Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-189-2009.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/189/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: Q. V., narodený X.XX.XXXX, F. N. M., proti odporcovi: EURO-PERSONAL, s.r.o., Ľanová 6, Bratislava, IČO: 35 977 817, o zaplatenie 667,93 €, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 57,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 13,08 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.6.2009 domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal odporca navrhovateľovi dňa 9.4.2009 je neplatná a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 13.6.2008 naďalej trvá a zaplatenia sumy 681,20 €.
Súd rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 27C/189/2009-115 zo dňa 26.4.2010 a zamietol návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede a že pracovný pomer trvá. Po odvolaní navrhovateľa Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 24Co/303/2010-145 zo dňa 16.2.2011 potvrdil napadnutý čiastočný rozsudok.
Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 681,20 €. Na pojednávaní vzal svoj návrh v časti istiny 13,28 € späť a súd v tejto časti zastavil konanie uznesením z čl. 176 zo dňa 1.7.2011. Predmetom konania zostalo zaplatenie istiny vo výške 667,93 €.
Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť okrem sumy 57,50 € za stravné lístky, ktoré mu odporca zaslal poštou na známu adresu a navrhovateľ si ich neprevzal. Ďalej sa domáha zaplatenia sumy 345,33 €, t.j. 115,11 € za tri mesiace, počas ktorých navrhovateľ býval v ubytovni bez nájomnej zmluvy a za bývanie neplatil žiadnu čiastku.
Navrhovateľ bol opakovane poučený podľa § 49 ods. 2,3,4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) o doručovaní a to prvýkrát 21.12.2009 (čl. 49). Súd mu zásielky doručoval na ním označenú adresu. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko sa zásielka vrátila nedoručená.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkyne P. A. a V. A., pracovnou zmluvou zo dňa 13.6.2008, dochádzkovým listom za december 2008, mzdovým listom za rok 2008 a 2009 a listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.6.2008 od 16.6.2008 do 9.4.2009, kedy sa pracovný pomer skončil tým, že odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ býval na ubytovni a za ubytovanie neplatil odporcovi žiadnu čiastku.
Navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 667,93 € na základe 9 samostatných nárokov vyplývajúcich z uzatvoreného pracovného pomeru.
1. Domáha sa zaplatenia sumy 272,- Sk/9,03 € z titulu nevyplatených cestovných náhrad a to za cestu domov 1x za tri mesiace za 10., 11. a 12. mesiac 2009. Svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, neuviedol spôsob výpočtu žalovanej sumy. Odporca uviedol, že v predchádzajúcom období preplácal ako benefit svojim zamestnancom jedenkrát za tri mesiace cestu z miesta výkonu práce do trvalého bydliska, ale vzhľadom na hospodársku krízu znižovali náklady a v prípade problémových zamestnancov tento benefit nevyplácali a to bol aj prípad navrhovateľa.
Odporca predložil zápis zo dňa 22.1.2009, v ktorom oznámila koordinátorka odporcu P. T. odporcovi, že jej navrhovateľ bezdôvodne hrubo nadával, uvedený zápis navrhovateľ nepodpísal, avšak bol podpísaný dvomi svedkami.
2. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 3.500,- Sk/116,18 € za nezákonne strhnutú zálohu z výplaty za september 2008 a doložil výplatnú pásku za tento mesiac. Odporca uviedol, že za september navrhovateľovi nebola vykonaná žiadna zrážka zo mzdy a doložil mzdový list za rok 2008 a výplatnicu.
Z mzdového listu za rok 2008 a predloženej výplatnej pásky a výplatnice súd zistil, že navrhovateľovi nebola vykonaná zrážka 3.500,- Sk, i keď bola na výplatnej páske takto označená, ale naopak uvedená suma bola súčasťou nezdaniteľných náhrad a zvyšovala mzdu navrhovateľa.
3. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 800,- Sk a za odpracovanú zmenu z 12. na 13.12.2008 a za stravný lístok v hodnote 75,- Sk za túto zmenu, spolu 875,- Sk/29,04 €. Navrhovateľ odôvodňoval odpracovanie nočnej zmeny vykonaním mimoriadnej inventúry s p. A. pre PCA Slovakia. Predložil dochádzkový list za december 2008, z ktorého súd zistil, že odporca odpracoval poobednú zmenu od 14,00 hod. do 22,15 hod. V dochádzkovom liste sú uvedené ranné zmeny v prvom týždni a druhý týždeň poobedné zmeny.
Spoločnosť PCA Slovakia, pre ktorú pracoval navrhovateľ cez personálnu agentúru, dňa 14.2.2014 písomne oznámila, že navrhovateľ dňa 12.12.2008 pracoval v poobednej zmene, v nočnej zmene nepracoval, rovnako ako i p. V. A.. V danom období neevidujú žiadnu inventúru.
Svedkyňa V. A. uviedla, že v PCA Slovakia pracuje od roku 2006 a až do roku 2009 nepracovala v nočných zmenách, pretože nebola zavedená trojzmenná prevádzka. Nevylúčila, že vykonávala inventúru v roku 2008, ale nepamätala si s kým a ani kedy. Navrhovateľa si nepamätala.
4. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia priemernej mzdy 800,- Sk/26,56 € za bližšie neurčený deň v mesiaci december 2008. Odporca mu v rozpore s individuálnym kontom pracovného času nepreplatil jeden deň, ale dal mu neplatené voľno. Odporca uviedol, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, časový fond odporcu bol 20 dní mesačne - 155 hodín, t.j. denne 7,75 hod. Navrhovateľovi preplatili o jeden deň viac, ako bol jeho mesačný časový fond. Program neumožňoval odporcovi vyjadriť neodpracovaný pracovný čas v hodinách, preto bol mesačný časový fond vyrovnaný jedným dňom neplateného voľna.
Z dochádzkového listu je zrejmé, že navrhovateľ odpracoval 10 dní a tri pracovné dni bol sviatok a zvyšok v počte 10 dní neodpracoval. Zo mzdového listu súd zistil, že okrem desiatich odpracovaných dní, mal preplatené 3 sviatky a 9 dní dovolenky a jeden deň evidovaný ako neplatené voľno. Z interného dokladu o prevzatí stravných lístkov za december 2008 je zrejmé, že navrhovateľ prevzal 10 stravných lístkov.
5. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia dvoch dní dovolenky za deň 2.1. a 5.1.2009 spolu vo výške 72,82 €. Odporca uviedol, že navrhovateľ nemá nárok na dovolenku za tieto dni, pretože v roku 2008 mal nárok na dovolenku v počte 10 dní a vyčerpal 12 dní a to v mesiaci júl 1 deň a v auguste 2 dni a v decembri 9 dní dovolenky. V dochádzke sa nesprávne uvádzala dovolenka, ale pri výpočte mzdy už v zmysle pokynu PCA Slovakia navrhovateľovi, pretože nemal nárok na dovolenku, vyplatili náhradu mzdy vo výške 65% dennej mzdy z dôvodu plynovej krízy.
6. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia zrážok zo mzdy za január 2009 vo výške 39,80 €, za február a marec 2009 po 57,- € spolu 153,80 €. Uvedené zrážky mu odporca strhával bez uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy za ubytovanie.
Odporca nepoprel vykonanie zrážok bez uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy. Na svoju obranu uviedol, že do decembra 2008 mohol navrhovateľ bývať v ubytovni bezplatne. Od januára 2009 musel začať platiť odporca na základe Zmluvy o dočasnom užívaní ubytovacích jednotiek zo dňa 12.12.2008, ktorú uzatvoril s poskytovateľom spoločnosťou PCA Slovakia, s.r.o., mesačne za jedno lôžko 115,11 € s DPH. V januári 2009 boli všetci zamestnanci informovaní, že musia prispievať na ubytovanie 50% t.j. čiastkou 57,- € mesačne. Ostatní zamestnanci odporcu podpísali dohodu o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ dohodu prevzal, nepodpísal ju a odmietol sa vysťahovať z ubytovne. Keďže navrhovateľ v ubytovni naďalej býval a za ubytovanie neplatil, preto sa odporca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 115,11 € mesačne od januára do marca 2009.
Na preukázanie svojho tvrdenia predložil odporca Zmluvu o dočasnom užívaní ubytovacích jednotiek zo dňa 12.12.2008, ktorú uzatvoril s poskytovateľom spoločnosťou PCA Slovakia, s.r.o.. Zo zmluvy súd zistil, že cena za jedno lôžko mesačne je 115,11 € s DPH. Odporca predložil navrhovateľom nepodpísaný návrh Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 2.1.2009.
7. Ďalej sa navrhovateľ domáhal za marec 2009 zaplatenia sumy 57,50 € za stravné lístky za 23 odpracovaných dní, ktoré mu neboli odovzdané.
Odporca uviedol, že stravné lístky v počte 23 kusov zaslal po skončení pracovného pomeru navrhovateľovi na jeho poslednú známu adresu dňa 16.4.2009 a zásielka sa vrátila nedoručená späť dňa 20.4.2009. Odporca nespochybňuje nárok navrhovateľa v tejto časti.
8. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia odmeny 60,- € za marec 2009, pretože na túto odmenu mal nárok a ostatným pracovníkom bola vyplatená. Odporca uviedol, že suma 60,- €, ktorej sa navrhovateľ domáha nie je nárokovateľná, ide o odmenu.
9. Za mesiac marec 2009 sa navrhovateľ domáhal doplatenia mzdy vo výške 143,- €. Uplatnenú sumu žiadnym spôsobom nešpecifikoval a to aj napriek výzve súdu. Odporca uviedol, že navrhovateľ za marec 2009 mal vyplatenú celú mzdu, na ktorú mal nárok.
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 13.6.2008 súd zistil, že mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 15 000,- Sk, ďalej bola dohodnutá pomerná čiastka 13. platu vo výške 1.250,-
Sk, ktorá bola viazaná na nulovú absenciu a maximálne na 1 deň práceneschopnosti. Okrem toho bol dohodnutý bonus 1.500,- Sk - prítomnostná prémia viazaná na nulovú absenciu v práci. Okrem toho sa účastníci dohodli, že zamestnávateľ môže zamestnancovi vyplatiť ďalšie bonusy viazané na výkon, spokojnosti s odvedenou prácou a ďalšie ukazovatele.
Svedkyňa P. A., koordinátorka odporcu, uviedla, že navrhovateľ neodpracoval žiadnu nočnú zmenu v mesiaci december 2008, bol zaradený len v rannej a poobednej zmene. Na prémiu 60,- € mali pracovníci nárok len po splnení všetkých kritérií a určoval ju nadriadený. Navrhovateľ v roku 2008 prečerpal dovolenku o dva dni z nového roka a preto nemohol v dňoch 2.1. a 5.1.2009 čerpať dovolenku a mal sa dostaviť na pracovisko. Od januára 2009, prestal Peugeot prispievať v polovici na bývanie zamestnancov odporcu a preto so svojimi zamestnancami uzatvárali dohodu o zrážkach zo mzdy vo výške 57,- € mesačne. Navrhovateľ odmietol podpísať dohodu a napriek tomu v ubytovni naďalej býval. Preto upozornila navrhovateľa, že ak bude naďalej bývať v ubytovni, budú mu strhávať polovicu nákladov spojených s bývaním a z tohto dôvodu mu strhávali poplatok za bývanie za január až marec 2009.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce, uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 152 ods. 1,2,4 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Podľa § 222 Zákonníka práce ods. 1, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ods. 3 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Predmetom konania je viacero samostatných nárokov, ktorými sa súd zaoberal a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh bol podaný len z časti dôvodne.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť uplatnených nárokov a to v časti zaplatenia cestovných náhrad vo výške 9,03 € (bod 1), v časti odmeny 60 € za marec 2009 (bod 8), nakoľko nejde o nárokovateľné čiastky, cestovné náhrady boli benefit a rovnako i odmena závisela od plnenia úloh a rozhodnutia nadriadeného. V časti mzdy 143,- € za marec 2009 (bod 9) žiadnym spôsobom svoj nárok nešpecifikoval a odporca preukázal výpočtom, mzdovým listom a dochádzkou, že mzda bola vyplatená v súlade s odpracovanými hodinami.
V časti zníženia výplaty o 116,18 € (bod 2) v mesiaci september 2008 bolo konaním preukázané, že o túto čiastku bola zvýšená mzda navrhovateľa a nie znížená, i keď bola na výplatnej páske nesprávne označená ako zrážka. Matematickým prepočtom a mzdovým listom súd považuje za preukázané, že zrážka v tejto sume navrhovateľovi vykonaná nebola.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani v časti uplatnených nárokov vo výške 29,04 € (bod 3) v súvislosti s pracovnou zmenou z 12. na 13. decembra 2008, kedy mal vykonať inventúru. Odporca poprel odpracovanie zmeny a vykonanie inventúry nepotvrdili ani svedkyne A. a A. a ani PCA Slovakia.
V časti uplatneného nároku za zaplatenie bližšie neurčeného dňa v decembri 2008 vo výške priemernej mzdy 26,55 € (bod 4) navrhovateľ nepreukázal dôvod, na základe ktorého by bol odporca povinný tento bližšie neurčený deň navrhovateľovi zaplatiť priemernou mzdou. Odporca preukázal, že navrhovateľ z 23 pracovných dní 10 dní odpracoval, vyčerpal 9 dní dovolenky a preplatil mu tri štátne sviatky a jeden deň vykázal neplatené voľno.
Navrhovateľ nepreukázal, že dňa 2.1. a 5.1.2009 čerpal dovolenku, čerpanie dovolenky nepotvrdila ani svedkyňa A.. Nebolo sporné, že navrhovateľ v týchto dňoch nepracoval. Odporca preukázal mzdovým listom, že odporcovi bola vyplatená náhrada mzdy vo výške 65% za uvedené dni.
Súd považuje návrh za dôvodný len v časti zaplatenia hodnoty 23 stravných lístkov vo výške 57,- € (bod 7), ktoré neboli navrhovateľovi odovzdané pri skončení pracovného pomeru a ani doručené neskôr. Odporca preukázal, že zaslal poštou stravné lístky navrhovateľovi, avšak na poslednú známu adresu, na ktorej sa v tom čase už navrhovateľ nezdržiaval a zásielka sa vrátila nedoručená. Tento nárok navrhovateľa odporca nerozporuje.
Navrhovateľ sa dôvodne domáhal i zaplatenia sumy 153,80 € (bod 6) z titulu vykonaných zrážok zo mzdy za mesiac január až marec 2009 bez písomnej dohody s odporcom. Absencia písomnej dohody o zrážkach zo mzdy má za následok bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, nakoľko získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Návrh bol dôvodne podaný vo výške 210,80 € (57 + 153,80).
Súd sa však musel zaoberať uplatneným nárokom odporcu, ktorý sa domáhal v rámci obrany vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 345,33 €, t.j. 115,11 € za 3 mesiace od januára do marca 2009 z dôvodu, že navrhovateľ býval v ubytovni bez platnej nájomnej zmluvy a za ubytovanie neplatil. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru že navrhovateľ sa na úkor odporcu bezdôvodne obohatil, avšak nestotožnil sa s uplatnenou výškou bezdôvodného obohatenia. Ak by došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach, navrhovateľ by bol povinný platiť za ubytovanie mesačne 57,- € a nie 115,11 € ako tvrdil odporca. Svedkyňa p. T. potvrdila, že zamestnanci boli povinní od 1.1.2009 platiť za ubytovanie 57,- € mesačne. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa na úkor odporcu bezdôvodne obohatil vo výške 153,80 €, t.j. vo výške už vykonaných zrážok, nakoľko odporca si už v roku 2009 určil výšku obvyklého nájmu. Nakoľko uvedenú sumu navrhovateľ odporcovi zaplatil formou zrážok zo mzdy súd započítal už zaplatenú sumu 153,80 € od dôvodne uplatneného nároku a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 57,- € (210,80 € - 153,80 €) a vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 a čiastočne úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti. Súd vychádzal z pomeru úspechu v konaní, kde v časti určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a v časti určenia, že pracovný pomer trvá bol plne úspešný odporca a v časti zaplatenia sumy 667,93 € bol odporca úspešný v 91,5% a navrhovateľ v 8,5%. Odporca si na pojednávaní uplatnil náhradu trov konania vo výške cestovného za 3 cesty vlakom z Bratislavy do Trnavy a späť po 2,18 €, t.j. 13,08 € (6x 2,18), ktoré súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.