Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_28Csp-11-2023.pdf
PDF · 105.09 KB
Case nature
Subarea
28Csp/11/2023
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z. G., T.. XX.X.XXXX, U. H. W. XXXX/XX, G., zast. JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, podnikajúcemu na území SR prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe zmluvného ustanovenia označeného ako ,,Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov“ uzatvoreného medzi žalobcom a žalovanou ako súčasť Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.1.2003 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného a povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne - Centrum pre deti a rodiny Sereď, A. Hlinku 1139/11, Sereď, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať na príslušnom súde proti žalobkyni ako žalovanej žalobu o zaplatenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.1.2003.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta sumu 16,50 Eur titulom súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 23.2.2023 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidenčné číslo XXXXXXXXXXXXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Centrum pre deti a rodiny Sereď, Mzdové oddelenie, A. Hlinku 1139/11, Sereď, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Ďalej navrhla, aby súd žalovaného poučil, že žalovaného, že na Okresný súd Galanta môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidenčné číslo XXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 11.1.2003 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú žalovaný eviduje vo svojej databáze pod evidenčným číslom XXXXXXXXXXXXXX. Jej súčasťou je aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo
mzdy nachádzajúce sa v bode F zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s názvom: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa poukázala aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda je v rozpore i s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 10.2.2023 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Tento skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobkyne, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Má za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. 3. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložila Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.1.2003 a žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 10.2.2023. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako ,,CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 328 ods. 2, prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 13. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 15. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 16. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 17. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 18. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 19. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. 23. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 24. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 25. Podľa § 551 ods. 1 až 3 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. 26. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 27. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
28. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi, ktorá však už nemusí byť dočasná (ako bola za predchádzajúcej právnej úpravy), ale môže byť podľa obsahu rozhodnutia súdu aj trvalá. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (súd nemusí vypočuť strany, nemusí nariadiť pojednávanie), avšak je potrebné a nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práva, a teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov. t.j. musí sa osvedčiť danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Sporové strany nemusia byť vypočuté. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach. 29. Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa 11.1.2003 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.591 Sk (119,20 Eur). V tejto zmluve bola zároveň určená výška mesačnej splátky vo výške 399,- Sk (13,24 Eur), RPMN vo výške 13,48 %, počet splátok: 10. Súčasťou zmluvy (čl. C)) je uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úverový rámec vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 5% z poskytnutého úverového rámca, úroková sadzba 2,39 % mesačne, RPMN pri pravidelnej mesačnej splátke 1.000,- Sk (33,19 Eur) vo výške 13,48 %. Strany si v zmluve v jej čl. F) za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa dohodli uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky žalovaného, vrátane príslušenstva. Z výzvy žalovaného zo dňa 10.2.2023, ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobkyne vyplýva, že žalovaný ňou požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, pričom dlh žalobkyne voči žalovanému mal k uvedenému dňu predstavovať sumu 3.972,61 Eur bez príslušenstva. 30. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha toho, aby súd zabránil žalovanému požadovať na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy od zamestnávateľa žalobkyne zrážky a aby ten nevyplácal časť mzdy, na ktorú má žalobkyňa nárok. Súd mal vo veci za dostatočne osvedčené, že medzi stranami vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. 31. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon má taktiež spotrebiteľský charakter čo znamená, že rovnako podlieha prieskumu zmluvnej nerovnováhy a neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluvná sloboda spotrebiteľa, najmä vo vzťahu k obsahovým náležitostiam formulárových zmlúv, je len iluzórna, nakoľko sú pripravované veriteľom vo formulárovej podobe. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, pričom výšku dlhu si veriteľ určuje sám, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené. 32. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bolo osvedčené, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.1.2003, súčasťou ktorej bola dohoda o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky žalovaného vrátane jej
príslušenstva. Súd mal za naplnený aj ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď v konaní bolo osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovaným a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by mohlo prísť k postihnutiu majetku žalobkyne bez súdneho rozhodnutia v nezákonnom rozsahu, čím jej hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak existuje závažná pochybnosť zo strany žalobkyne o dôvodnosti výšky požadovanej sumy žalovaným, tak v prípade nedôvodného zrážania zo mzdy po posúdení nároku len veriteľom by potom ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietala neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, čím nárok žalovaného plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy relevantne spochybnila. Spochybnila tak výšku dlhu žalobcu voči žalovanému, ktorého uspokojenia sa žalovaný domáha zrážkami zo mzdy. Podrobné skúmanie náležitostí predmetnej zmluvy, skúmanie prípustnosti zabezpečenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy (napr. skúmanie, či bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť) a skúmanie oprávnenosti výšky pohľadávky, uvedenej v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, presahuje ale rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci preto exituje dôvodná obava, že realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k zásahu do majetkových práv žalobkyne, pričom pozastavením vykonávania zrážok nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na strane žalovaného, ktorému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma. Bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie splatenia úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy, nie však jeho úplné vylúčenie. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré veriteľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Na riadne vyhodnotenie a preverenie spotrebiteľskej zmluvy ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, je potrebné vykonať dokazovanie, na ktoré ale v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie nie je dostatočný priestor. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa 20.5.2020, v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti, alebo výšky tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky má byť tento nárok ex offo podrobený súdnemu prieskumu. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaný nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej príjmu. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa znemožní výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. 33. Súd dospel k záveru, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami. Z uvedených dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa žalovaný zdržal výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne a oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, vyhovel výrokom I. toho uznesenia. 34. Keďže žalobkyňa žalobu vo veci samej nepodala, pričom súd má za to, že nebolo potrebné uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože samotným nariadením neodkladného opatrenia je možno dosiahnuť potrebnú úpravu pomerov medzi stranami (a teda toto neodkladné opatrenie môže byť konečným rozhodnutím), súd v súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP iba poučil vo výroku II. žalovaného ako povinného z neodkladného opatrenia, o možnosti podať na príslušnom súde ako žalobca proti žalobkyni ako žalovanej žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.1.2003. 35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže išlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, o nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd vo výroku III. tohto uznesenia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. 40. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. v) zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a keďže žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd podľa výsledku konania zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle položky 1 písm. c) sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v sume 16,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).