Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Cpr-1-2013.pdf
PDF · 86.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cpr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľa: B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX U., zast. Mgr. Michal Šaling, advokát, Konvetná 9, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO : 00 603 481 o antidiskriminačnú žalobu rozhodol
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2013 žiadal, aby súd vyhlásil, že odporca podpísaním Kolektívnej zmluvy zo dňa 01.03.2009 porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu s navrhovateľom, čím zasiahol do jeho práv na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody.
Návrh zdôvodnil tým, že na základe Kolektívnej zmluvy bol navrhovateľovi dňa 31.07.2009 Rozhodnutím námestníka primátora hlavného mesta Slovenskej republiky priznaný príspevok na bývanie vo výške 50,-EUR, a to z dôvodu, že mu bolo zamestnávateľom poskytnuté ubytovacie zariadenie a neskôr od júna 2010 poberal príspevok na bývanie 85,-EUR a to z dôvodu, že obýval nájomný byt, ktorý si sám zabezpečil. Odporca vytvoril dve rozlišovacie kritériá na základe ktorých majú resp. nemajú jednotlivý zamestnanci nárok na príspevok na bývanie. Tieto kritériá vedú k diskriminácii na základe iného postavenia a majetku.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že poskytoval navrhovateľovi príspevok na bývanie na základe Kolektívnej zmluvy po dohode so ZO SLOVES, pričom kritériá stanovili nie z pohľadu majetku poberateľa, ale z hľadiska náročnosti na jeho zaobstaranie a jeho nákladov na jednotlivé formy bývania. Ubytovanie v ubytovacom zariadení odporcu bolo najmenej náročné bývanie na zaobstaranie, najnižšie finančne zaťaženie pre bývanie, cena za lôžko a osobu 101,-EUR a 257,- EUR, preto bol poskytovaný príspevok vo výške 50,-EUR. V prípade ubytovania v podnájme sú náklady podstatne vyššie, ako v ubytovacom zariadení odporcu, podľa prieskumu na jedno lôžko v rozpätí od 100,-EUR do 200,-EUR, preto bol poskytovaný príspevok vo výške 85,-EUR. V prípade bývania vo vlastnom byte, ktoré je finančne najnáročnejšie, a s cieľom stabilizovať zamestnancov, bol poskytovaný príspevok vo výške 135,-EUR. Je potrebné zdôrazniť, že príspevok na bývanie je bonusom, ktorý je poskytovaný zamestnávateľom zamestnancom mimo jeho povinností súvisiacich s povinnosťami z pracovnoprávneho vzťahu. Uvedený príspevok sa nevzťahuje priamo na pracovné podmienky, preto nemožno hovoriť o porušení zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu.
Podľa Čl. 1 Zákonníka práce, Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.
Podľa § 13 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. diskriminačný zákon, Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
Podľa § 2a ods. 3 cit. zákona, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - Pracovnou zmluvou zo dňa 15.04.2009, Kolektívnou zmluvou zo dňa 27.02.2003, Prílohou č. 1 ku kolektívnej zmluve - Zásadami pre používanie sociálneho fondu, Prílohou č. 2 ku kolektívnej zmluve- Zásady pri priznávaní osobného príplatku zamestnancov, Prílohou č. 3- Zásady poskytovania príspevku na bývanie, Stanoviskom zo dňa 01.04.2009, rozhodnutím odporcu zo dňa 22.07.2009 a zo dňa 01.06.2010, žiadosťou o poskytnutie informácie, vyjadrením odporcu, a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel dňa 15.04.2009 s odporcom Pracovnú zmluvu MsP-71-34/2009-VOO, s dátum nástupu do práce dňa 20.04.2009, na vykonávanie činností pri zabezpečovaní vecí obecných a verejného poriadku podľa zákona č. 564/1991 Zb. o mestskej polícii. Podľa bodu 6 Pracovnej zmluvy mzdové podmienky a výplatné termíny boli určené podľa zákona č. 553/2003 z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a ust. Kolektívnej zmluvy uzavretej medzi odporom a Základnou organizáciou SLOVES. S účinnosťou od 31.07.2007 poskytoval odporca navrhovateľovi príspevok na bývanie vo výške 50,-EUR mesačne a s účinnosťou od 01.06.2010 príspevok na bývanie vo výške 85,-EUR mesačne.
V čl. 2 Kolektívnej zmluvy je uvedené, že zamestnávateľ poskytne príslušníkovi mestskej polície a zamestnancovi zaradenému do kurzu odbornej spôsobilosti príspevok na bývanie podľa zásad pre poskytovanie príspevku na bývanie uvedených v prílohe č.3 tejto kolektívnej zmluvy.
Podľa bodu 1 Prílohy č. 3 ku kolektívnej zmluve - Zásady poskytovanie príspevku na bývanie zamestnancov, Hlavné mesto Slovenskej republiky poskytne príslušníkom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy a zamestnancom zaradeným do kurzu odbornej spôsobilosti príspevok na bývanie do sumy 135,-EUR mesačne nasledovne:
" 50,-EUR príslušníkovi MsP a frekventantovi, ktorému bolo poskytnuté ubytovacie zariadenie,
" 85,-EUR príslušníkovi MsP a frekventantovi, ktorý obýva nájomný byt alebo býva i inom ubytovacom zariadení ak v písm. a),
" 135,-EUR ostatní príslušníci MsP a frekventanti, ktorí nespĺňajú podmienky uvedené v písm. a) až b).
Osobnosť fyzickej osoby je v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka chránená len vo vzťahu k zásahom do jej jednotlivých osobnostných práv, ktoré možno kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s právami a povinnosťami subjektu, ktorý do osobnostných práv iného zasahuje, v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobností fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná. Neoprávneným zásahom nie sú ani podnety, upozornenia a sťažnosti urobené primeraným spôsobom, adresované príslušným orgánom. Predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka je okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený. Nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, hoci inak sa zásah týka fyzickej osoby.
Z ustanovenia § 13 Zákonníka práce účinného, ako aj z ustanovení zákona č. 365/2004 Z.z. (Antidiskriminačný zákon) účinného od 1.7.2004 vyplýva zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nemôže svoje práva a povinnosti zneužívať sledujúc úmysel poškodiť druhého účastníka vzťahu. Diskriminácia pritom môže spočívať v zámernom znevýhodňovaní a vytváraní nerovných podmienok, pričom pod pojmom diskriminácia možno vo všeobecnosti rozumieť zaujaté neuznávanie rovnosti rozlišovania osôb pri priznávaní práv, výhod a podobne. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje rozumový rámec primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že k zásahu do práv navrhovateľa malo dôjsť tým, že odporca pri stanovení maximálnej výšky poskytovaného príspevku na bývanie zohľadňoval u zamestnancov len spôsob bývania v katastrálnom území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v katastrálnom území Bratislavského kraja, čím diskriminoval ostatných zamestnancov, ktorý toto kritérium nemohli splniť. Súd zistil, že odporca poskytoval príspevok na bývanie všetkým zamestnancom - príslušníkom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy a zamestnancom zaradeným do kurzu odbornej spôsobilosti, pričom výšku príspevku diferencoval z hľadiska náročnosti na jeho zaobstarania a nákladov na jednotlivé formy bývania, v záujme o udržanie a motiváciu zamestnancov. Odporca určil presné kritéria pre všetkých zamestnancov vychádzajúc z toho, že ubytovanie v ubytovacom zariadení odporcu bolo najmenej náročné bývanie na zaobstaranie, najnižšie finančne zaťaženie pre bývanie, cena za lôžko a osobu 101,-EUR a 257,-EUR, preto bol poskytovaný príspevok vo výške 50,-EUR. V prípade ubytovania v podnájme tak boli náklady podstatne vyššie, ako v ubytovacom zariadení odporcu, podľa prieskumu na jedno lôžko v rozpätí od 100,-EUR do 200,-EUR, preto bol poskytovaný príspevok vo výške 85,-EUR. V prípade bývania vo vlastnom byte, ktoré je finančne najnáročnejšie, a s cieľom stabilizovať zamestnancov, bol poskytovaný príspevok vo výške 135,-EUR. V konaní nebolo preukázané, že by došlo zo strany odporcu k rozdielnemu zaobchádzaniu so zamestnancami, ktorý spĺňali jednotlivé kritériá nároku na príspevok na bývanie. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje rozumový rámec primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom.
Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania s navrhovateľom, nebol daný predpoklad pre poskytnutie ochrany v zmysle ustanovenia § 13 Zákonníka práce ako aj ustanovení antidiskriminačného zákona. V konaní neboli navrhovateľom preukázané ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, s poukazom na čo neprišlo k presunu dôkaznej povinnosti na odporcu, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.