Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-4267-2012.pdf
PDF · 79.46 KB
Case nature
Subarea
17Er/4267/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, Námestie SNP 4, 036 01 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K. J. E., B..T..Y.., (W.V. K., B..T..Y..), C. XX, XXX XX V., J.: XX XXX XXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 10.946,28 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora Františka Radzu pod sp. zn. EX 3179/2012 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy exekúcie vo výške 41,43 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora Františka Radzu sa pod sp. zn. EX 3179/2012 vedie exekúcia na návrh oprávneného doručený na úrad súdneho exekútora dňa 07.09.2012, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010957312- GC04/12 zo dňa 28.06.2012, č. 700-2010837412-GC04/12 zo dňa 12.06.2012, č. 700-2010837312- GC04/12 zo dňa 12.06.2012, č. 700-2010836912-GC04/12 zo dňa 12.06.2012 a č. 700-2010994912- GC04/12 zo dňa 11.07.2012.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 097867 *zo dňa 21.09.2012.
Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 14.04.2014 podnet na zastavenie exekučného konania. Súdny exekútor vykonal opakované zisťovania majetkových pomerov povinného a bez pochybností zistil nemajetnosť. V podaní si súdny exekútor zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 41,43 Eur. Súdu bol predložený aj spis súdneho exekútora sp.zn. EX 3179/2012.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z vykonaného šetrenia súdneho exekútora vyplynulo, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, povinný je odhlásený zo sociálnej poisťovne, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, v mieste sídla spoločnosti sa nezdržiava, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Proti povinnému súdny exekútor vedie celkom 16 exekučných konaní. Podľa vyjadrenia súdneho
exekútora nie je predpoklad uspokojenia vymáhaného nároku. Skutočnosť, že povinný je doposiaľ vedený v Obchodnom registri nezakladá relevantnú domnienku, že podnikateľská činnosť povinného je stabilná s možnosťou plnenia záväzkov.
Vzhľadom na zistené, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov a majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania.
Ďalej súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 41,43 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 22 Vyhl. č. 288/1995 Z. z , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur, t.j. v minimálnej výške, ktorá mu v zmysle tohto zákonného ustanovenia patrí a súd mu ju priznal v plnej výške, t.j. vo výške 33,19 Eur.
Ďalej si súdny exekútor uplatnil aj náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z., a to vo výške 1,60 Eur, ktoré pozostávali z poštovného. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške, ktorú si uplatnil, t.j. vo výške 1,60 Eur.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia,
za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2, 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane. Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 6,64 Eur, čo predstavuje 20 % zo sumy 33,19 Eur.
Súd tak súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH spolu vo výške 41,43 Eur. (33,19 Eur + 1,60 Eur + 6,64 Eur).
Podľa vyššie cit. ust. § 197 ods. 1 EP, pravidlom je, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich uhrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 ods. 1 EP, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a ust. § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie oprávneného, nakoľko súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.