastník rozhodcovského konania má možnosť požiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ak sa táto možnosť dohodla v rozhodcovskej zmluve, alebo rozhodcovskej doložke. Žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku musí byť doručená Stálemu rozhodcovskému súdu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania.
Podľa § 40 ods. 1, písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní
Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia jej rozhodcovského rozsudku len ak: b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní;
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania )§ 17); j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zbierky zákonov žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zbierky zákonov o rozhodcovskom konaní ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene, alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho ochodza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľ riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 30 10. 2012 zaviazaný Pohotovosti, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 1.205,01 € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 2. 8. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne od 30. 8. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 320,04 €, všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- €, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Žalobu podal žalobca dňa 28. 12. 2012, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. prevzal dňa 30. 11. 2012, lehota na podanie žaloby tak bola z jeho strany dodržaná. Žalobca bol na podanie žaloby aktívne legitimovaný, ako označený účastník rozhodcovského konania v postavení žalovaného. Domáhal sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodom podľa § 40 ods. 1, písm. c), g) a j).
Žalobca v prvom rade namietal, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, v ktorej už predtým súd právoplatne rozhodol. Z pripojeného spisu XT/XXX/XXXX Okresného súdu Zvolen súd zistil, že trestné konanie bolo začaté dňa 7. 11. 2011, trestné oznámenie bolo podané dňa 27. 10. 2011 mandatárom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. G. J.. Z tohto oznámenia vyplýva, na koho sa podáva trestné oznámenie, v akej veci, teda voči žalobcovi., vo veci úverového podvodu. Jeho konaním mal byť spáchaný trestný čin a spôsobená škoda, nešlo teda len o primárne rozhodnutie o spáchaní skutku, ale aj o náhrade škody poškodenému a dňa 9. 11. 2012 bol vyhlásený Okresným súdom Zvolen rozsudok, ktorý sa stal právoplatným 9. 11. 2012. V tomto rozsudku okrem iného súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava škodu vo výške 500,- €. Dňa 1. 12. 2011 podal žalovaný návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci zaplatenia sumy 1.205,01 €, ktorej súčasťou je aj suma 500,- €. Táto bola uplatnená a neskôr priznaná aj rozsudkom Okresného súdu Zvolen v časti 500,- € a jedná sa teda o prekážku začatej veci .
Ďalej žalobca namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobcovi boli predložené na podpis zmluva o úvere so zmenkou, dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská zmluva. Všetky písomnosti tak, ako to vyplýva z ich obsahu boli vopred pripravené na predtlačených formulároch a žalovaný v nich vyplnil len jednotlivé voľné políčka a podpis bez toho, aby mal možnosť ich obsah nejakým spôsobom ovplyvniť. Takýto postup nie je možné považovať za individuálne dojednanie zmluvy. Tým, že žalobca písomnosti podpísal, dostal sa do znevýhodnenej pozície, nakoľko rozhodcovská zmluva, ktorá bola predložená na podpis súčasne so zmluvou o úvere sa ničím nelíšila od ostatných listín a bola tak, ako ostatné na vopred pripravenom tlačive. Tento spôsob uzavretia zmlúv, ako aj zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalobcu a ako spotrebiteľa. Súd konštatuje okrem iného aj tú skutočnosť, že pri poskytnutí úveru 500,- € sa žalovaný domáha vrátenia sumy v zmluve o úvere vo výške 984,- €. Súd preto považoval takéto dojednanie z uvedených dôvodov za absolútne neplatné. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský vzťah. Nakoľko podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytovateľom úveru bola právnická osoba Pohotovosť a úver bol poskytnutý žalobcovi ako spotrebiteľovi a z jej obsahu súd vyvodil, že žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že žalobca si požičal finančné prostriedky na výkon zamestnania, tieto skutočnosti nevyplývajú jednoznačne zo zmluvy o úvere. Až na základe dodatku k zmluve o úvere žalobca podpísal, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, ale v súdnom konaní nebolo preukázané, že by takéto finančné prostriedky boli použité na výkon zamestnania a žalobca tieto tvrdenia popiera. Keďže súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, považoval všetky uzavreté zmluvy za neplatné a z rovnakých dôvodov za neplatnú aj zmenku, nakoľko v prípade spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh, alebo zabezpečiť jeho plnenie zmenkou, alebo šekom tak, ako je to uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Zbierky v znení neskorších predpisov.
Žalobca ďalej namietal, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. V zmysle § 17 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že táto zásada rovnosti účastníkov konania nebola dodržaná v prípade žalobcu. Napriek tomu, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní účastníkom konania, t.j. žalovaným, nebolo mu zo strany rozhodcovského súdu doručené do vlastných rúk žiadne podanie. Nebol mu doručený návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 1. 12. 2011, ani oznámenie o začatí rozhodcovského konania zo dňa 19. 12. 2011. V dôsledku toho mu bola odopretá možnosť konať pred rozhodcovským súdom a nemal možnosť sa nielen vyjadriť k návrhu, alebo ani žiadnym spôsobom sa pred súdom brániť. Svedčí o tom aj časť odôvodnenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, kde sám súd konštatuje, že sa mu nepodarilo napriek vyvinutému primeranému úsiliu získať písomné vyjadrenie žalovaného a žalovaný bol počas celého prebiehajúceho sporu pasívny, neuplatnil si práva priznané právnym poriadkom. Na druhej strane sa však v rozsudku nekonštatuje, že by zo strany rozhodcovského súdu bolo doručené žalovanému podanie, ku ktorému sa mohol vyjadriť a v lehote sa nevyjadril. Takto mal sú preukázané, že žalobcovi bola odopretá možnosť konať pred rozhodcovským súdom, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný bez toho, aby bolo zachované rovnaké právo žalobcu na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu, čo je porušením § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj Ústavy článku 47 ods. 3 Ústavy SR.
Na základne takto vykonaného dokazovania dospel súd k záver, že nárok žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je odôvodnený v celom rozsahu. Súd vychádzal z toho, že na zrušenie rozhodcovského rozsudku postačoval jeden z uvedených dôvodov, ktorým bolo najmä jednoznačne preukázané porušenie § 40 ods. 1, písm. g) zákona č. 244/2002 Zbierky zákonov o rozhodcovskom konaní, preto sa bližšie ostatnými dôvodmi, ktoré tvrdil žalobca súd nezaoberal a na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodcovský rozsudok zrušil.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech. Žalobcu zastupovala právna zástupkyňa ktorá si uplatnila náhradu trov a to trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Zbierky zákonov. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 58,69 € + 20 % DPH, t.j. po 70,43 € za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, ďalej vyjadrenie k uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. 2. 2013, vyjadrenie k žalobe zo dňa 17. 4. 2013, podanie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov dňa 2. 9. 2013, zastupovanie na pojednávaní dňa 5. 2. 2014, písomné podanie na súd dňa 2. 9. 2013, vyjadrenie k predvolaniu žalovaného zo dňa 23. 4. 2014, písomné podanie zo dňa 9. 5. 2014 a pojednávanie zo dňa 9. 6. 2014. Súd tiež priznal náhradu vo výške 1/4-tiny základnej sadzby vo výške 18,56 € vrátane DPH za pojednávanie dňa 31. 3. 2014, dňa 5. 5. 2014, okrem toho súd priznal režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vo výške 9,16 € za úkon dňa 12. 12. 2012, dňa 28. 12. 2012 vo výške 9,37 € za úkon dňa 4. 2. 2013, 17. 4. 2013, 2 9. 2013 vo výške 9,65 € za pojednávanie dňa 5. 2. 2014, na pojednávanie dňa 31. 3. 2014, 23. 4. 2014 za písomné podanie, za pojednávanie dňa 5. 5. 2014, za písomné podanie dňa 9. 5. 2014 a pojednávanie dňa 9. 6. 2014. Okrem toho právnej zástupkyni žalobcu patrí náhrada cestovných nákladov z Badína do Zvolena a späť podľa § 15 písm. a) vyhlášky za pojednávanie dňa 5. 2. 2014 vo výške 6,95 €, pojednávanie dňa 31. 3. 2014 vo výške 6,91 €, pojednávanie dňa 5. 5. 2014 vo výške 6,96 € a pojednávanie dňa 9. 6. 2014 vo výške 6,96 €.. K tomu súd priznal náhradu za stratu času podľa § 15, písm. d) a § 17 ods. 1 vyhlášky za pojednávanie dňa 5. 2. 2014 vo výške 16,08 €, vo výške 16,08 € za pojednávanie dňa 31. 3. 2014, pojednávanie dňa 5. 5. 2014 vo výške 16,08 € a tú istú sumu za pojednávanie dňa 9. 6. 2014. Spolu takto súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 744,32 €, po pripočítaní 20 % DPH vo výške 887,61 €. Žalovaný nemal v konaní úspech, preto ho súd zaviazal takto vzniknuté trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Podľa § 40 ods. 1, písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní
Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia jej rozhodcovského rozsudku len ak: b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní; c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania )§ 17); j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zbierky zákonov žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zbierky zákonov o rozhodcovskom konaní ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene, alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho ochodza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľ riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).