Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_17C-8-2014.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin proti odporkyni: G. L., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 368,22 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho advokáta návrhom doručeným súdu dňa 2.1.2014 proti odporkyni domáhal zaplatenia 368,22 eur s úrokom vo výške 17,88 % ročne z 305,27 eur od 18.3.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z 368,22 eur od 25.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že s odporkyňou uzavrel zmluvu revolvingovom úvere, pričom odporkyňa si nesplnila svoje zmluvné povinnosti.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila pojednávaní, pričom dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku nespochybnila, poukázala len na to, že dlh mál splácať jej syn.
Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, a to: výpoveď zmluvy (čl. 4), žiadosť - zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (čl. 5), žiadosť o úver (čl. 6), karta (čl. 7), list s kartou (čl. 21 - 22), č.l. 23-24 potvrdenia (čl. 23 - 24), výpis z účtu (čl. 25), výpočet (čl. 28 - 29), sadzobník poplatkov (čl. 30 - 40). Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdli účastníci konania, bol zistený nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa dňa 26.5.2004, pri kúpe tovaru odporkyňou, uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver, ktorý riadne splatila. Okrem dojednaní o poskytnutí a splácaní tohto úveru bol v texte označenom ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsiahnutý text, podľa ktorého odporkyňa žiada navrhovateľa, aby ju zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol jej úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydal úverovú kartu na jej meno, pričom odporkyňa berie na vedomie, že jej žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné žiadosti vyhovieť v plnom rozsahu, môže navrhovateľ zmeniť výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu čiastku. Okrem toho tento text obsahoval záväzok odporkyne splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške najmenej 5 % z poskytnutého úverového rámca, pričom splátka mala byť splatná vždy do 10. dňa mesiaca. Zmluva obsahovala pri dojednaní o úverovej karte údaj o mesačnej úrokovej
sadzbe 2,19 % a príklad ročnej percentuálnej miery nákladov. Vo všeobecných podmienkach v článku IV bode 1 s názvom prijatie návrhu a vznik zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že v prípade prijatia návrhu navrhovateľ zaradí odporkyňu medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty, pričom rozhodnutie o poskytnutí úverového rámca patrí navrhovateľovi. Prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované odporkyni.
Dňa 14.6.2007 navrhovateľ zaslal odporkyni list, s ktorým jej zaslal úverovú kartu, pričom uviedol, že táto karta jej umožňuje vykonávať platby, vyberať hotovosť a prevádzať peniaze na jej účet alebo adresu. V liste bol uvedený úverový rámec vo výške 20.000,- Sk, mesačná úroková sadzba vo výške 1,49 % a výška mesačnej splátky vo výške 1.000,- Sk. Odporkyňa prostredníctvom tejto úverovej karty čerpala peňažné prostriedky od 5.11.2008 do 22.12.2008 vo výške 624,04 eur, pričom svojimi splátkami navrhovateľovi zaplatila od 24.1.2009 do 13.8.2012 982,25 eur.
Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 4?ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa neuzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomne na jednej listine, ale odporkyňa podpísala navrhovateľom predformulovaný text označený ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom tento návrh mal byť akceptovaný navrhovateľom zaslaním listu, ktorým mal navrhovateľ odporkyni doručiť kreditnú kartu umožňujúcu čerpanie úveru. Tento navrhovateľom zaslaný list neobsahoval žiaden údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a obsahoval inú ako dohodnutú výšku sadzby úroku (podľa žiadosti mala byť sadzba vo výške 2,19 % mesačne, no navrhovateľ ju v liste určil na 1,49 % mesačne). Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala byť uzavretá štandardným spôsobom predpokladaným § 4 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch, ale mala byť uzavretá až tak, že navrhovateľ prijatie návrhu zmluvy vyjadrí zaslaním oznámenia o prijatí návrhu odporcu. List navrhovateľa nemožno posúdiť ako prijatie návrhu zmluvy, keďže obsahoval iné ako odporkyňou žiadané podmienky v časti týkajúcej sa úrokovej sadzby, a preto podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka nešlo o prijatie návrhu, ale nový návrh, ktorý však už odporkyňou písomne prijatý nebol. Takto uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere treba preto pre nedostatok písomnej formy považovať podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za neplatnú, keďže prejavy vôle účastníkov uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na obsahovo zhodnej listine. Je zrejmé, že konečný obsah zmluvy nezávisle od návrhu zmluvy, ktorý odporkyni písomne predformuloval navrhovateľ, určil navrhovateľ, ktorý v procese uzavretia zmluvy modifikoval aj tie dojednania, ktoré odporkyni podsunul v jej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy. Takto navrhovateľom modifikované zmluvné podmienky neboli odporkyňou písomne prijaté, pričom konkludentné čerpanie úveru nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe účastníkov.
Navrhovateľ v neplatnom vzťahu s odporkyňou poskytol odporkyni peňažné plnenie celkom vo výške 624,04 eur, pričom odporkyňa mu zaplatila celkom 982,25 eur, čiže mu dala viac ako od neho dostala, a preto je návrh navrhovateľa v celkom rozsahu nedôvodný a súd ho zamietol.
K tomu treba uviesť, že navrhovateľ procesom uzavretia zmluvy obchádzal základný obchodný účel kreditnej karty, ktorý spočíva v tom, že kreditná karta nie je nástrojom poskytovania úveru, ale nástrojom na zabezpečenie platobného styku. Podstatou kreditnej karty je to, že dlžník spotrebiteľ využíva kreditnú kartu na uhrádzanie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez toho, aby vôbec okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta slúži na poskytnutie krátkodobého, rýchlo splatného neúročeného úveru. Táto podstata kreditnej karty bola akceptovaná vo všeobecných podmienkach, ktoré odporkyni umožňovali vykonávať platby v ňou zvolenej výške, teda až do výšky celkom za mesiac čerpaných prostriedkov. V ostatnom však zmluvné dojednania zásadne vytvárali priestor pre čo najdlhšie poskytnutie peňažných prostriedkov za pomerne vysokú úrokovú sadzbu. V konkrétnostiach procesu uzavretia zmluvy medzi navrhovateľom odporkyňou teda najprv na zadnej strane žiadosti vo všeobecných podmienkach je stroho dojednaná možnosť vrátenia poskytnutých peňazí kedykoľvek (akoby by išlo o štandardnú kreditnú kartu), následne predná strana návrhu predpokladá splácanie úveru v splátke najmenej 5 % z úverového rámca a nakoniec list navrhovateľa odporcovi, ktorým mu bola zaslaná kreditná karta už najmenšiu splátku neuvádza, ale stroho predpisuje splátku vo výške 1.000,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nerešpektovaním zákona o spotrebiteľských úveroch v tom, že zmluva o úvere a jej obsah nie je zachytený písomne na jednej listine, že len modeluje výpočet RPMN na prípad v konkrétnostiach odlišný od úveru odporkyne, že pri zaslaní úverovej karty uvádza len mesačnú sadzbu úroku a predovšetkým, že neurčuje počet splátok úveru, vytvára to, že odporkyňa musí splácať úver v takých relatívne nízkych splátkach, ktoré v prípade úplného čerpania úverového rámca a dohodnutom mesačnom pripisovaní úrokov vedú k tomu, že v prípade rešpektovania dojednaní v návrhu zmluvy by bola na začiatku splácania úveru takmer polovica splátky určená len na odplatu za poskytnutie úveru. Inak povedené odporkyňa nemala v procese uzavierania zmluvy pri svojich rozhodnutiach, a to najprv pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru a následne pri doručení kreditnej karty písomne k dispozícií všetky tie údaje, ktoré predpokladá § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo bolo spôsobené nerešpektovaním požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch na formu a obsah zmluvy. Práve tento nedostatok informácií bol spôsobilý vyvolať u odporkyne omyl pri jeho ekonomicky zjavne nesprávnom rozhodnutí o čerpaní úveru od navrhovateľa.
Odporkyňa si náhradu trov konanie neuplatnila, navrhovateľ bol v celom rozsahu svojho návrhu neúspešný, a preto súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal, keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.