Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/3/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Š. Y., G., G. XXXX/ XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. I.. K. O., S., C. X, G., G. M. G.Á. K. G. E. D. P., B. XXX, D. P., W.: XX XXX XXX, práv. zast. advokátskou kanceláriou I.. S. K., C. L. XX/a, J., v konaní o zaplatenie mzdových nárokov s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.795,80 eur po odpočte zákonných zrážok spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok a odmenu právneho zástupcu vo výške 1171,42, trovy k rukám právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2011 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu 1.284,17 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.4.2011 do zaplatenia ako nevyplatený rozdiel na odstupnom a 3.065,92 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia ako nevyplatenú mzdu za prácu nadčas a vo sviatok. Návrh v písomnom podaní v časti nevyplatenej mzdy odôvodnil tým, že od 15.2.2006 bol pracovníkom odporcu. Dňa 1.1.2010 účastníci uzatvorili novú pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce - vedúci rastlinnej výroby - agronóm a dohodnutou základnou mzdou 719,20 eur. Ďalej sa dohodli na odmenovej nenárokovateľnej zložke mzdy do 143,84 eur. V období od 24.9.2010 do 28.2.2011 bol práceneschopný a následne čerpal dovolenku z r. 2010. V r. 2010 odpracoval celkom 580,5 hodín nadčasovej práce (január 10 hod., február 21,5 hod., marec 26 hod., apríl 59,5 hod., máj 53 hod., jún 99 hod., júl 86 hod, august 141,5 hod., september 84 hod., do 23.9.2010). Odporca mu za nadčasovú prácu neposkytol náhradné voľno. Po zohľadnení 150 hod. práce nadčas obsiahnutých v pracovnej zmluve, za ktoré mu mzda nepatrí, je odporca povinný preplatiť mu mzdové zvýhodnenie za 430,5 hod. práce nadčas (20 nadčasových hodín v máji 2010 a nadčasové hodiny za ďalšie mesiace). Pre nadčasovú prácu počas druhého kalendárneho štvrťroka mu patrí mzda za odpracovanú hodinu práce nadčas vo výške 5,5883 eur a mzdové zvýhodnenie v rozsahu 25 %, čo predstavuje sumu 1,3971 eur. Za mesiace máj až jún odpracoval 119 hodín práce nadčas a mzda spolu so mzdovým zvýhodnením predstavuje 831,26 eur. Za nadčasovú prácu v 3. kalendárnom štvrťroku v rozsahu 311,5 hod. mu prislúcha mzda spolu so mzdovým zvýhodnením vo výške 2.006,62 eur. Pri výpočte nároku vychádzal zo zárobkov dosiahnutých v mesiacoch apríl vo výške 867,44 eur, máj vo výške 866,85 eur a jún vo výške 863,04 eur a odpracovaného počtu 504 pracovných hodín. V r. 2010 odpracoval ďalej 30 hodín práce vo sviatok, a to dňa 29.8.2010 v rozsahu 12,5 hodín, dňa 1.9.2010 v rozsahu 6 hodín a 15.9.2010 v rozsahu 11 hodín, za ktoré mu patrí mzda a mzdové zvýhodnenie v rozsahu 50 % priemerného zárobku, čo vyčíslil na sumu 228,04 eur.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľa sú účelové a právne irelevantné. Navrhovateľ nevykonával prácu nadčas, pretože

mu jej vykonanie nebolo prikázané, ani s jej výkonom odporca nesúhlasil. Na pojednávaní ďalej uviedol, že nie je možné počet hodín nadčasovej práce odvodzovať z dochádzkových lístkov, tzv. streliek, ktorých hodnovernosť a pravdivosť je spochybnená. V mnohých prípadoch bolo preukázané, že v čase, kedy mal navrhovateľ evidovanú prítomnosť na pracovisku, sa na pracovisku nenachádzal, bol napríklad na návšteve u lekára a.i. Táto evidencia nebola organizáciou kontrolovaná. Rozsudkom zo dňa 12.12.2012 súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.675,17 eur po odpočte zákonných zrážok s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov ich vypočutím, oboznámením listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy navrhovateľa, pracovnej náplne, manažérskej zmluvy, potvrdenia, dochádzkových listov navrhovateľa, mzdového listu za roky 2010 a 2011, prehľadu čerpaných dovoleniek, písomnosti - dohody o skončení pracovného pomeru, , mzdových listov a príkazov na prácu a výkazov prác pracovníkov I. B., Š. B., R. T., E. V., C. N., Š. N., R. T.O. D.., E. J., prehľadu o nadčasovej práci vyhotoveného odporcom, evidencie obedov zamestnancov v r. 2010, potvrdenia K.. K., správ G. K. C. S. G., prehľadu agrotechnických termínov odporcu v r. 2010, , dochádzkových listov pracovníka Ing. Daniela K., evidencie dochádzky menovaného, jeho odpisu mzdového listu , vypočutím svedkov C. Š., I. X., I. B., W.. K. K. zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 1.1.2010 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu (pre manažérov), na základe ktorej odporca konštatuje prijatie navrhovateľa do pracovného pomeru na vykonanie práce vedúceho rastlinnej výroby - agronóma. Ako miesto výkonu práce bolo uvedené sídlo zamestnávateľa. V zmluve sa strany dohodli na mzde vo výške 719,20 eur s tým, že v závislosti od stanovených podmienok zamestnancovi môže byť vyplatená aj nenárokovateľná pohyblivá zložka mzdy vo výške do 143,84 eur. V stanovenej mzde bola zohľadnená prípadná zamestnancova práca nadčas v úhrne najviac 150 hodín ročne. Zamestnanec mal vykonávať prácu v pracovnom čase stanovenom v rozsahu 40 hodín. Pracovná zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť a to deň nástupu do práce. V pracovnej zmluve je uvedené, že táto zmluva plne nahrádza znenie pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 15.2.2006. Z uvedeného dôvodu súd túto pracovnú zmluvu kvalifikoval ako dohodu o zmene pracovných podmienok podľa ust. a z tejto pri posudzovaní nároku vychádzal. K pracovnej zmluve navrhovateľ prevzal pracovnú náplň, v ktorej boli špecifikované jeho povinnosti ako pracovníka zodpovedného za úsek rastlinnej výroby. Obsahom pracovnej náplne sú úlohy sústavnej starostlivosti o plánovitý rozvoj rastlinnej výroby, sledovanie vývoja porastov, ich ošetrovanie, včasný zber a i.. Zároveň účastníci uzavreli manažérsku zmluvu, ktorá neobsahuje dátum jej uzavretia. V tejto zmluve sa strany dohodli na manažérskych benefitoch, odmenách a ďalších skutočnostiach vyplývajúcich z funkcie vedúceho rastlinnej výroby. S dátumom 4.4.2011 odporca vyhotovil pre navrhovateľa potvrdenie s údajmi pre zápočet období pracovnej neschopnosti a trvania pracovného pomeru. V potvrdení ako dôvod skončenia pracovného pomeru je uvedená dohoda z dôvodu organizačných zmien. Potvrdenie je podpísané pracovníčkou Š.. Podľa výpisu z bankového účtu Č., S..D.. navrhovateľa tomuto bola odporcom poukázaná dňa 16.5.2011 čiastka 873,43 eur. V mesiacoch január až september 2010 navrhovateľovi bol zamestnávateľom vedený dochádzkový list, v ktorom boli zaznamenané príchody a odchody navrhovateľa z pracoviska. Podľa zhodného tvrdenia strán časy príchodu a odchodu boli zaznamenané na vrátnici družstva. Za mesiac august 2010 je dňa 29.8. /nedeľa/, zaznamenaný v dochádzkovom liste príchod navrhovateľa na pracovisko o 6.20 hod. a odchod o 19.00 hod. V mesiaci september 2010 je okrem iného dňa 1.9. / streda /, zaznamenaný príchod na pracovisko o 6.30 hod. a odchod o 12.30 hod.. Zároveň je k uvedenému dňu poznamenaný údaj- sviatok. Dňa 15.9. / streda/, je zaznamenaný príchod navrhovateľa do práce o 7.45 hod. a odchod o 19.00 hod. Podľa upresnenia navrhovateľa vo svojej výpovedi, ním uvedený počet vykázaných odpracovaných nadčasových hodín v písomnom návrhu zodpovedá počtu hodín za jednotlivé mesiace od 15.30 hod. do času vyznačenia odchodu v dochádzkovom liste. Čas do 7.00 hod. navrhovateľ v jednotlivých mesiacoch do nadčasových hodín nezapočítaval. Predložené dochádzkové listy ďalej konštatujú počet odpracovaných dní a dni čerpania dovolenky. Z odpisu mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 je zrejmé, že v mesiaci apríl odpracoval 21 dní (168 hod. a bola mu priznaná mzda 686,51 eur a prémie 137,30 eur). V mesiaci máj odpracoval 19,5 dňa (156 hod. a bola mu priznaná mzda 667,83 eur a prémie 133,57 eur).V mesiaci jún odpracoval 22 dní (176 hod. a bola mu priznaná mzda 719,20 eur a prémie 143,84 eur). V mesiaci júl odpracoval 21,5 dní (172 hod. a bola mu priznaná mzda 702,85 eur a prémie 140,57 eur). V mesiaci august odpracoval 22 dní (176 hod. a bola mu priznaná mzda 719,20 eur a prémie 143,84 eur). V mesiaci september odpracoval 16 dní (128 hod. a bola mu priznaná mzda 523,05 eur a prémie

104,61 eur). Za uvedený mesiac má ďalej vykázaných 40 hodín PN a 1 deň čerpania dovolenky. V mesiacoch október až december má vykázanú práceneschopnosť, rovnako ako v mesiacoch január a február 2011. V mesiaci marec 2011 má vykázané čerpanie dovolenky v počte 23 dní, za ktoré mu bola vyplatená náhrada mzdy. V mesiaci apríl má vykázané čerpanie dovolenky v počte 2 dní. Bola mu vyplatená náhrada mzdy za dovolenku a okrem iného suma 951,- eur vyznačená ako odstupné. Odporcom bol vyhotovený dokument s uvedením dátumu vyhotovenia 4.4.2011 pod názvom dohoda o skončení pracovného pomeru, podľa ktorého pracovný pomer zamestnanca Š. Y. končí dohodou strán dňa 4.4.2011. Dokument ďalej konštatuje, že strany sa dohodli o vyplatení odchodného spolu so mzdou za mesiac apríl. Podľa výplatnej pásky vyhotovenej navrhovateľovi za mesiac apríl 2011, táto obsahuje údaj o vyplatení odstupného 951,- eur. Z odpisov mzdových listov zamestnancov I. B. D.., Š. B., R. T., E. V. vyplýva, že u menovaných pracovníkov je evidovaná tiež práca počas soboty a nedele, sviatkov ako aj práca cez čas. Pracovník I. B. D.. v mesiaci september má vykázanú prácu vo sviatok v rozsahu 16 hodín a prácu počas soboty a nedele v rozsahu 8,8 hod.. Prácu vo sviatok v mesiaci september majú vykázanú aj ostatní uvedení pracovníci. Odporcom bol stanovený prehľad nadčasovej práce pracovníkov organizácie, z ktorej je zrejmé, že pracovník Š. B. vo funkcii traktoristu v mesiacoch apríl až december 2010 vykázal 388 nadčasových hodín v rastlinnej výrobe. Pracovník C. T. vo funkcii traktoristu v danom období vykázal 421 nadčasových hodín v rastlinnej výrobe + opravy. Pracovník R. T. vykázal v roku 2010 v rastlinnej výrobe za obdobie od mesiaca marec do mesiaca december 322,5 hodín a pracovník I. B. E. mesiacoch apríl až október 317,5 nadčasových hodín. U navrhovateľa za obdobie od mesiaca január do dňa 23.9.2010 vyčíslil počet hodín evidovaných nad rozsah stanoveného počtu vo výške 519,5 a u pracovníka C. N. - mechanizátora 201,5 hodín. Odporcom súdu bola doručená evidencia čerpaných obedov navrhovateľa v mesiacoch január až september, z ktorej je zrejmé, že v každom mesiaci navrhovateľ odobral určitý počet obedov. Odporca súdu predložil doklad o tom, že navrhovateľ sa dňa 29.3.2010 podrobil odbornému vyšetreniu v odbornej ambulancii C.. K. C.. C.. C. K. listom zo dňa 25.6.2012 súdu oznámila, že navrhovateľ je jej pacientom a v mesiacoch január až september 2010 nebol v ambulancii lekára za účelom vyšetrenia a predpísania liekov. Podľa správ G. K. C., toto družstvo nemá zriadenú funkciu agronóma. Družstvo obhospodaruje cca 1450 ha poľnohospodárskej pôdy. Funkciu agronóma vykonáva predseda družstva, ktorý si za nadčasovú prácu čerpá náhradné voľno v zanedbateľnom rozsahu. Profesia agronóma predstavuje hlavne racionálnu a duševnú prácu s vyťaženosťou 5-6 mesiacov v roku. Podľa správy G. K. G., toto v r. 2010 hospodárilo na výmere 1400 ha. Na družstve sú vytvorené dve funkčné miesta agronómov. Agronóm 1 vykázal v mesiacoch apríl až október roku 2010 nadčasovú prácu v rozsahu 540,5 hodín a agronóm 2 155 hodín. Odporca vyhotovil evidenciu agrotechnických termínov v r. 2010 na úseku rastlinnej výroby, ktoré začínali dňom 16.3. rozmetaním priemyselných hnojív a končili dňom 30.9. rozmetaním maštaľných hnojív. Najviac agrotechnických termínov v počte 14 je uvedených v mesiaci august, 12 v mesiaci júl, a 12 v mesiaci september. Odporcom boli súdu predložené výkazy práce z r. 2010 pracovníkov R. T., I. B., Š. B., C. T. a príkazy na prácu a výkaz práce, v ktorých je uvedený deň výkonu práce, druh vykonanej práce, čas jej vykonávania, dátum vyhotovenia. Z dochádzkových lístkov svedka W.. K. K. v r. 2011 vyplýva, že v mesiaci máj má poznamenaných celkom 5 hodín nadčasov, jún 24,5 hodín nadčasov, júl 22,5 hodín, august 58,5 hodín a september a október 26 hodín nadčasov. V r. 2012 u menovaného pracovníka je evidovaný príchod o 7.00 hod. a odchod o 15.30 hod., prerušenie pracovného času a celkový počet odpracovaných hodín s tým, že mesačnú evidenciu dochádzky potvrdzuje svojim podpisom. Súčasťou evidencie je počet hodín schválených nadčasov, ktoré sú evidované od mesiaca máj do mesiaca august. Z odpisu mzdového listu daného pracovníka za r. 2011, 2012 vyplýva, že danému pracovníkovi nebola preplatená nadčasová práca. Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu odporcu vyplýva, že odporca hospodári na výmere cca 970 ha.

Svedkyňa C. Š. uviedla, že u odporcu pracuje vo funkcii samostatnej účtovníčky a náplňou jej práce je aj mzdová agenda. THP pracovníci, ku ktorým patril aj navrhovateľ, mali priznané mesačné platy. Všeobecne THP pracovníci nemajú preplácanú nadčasovú prácu. Pracovníci v robotníckych profesiách takúto prácu vykonávajú a je im aj preplácaná. Navrhovateľ mal stanovený 40 hodinový pracovný čas, avšak čas príchodu na pracovisko a odchodu z pracoviska nebol uvedený. Navrhovateľovi bol vedený dochádzkový list, ktorý slúžil na to, aby vedela, koľko dní odpracoval a či neprítomnosť v práci má pokrytú dovolenkou a i.. Počet odpracovaných hodín podľa dochádzkového listu sledovaný nebol. Dňa 5.4.2012 navrhovateľovi vyhotovila údaje k zápočtu s dátumom 4.4.2011. V potvrdení nebol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, pretože sama nevedela ako pracovný pomer skončil. Po príchode navrhovateľa následne po jeho vyjadrení, že Ing. Kovalčík mu sľúbil trojmesačné odstupné, do potvrdenia dopísala, že sa jedná o dohodu z dôvodu organizačných zmien. Odstupné spravidla

bolo vyplácané pracovníkom pri takomto skončení pracovného pomeru. V súčasnej dobe už môže zamestnávateľ vyplatiť odstupné z akéhokoľvek dôvodu. Pri vyhotovení potvrdenia nemala k dispozícii písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru. V mesiaci apríl 2011 dostala pokyn od ekonómky družstva, Ing. Vojtekovej, aby ku mzde navrhovateľa vypočítala a vyplatila tiež odstupné za 3 mesiace vo výške minimálnej mzdy. U robotníckych profesií sa dochádzkový lístok nestotožňuje s výkazom práce a za odpracovaný čas sa považuje iba ten, ktorý je uvedený vo výkaze. U vedúcich pracovníkov výkaz práce nie je vedený. Navrhovateľ vykonával nadčasovú prácu napríklad pri výkone jarných prác až po jesenné práce, kedy musel byť na poli.

Svedok I. X. uviedol, že u odporcu pracoval do 30.12.2011 v rôznych funkciách, okrem iného vo funkcii predsedu družstva. Dňa 23.9.2010 v popoludňajších hodinách spolu s W.. T. sa dostavili na pole, kde navrhovateľ agresívne vykročil k p. Kovalčíkovi a nadával. V poslednej chvíli sa navrhovateľ zastavil. Štatutárnym zástupcom bol následne oboznámený s tým, že urobil chybu, má sa dostaviť za ním v nasledujúci deň a pravdepodobne mu bude daná výpoveď. V čase, kedy navrhovateľ bol jeho podriadeným sa stávalo, že tohto videl sedieť v kancelárii za notebookom a vtedy sa navrhovateľ vyjadril, že ešte čosi ráta. Kedy opustil pracovisko už uviesť nevedel. Dochádzkové listy samostatne nekontroloval. Navrhovateľ vedel, ako sa na družstve pracuje. Osobne sa ho nikdy nepýtal, či môže alebo nemôže robiť nadčasy. Pracovník v poľnohospodárstve v čase sezóny vstáva o 04.00 hod. a pri nepriazni počasia opravuje mechanizmy. Nepozná družstvo, kde by pracovníci nevykonávali nadčasy. Navrhovateľ ho nikdy nepožiadal o súhlas s prácou do večerných hodín, ani o zaplatenie nadčasu. Sám však podriadeným nadčasové hodiny podpisoval. Zvyčajne pracovníci pracovali od 07.00 hod. do 15.30 hod.. Náplň práce agronóma vyžadovala výkon kontroly u podriadených pri realizácii prác. O rozsahu prác sa rozhodovalo na pracovných poradách.

Svedok I. B. uviedol, že u odporcu pracoval do r. 2010 ako traktorista. O skončení pracovného pomeru navrhovateľa nemal vedomosť. Spomenul si na udalosť, kedy pri výkone poľných prác za prítomnosti p. T., X. a navrhovateľa sa strhol nejaký krik a navrhovateľ ho následne odoslal realizovať orbu. Výkon práce nadčas mu nariaďoval p. N. tak, že do výkonu mu napísal hodinu, dokedy má prácu vykonávať. Výkaz práce po ukončení dňa mu kontroloval aj navrhovateľ a rovnako ho kontroloval aj pri výkone prác.

Štatutárna zástupkyňa odporcu W.. I. E. uviedla, že u odporcu pracuje vo funkcii ekonómky a zároveň je členkou predstavenstva. Navrhovateľ od incidentu už v organizácii nepracoval. Určitý čas bol práceneschopný. Sama vyhotovila návrh dohody o skončení pracovného pomeru s navrhovateľom bez uvedenia dôvodov. Dohoda mu k podpisu predložená nebola, pretože v čase, kedy sa navrhovateľ dostavil na pracovisko, sa nikto zo štatutárnych zástupcov na pracovisku nenachádzal. Podľa jej vedomostí sa p. Kovalčík a navrhovateľ dohodli na tom, že po ukončení práceneschopnosti si navrhovateľ vyčerpá dovolenku a dňom 4.4. pracovný pomer skončí. Nadčasová práca je preplácaná iba pracovníkom v robotníckej profesii. V organizácii nie je obvyklým, aby sa pracovalo vo sviatok. Samostatne evidenciu nadčasovej práce vedúcich zamestnancov organizácia nesleduje, pretože títo boli uzrozumení, že nadčasy sa im nepreplácajú. Štandardný pracovný čas zamestnancov je od 7.00 hod. do 15.30 hod.. Navrhovateľovi formulovala vyplatenie finančných prostriedkov ako odchodné. V skutočnosti sa jednalo o nenárokovateľnú čiastku. Má vedomosť o liste zástupcu navrhovateľa zo dňa 25.7.2011, ktorým žiadal o prideľovanie práce. Osobne sa o prácu nezaujímal. P. Švagerkovej nedala pokyn vydať navrhovateľovi zápočtový list. Tento doklad musel podpísať štatutárny zástupca.

Svedok W.. K. K. uviedol, že u odporcu pracuje od mesiaca október 2010 vo funkcii agronóma. S navrhovateľom sa na pracovisku stretol asi dvakrát, kedy tento sa dostavil za účelom ukončenia určitých prác. Jeho pracovná náplň v zimných mesiacoch predstavuje plánovanie osevných postupov, hnojivových plánov. Najintenzívnejšími mesiacmi pre výkon práce sú mesiace marec až máj počas sejby a v mesiacoch august a september. V mesiaci máj začína zelená žatva, kedy je potrebné byť pri strojoch, ktoré sú v službách. V mesiaci jún prebieha žatva strukovinovo-obilných miešaniek. Každý rok je iný. V r. 2010, kedy ukončil štúdium, bol veľmi daždivý a v tomto roku bola nepriaznivá situácia pre žatvu ako aj ďalšie poľné práce. To malo súvis so započatím žatevných prác a i.. Je potrebné prijímať rýchle rozhodnutia a využívať priaznivé dni. V r. 2012 došlo k zmene evidencie dochádzky zamestnávateľom, kde sám schvaľuje vykázaný pracovný čas, v ktorom sú už zahrnuté aj hodiny nadčasov.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu vzal za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný v časti priznania mzdy a mzdového zvýhodnenia za nadčasovú prácu a priznania mzdy a

mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok. Z pracovnej zmluvy z článku 3 bod 5 vyplýva, že strany sa dohodli na tom, že v mzde už bude zohľadnená prípadná zamestnancova práca nadčas v úhrne najviac 150 hodín ročne. Súčasťou dohody však nebola práca vo sviatok. Už z tohto dojednania je nepochybné , že zamestnávateľ počítal s prípadnou prácou nadčas navrhovateľa. Odporca však neviedol žiadnu evidenciu nadčasovej práce navrhovateľa s odôvodnením , že tomuto výkon práce nadčas nebol prikázaný a prácu nadčas vôbec nevykonával. S týmto tvrdením odporcu sa súd nestotožnil. Z výpovede svedkov C. Š., I. X. a v konečnom dôsledku S. W.. K. K., vyplýva, že práca agronóma vyžaduje v určitom období (jar, leto, jeseň) výkon nadčasovej práce. Tú nepochybne navrhovateľ vykonával s vedomím a konkludentným súhlasom odporcu. Z pripojenej D. G. K. K. G., susediaceho s odporcom je nepochybné, že v danej funkcii pracovníci vykázali v mesiacoch apríl až september 2010 nadčasovú prácu. Výkon nadčasovej práce agronóma v danom období vyplýva aj z toho, že odporca sám vykázal nadčasovú prácu u navrhovateľovi podriadených pracovníkov, voči ktorým mal navrhovateľ povinnosť kontroly. Pretože odporca vôbec neviedol prácu nadčas navrhovateľa, čo tomuto nemôže byť na ujmu a navrhovateľom vykázaná nadčasová práca podľa evidencie dochádzky sa javí ako neúplná a nadnesená, opäť s prihliadnutím k nadčasovej práci vykázanej v porovnateľnom družstve, podriadenými a rozsahom agrotechnických termínov, súd rozsah odôvodnenej nadčasovej práce ustálil podľa vlastnej úvahy. Navrhovateľ sám spochybnil rozsah vykázaných hodín tým, že síce poukázal na evidenciu pracovného času vedenú zamestnávateľom, no sám ako nadčasovú prácu považoval iba časové obdobie od 15.30 hod. do doby opustenia pracoviska. Časový úsek od dostavenia sa na pracovisko do 7.00 hod. si do odpracovanej doby nezapočítal. Počas trvania pracovného pomeru sa ani raz nezaujímal o to, aký počet nadčasov mu odporca vykazuje. Aj keď odporca nevysvetlil stanovenie pracovného času pre zamestnancov v riadiacich funkciách tak, ako to predpokladá ust. , všeobecne v organizácii bolo zaužívané pravidlo, že pracovník nastupuje do práce o 7.00 hod. a pri zohľadnení 30-minútovej prestávky na obed prácu končí o 15.30 hod. Navrhovateľovi bol stanovený týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín. Pri ustálení nadčasovej práce navrhovateľa súd preto vychádzal z porovnateľného počtu nadčasových hodín vykázaných pracovníkom vo funkcii agronóm v r. 2010 na PD Poprad Veľká ako aj z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy obhospodárovanej daným družstvom. Súd nezohľadnil porovnateľný počet nadčasových hodín pracovníka odporcu vo funkcii agronóma v rokoch 2011 a 2012, pretože zo samotného vyjadrenia svedka W.. K. K., ktorý túto funkciu vykonával, agrotechnické termíny a náročnosť práce sú v jednotlivých rokoch rozdielne, najmä v dôsledku vplyvov počasia. Celkovo PD Družba Poprad v r. 2010 vykázalo nadčasovú prácu pracovníkom vo funkcii agronóma 598 hodín, z toho v mesiaci apríl 109,5 hod., máj 56 hod., jún 48 hod., júl 121,5 hod., august 181,5 hod. a september 81,5 hod. Dané družstvo hospodári na celkovej výmere 1400 ha. Pri zohľadnení výmery 970 ha obhospodárovanej odporcom, z celkovej výmery PD Družba odporca hospodári na výmere v rozsahu 69.28 %. Pri zohľadnení percentuálneho podielu výmery odporcu a celkového počtu nadčasových hodín PD Poprad - Veľká matematickým prepočtom rozsah hodín nadčasovej práce zodpovedá 414 hodinám / 69.28 % z 598 /, z toho v mesiaci apríl 76 hodín, máj 39 hodín, jún 33 hodín, júl 84 hodín, august 126 hodín a september 56 hodín. Navrhovateľ si uplatnil nadčasovú prácu už v mesiaci január vo výmere 10 hod., február 21,5 hod., marec 26 hod.. Nadčasovú prácu odôvodnil vypracovaním osevných plánov, zavádzaním výpočtovej techniky a i.. Výkon nadčasovej práce za tieto mesiace súd navrhovateľovi nepriznal, vychádzajúc z toho, že stanovená dĺžka pracovnej doby pri praxi navrhovateľa sa javila ako postačujúca pre plnenie daných pracovných úloh. Súd navrhovateľovi uznal nadčasovú prácu za mesiac apríl v rozsahu 59,5 hod., ktorá zodpovedá rozsahu evidovanej nadčasovej práci porovnateľného družstva. Z uplatnenej nadčasovej práce za mesiac máj vo výške 53 hod. súd navrhovateľovi uznal 39 hod., za mesiac jún z 99 hod. 33 hodín, za mesiac júl z 86 hod. 84 hodín, za mesiac august zo 141,5 hod. 126 hodín, a za mesiac september z 84 hod., 56 hodín, teda porovnateľný počet hodín nadčasovej práce na Poľnohospodárskom družstve Poprad - Veľká. Celkom teda súd priznal navrhovateľovi nadčasovú prácu v rozsahu 397,5 hod. a po odpočítaní 150 hod. zohľadnených v pracovnej zmluve navrhovateľovi patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za 247,5 hod. nadčasovej práce. Je povinnosťou odporcu preto navrhovateľovi zaplatiť mzdu za nadčasovú prácu v mesiaci júl v rozsahu 65,5 hod., august 126 hod. a september 56 hod. Pri výpočte súd vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa k 1.7.2010, pre výpočet ktorého zohľadnil uhradenú mzdu za mesiac apríl za 168 hodín 823,81 eur, máj za 156 hodín 801,4 eur a jún za 176 hodín

- brutto zárobok 863,04 eur. Navrhovateľ teda vykazoval brutto priemerný hodinový zárobok 4,9765 eur. Minimálne mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas predstavuje 25 % priemerného zárobku, čo je v danom prípade 1,244 eur. Za 247,5 hodín nadčasovej práce navrhovateľovi prislúcha brutto mzda 1.539,57 eur (4,9765 + 1,244) x 247,5. Súd do priemerného zárobku na rozdiel od navrhovateľa nezapočítal čas dovolenky ani náhradu mzdy za dovolenku, vychádzajúc z ust. .

Pretože navrhovateľ v pracovnej zmluve z titulu funkcie nemal zohľadnenú prácu vo sviatok, prislúcha mu za vykonanú prácu mzdové zvýhodnenie. Preukázateľne navrhovateľ tak, ako jeho podriadení pracoval dňa 29.8.2010 v rozsahu 12,5 hodín, dňa 1.9.2010 v rozsahu 6 hodín a dňa 15.9.2010 v rozsahu 11 hodín. Pretože sa jedná vo všetkých prípadoch o dni sviatkov, prislúcha mu za tieto dni mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Za mesiac august mu takto prináleží brutto čiastka 93,30 eur/ 12,5 hod. x (4,9765 +2,488 eur)/ a za mesiac september 42,30 eur/ 17 hod. x 2,488 eur)/. Pri výpočte mzdového zvýhodnenia za mesiac september súd zohľadnil to, že odporca navrhovateľovi mzdu za dni 1. a 15-teho, čo bola vždy streda, vo výplate za mesiac september uhradil, čo je zrejmé z odpisu mzdového listu navrhovateľa. Patrí mu teda iba mzdový príplatok.

Nemal preukázané , aby pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dohodou z dôvodu organizačných zmien tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Pracovný pomer skončil konkludentnou dohodou dňom 4.4. 2010 bez uvedenia dôvodov. Navrhovateľovi teda neprislúcha odstupné v zmysle .

Pretože z priznanej mzdy a zo mzdového zvýhodnenia, ktoré bolo vyčíslené v brutto čiastke je zamestnávateľ v súlade s ust. povinný vykonať zákonné zrážky, súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu po odpočte týchto zákonných zrážok.

Súd nezohľadnil obranu odporcu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ sa pri uzatváraní pracovného pomeru sám vzdal svojich nárokov z možnej nadčasovej práce, prípadne práce vo sviatok, pretože nikdy počas trvania pracovného pomeru tieto nároky voči odporcovi nevzniesol. Nebolo preukázané, aby navrhovateľ takýto prejav voči odporcovi urobil a zrejme takýto prejav by sám osebe bol neplatným právnym úkonom, pretože navrhovateľ by sa vzdal svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti (574 ods. 2 ).

Navrhovateľovi v súlade s ust. a nar. vlády SR č. priznal z peňažnej pohľadávky zákonný úrok z omeškania od 1.1.2011. Vychádzajúc z ust. posledná veta , platného do 31.12.2010, odporca od výkonu práce nadčas neposkytol navrhovateľovi čerpanie náhradného voľna v lehote 3 kalendárnych mesiacov, teda v mesiacoch október až december. Odo dňa nasledujúceho bol preto povinný mzdu za prácu nadčas navrhovateľovi vyplatiť, k čomu nedošlo.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný.

Na základe odvolania účastníkov konania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.11.2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 1.284,17 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné a odvolanie odporcu je nedôvodné. V časti uplatnenia náhrady súvisiacej s nárokmi za nadčasovú prácu odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a navyše je nepreskúmateľné. Skutočnosť, že vo funkcii agronóma družstva existuje nadčasová práca, bolo potvrdené výpoveďami svedkov aj porovnaním nadčasových prác iných agronómov na susediacich družstvách, ale aj agronóma, ktorý nastúpil na miesto navrhovateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolacia námietka navrhovateľa vo vzťahu k zamietnutiu návrhu v prevyšujúcej časti nad priznaný nárok nadčasovej práce je dôvodná vzhľadom k tomu, že navrhovateľ predložil dôkaz o rozsahu nadčasovej práce. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľ žiadnu prácu nadčas nevykonával, nepredložil na svoje tvrdenie žiadny dôkaz. V konaní naopak bolo preukázané, že prácu nadčas navrhovateľ vykonal a rozsah bol daný evidenciou dochádzky. Konštatovanie súdu I. stupňa, ktorý využil porovnávaciu metódu pri výpočte nároku kvôli nie celkom správnej evidencie dochádzky, ktorá bola u odporcu vedená, neobstojí. Ak evidencia dochádzky u odporcu bola vedená vo forme, ktorú odporca zvolil, teda nie presná a správna, táto okolnosť nemôže byť na úkor zamestnanca. Ak existuje evidencia dochádzky v takom rozsahu, ako ju predložil navrhovateľ, je potrebné z nej bez ďalšieho vychádzať. Z týchto dôvodov postup súdu spočívajúci vo využití porovnávacej metódy a voľnej úvahy súdu je nesprávny. Súdu I. stupňa uložil povinnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré navrhovateľ v konaní predložil, t. j. s evidenciu dochádzky, vychádzať z týchto údajov a pokiaľ neexistuje dôvod, resp. argument odporcu, na základe ktorého by existovala iná možnosť zistenia odpracovaných hodín u odporcu, po oboznámení sa s týmito listinnými dôkazmi rozhodnúť o nároku navrhovateľa v časti odmeny za nadčasovú prácu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami

Súd v zhode s prednesmi účastníkov doplnil dokazovanie ich dopočutím, oboznámením evidencie fondu pracovného času agronóma W.. K. K., jeho pracovnej náplne, prehľadu tankovania a spotreby služobného motorového vozidla značky D., vyjadrení strán zistil nasledovné:

W.. K. K., agronóm odporcu podľa písomnej evidencie fondu pracovného času v mesiaci september 2012 vykázal 22 hodín schválenej nadčasovej práce, v mesiaci október 14,5 hod., v mesiaci november 2,5 hod.. V mesiacoch december, január, február a marec 2013 nadčasovú prácu nevykázal. V mesiaci apríl 2013 W.. K. je evidovaných 24,5 hod. nadčasov, v mesiaci máj 25 hod., v mesiaci jún 16,5 hod., v mesiaci júl 30,5 hod., v mesiaci august 38 hod., v mesiaci september 12 hod., v mesiaci október 16 hod.. V mesiacoch november a december nadčasovú prácu nevykonával. Dňa 2.1.2012 W.. K. bola vyhotovená pracovná náplň, podľa ktorej ako agronóm je priamo podriadený členom predstavenstva družstva, zodpovedá za plnenie dohodnutých plánovaných úloh v rastlinnej výrobe a i.. Podľa prehľadu predloženého odporcom za roky 2006 až 2010 na služobnom motorovom vozidle značky D. používanom navrhovateľom bola vyčíslená priemerná spotreba pohonných hmôt v litroch 79,122 mesačne. W.. K. K. za obdobie rokov 2010 - 2013, ktorý používal rovnaké motorové vozidlo na služobné účely bola vyčíslená priemerná mesačná spotreba 39,722 l. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení a dopočutí ako účastník konania zotrval na svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach. Uviedol, že už v predchádzajúcich rokoch vykazoval nadčasovú prácu v rozsahu 800 až 900 hodín, na čo upozornil predsedu družstva. V predloženej evidencii dochádzky sám nevykonával záznamy o svojom príchode na pracovisko a odchode z pracoviska. Na to bol poverený iný pracovník družstva. V organizácii platilo, že neexistovalo vybrať si náhradné voľno za nadčasovú prácu. Ak potreboval opustiť pracovisko, čerpanie náhradného voľna mu bolo zamietnuté a musel si čerpať dovolenku. Organizácia mu v evidencii dochádzky nikdy nevykazovala nadčasovú prácu. Odporca ho opakovane kontroloval v súvislosti s realizáciou prác a to aj zo zahraničia. Stanovený pracovný čas mu nepostačoval na plnenie všetkých zverených úloh. K druhu práce, ktorú vykonával po uplynutí pracovnej doby sa za jednotlivé uplatnené dni vyjadriť nevedel. V písomnom vyjadrení všeobecne uviedol, že vykonával normotvorbu, sledoval evidenciu a pohyb zásob, vypracovával plán ochrany rastlín, plán žatevných prác a i..

Odporca zotrval na svojich prednesoch a stanoviskách. Uviedol, že mu u vedúcich pracovníkov neukladá, ako má byť vedený presný spôsob evidencie dochádzky. Základom bolo, aby vedúci pracovník prácu vykonal v čase medzi 7.00 hod. a 15.30 hod.. Navrhovateľ ani iný pracovník nikdy za ním neprišiel s otázkou preplácania nadčasov prípadne čerpania náhradného voľna. Rovnako ho neoboznámil s tým, že realizácia prác vyžaduje vykonanie práce nadčas. Ak by s tým bol oboznámený, zaoberal by sa tým. Navrhovateľa opakovane posielal po uplynutí pracovného času z pracoviska domov. Odpoveďou navrhovateľa bolo to, že tomu nerozumie. Evidencia dochádzky u vedúcich pracovníkov slúžila iba na to, aby sa skontrolovala prítomnosť vedúceho pracovníka v práci. Súčasný agronóm zabezpečuje vyššiu efektivitu práce s lepšími výsledkami, pričom nadčasovú prácu vykonáva podľa priloženého prehľadu iba sporadicky. Navrhovateľ zneužíval služobné vozidlo na súkromné účely, o čom svedčí takmer dvojnásobná spotreba pohonných hmôt. Prostredníctvom zástupcu ďalej uviedol, že nie sú splnené zákonné podmienky na preplatenie nadčasovej práce, pretože do skončenia pracovného pomeru si navrhovateľ nadčasovú prácu neuplatnil. Tvrdenie navrhovateľa, že sa tak stalo pokladá za účelové. Tu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.12.2012. Rozhodnutie krajského súdu považoval za nesprávne, nelogicky a nesprávne posúdené.

Z odpisu mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 je zrejmé, že v mesiaci január odpracoval 21 dní, t.j. 168 hodín a bola mu priznaná mzda úkolová 199,16 eur, časová 719,20 eur a prémie 143,84 eur. V mesiaci február odpracoval 19 dní t.j 152 hodín a bola mu priznaná časová mzda 683,24 eur a prémie 136,65 eur. V mesiaci marec odpracoval 22,5 dňa t.j. 180 hodín a bola mu priznaná časová mzda 703,57 eur a prémie 140,71 eur.

Súd z evidencie dochádzky vedenej zamestnávateľom o príchode a odchode navrhovateľa z pracoviska zistil, že tento v mesiaci január 2010 mal evidovanú prítomnosť na pracovisku nad stanovený rámec pracovného času po 15,30 hod v rozsahu 11 hodín, v mesiaci február 24 hod 15 min, v mesiaci marec 26 hod 55 min, v mesiaci apríl 53 hod 50 min, v mesiaci máj 54 hod. 5 min, v mesiaci jún 103 hod. 35 min, v mesiaci júl 89 hod. 10 min, v mesiaci august 144 hod. 50 min a v mesiaci september 86 hod.

V mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, august aj september navrhovateľ má vykázanú prácu tiež v sobotu a v nedeľu.

V mesiaci júl navrhovateľ dňa 19.7. čerpal dovolenku v rozsahu pol dňa. Rovnako v takomto rozsahu čerpal dovolenku dňa 19.5. a 21.5.

V prvom štvrťroku navrhovateľ odpracoval celkom 500 hodín a dosiahol zárobok 2.726,37 eur. Vychádzajúc z dosiahnutých zárobkov navrhovateľa za mesiace január až marec 2010 a odpracovanej doby vedenej v mzdovom liste súd ustálil priemerný hodinový zárobok navrhovateľa k 1.4.2010 vo výške 5,45274 eur/hod. a 25 % z priemernej hodinovej mzdy navrhovateľa k danému dátumu 1,36318 eur/hod.

Podľa , , ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa , zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Podľa - 3 , pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom. Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.

Podľa , prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.

Podľa , práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa , platného do 31.12. 2010 za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov podľa prvej vety, môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

Podľa , , za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa v časti preplatenia nadčasovej práce a práce vo sviatok je čo do základu dôvodný. Súd odkazuje na odôvodnenie pôvodného rozhodnutia a hlavne na dôvody uvedené v druhostupňovom rozhodnutí., ku ktorému ďalej dodáva. Odvolací súd argumentáciu odporcu k uplatnenému nároku za nadčasovú prácu v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodnú a vyslovil právny názor, že navrhovateľovi prislúcha náhrada za nadčasovú prácu v rozsahu, ako je zachytená v dostupnej evidencii dochádzky vedenej odporcom. Údaje v predloženej dochádzke, tzv. strelkách odporca nespochybnil. Súd nevyhodnotil ako dôvodnú obranu odporcu vznesenú po zrušení prvostupňového rozhodnutia odkazujúcu na nález Ústavného súdu č. s tým, že návrh na preplatnie nadčasovej práce nemôže byť uznaný , pretože tento si neuplatnil do času skončenia pracovného pomeru. Je pravdou, že navrhovateľ jednoznačne nepreukázal , aby počas trvania pracovného pomeru požiadal odporcu o čerpanie náhradného voľna, prípadne preplatenie hodín nadčasov či už písomne, alebo ústne., pretože to odporca poprel. Odporca , ako je to zrejmé z jeho výpovedí, však vôbec nepripúšťal diskusiu o možnom vykazovaní a čerpaní náhradného voľna pracovníkmi THP, ku ktorým patril aj navrhovateľ, prípadne preplácaní nadčasových hodín s odôvodnením, že to mali zahrnuté v odmene. Preto ani neviedol evidenciu nadčasovej práce. Svoj prístup odporca zmenil až v priebehu súdneho pojednávania, kedy u nového agronóma už je možné zistiť, kedy a v akom rozsahu mu bola nadčasová práca vykázaná. Nič na tom nemení skutočnosť, že do 150 hodín bola nadčasová práca zohľadnená v pracovnej zmluve oboch pracovníkov. Od časti mesiaca september 2010 bol navrhovateľ práceneschopný, preto ani nebolo možné, aby v zákonom stanovenej lehote po prípadnej dohode so zamestnávateľom mohol čerpať náhradné voľno minimálne za prácu nadčas v mesiacoch jún až september. Nevyčerpanie náhradného voľna v zákone stanovenej lehote neznamená bez ďalšieho, že nárok zamestnanca na vyplatenie mzdy a príplatku za prácu nadčas zaniká so skončením pracovného pomeru.

Výšku pohľadávky súd v časti nadčasovej práce ustálil tak, že za mesiace január až časť mesiaca máj počet vykázaných nadčasových hodín bolo spotrebovaných do 150 hodín nadčasov, ktoré sú zohľadnené v pracovnej zmluve navrhovateľa. Na rozdiel od navrhovateľom uvádzaných 59,5 hod. v mesiaci apríl súd vypočítal počet nadčasových hodín iba v počte 53 hod. 50 min. V ostatných mesiacoch navrhovateľom uvedený počet hodín bol rovnaký, prípadne nižší ako ich ustálil súd. Teda za druhý štvrťrok mu patrí mzda za odpracované hodiny nadčas spolu so mzdovým zvýhodnením celkom za 113,5 hod. (máj - 14,5 hod, jún - 99 hod), čo pri priemernom hodinovom zárobku ku dňu 1.4.2010 vo výške 5,4527 eur/ hod. predstavuje sumu 113,5 x 5,4527 x 125 %, teda 773,60,- eur.

Za tretí štvrťrok mu patrí mzda za odpracované hodiny nadčas spolu so mzdovým zvýhodnením celkom za 311,5 hod. (júl - 86 hod, august - 141,5 hod, september - 84 hod), čo pri priemernom hodinovom zárobku ku dňu 1.7. 2010 vo výške 4,9765 eur/ hod. predstavuje sumu 311,5 x 4,9765 x 125 %, teda 1937.72 ,- eur. Pri ustálení nadčasových hodín súd vychádzal z počtu nadčasových hodín uvedených navrhovateľom.

Pretože navrhovateľ v pracovnej zmluve z titulu funkcie nemal zohľadnenú prácu vo sviatok, prislúcha mu za vykonanú prácu mzdové zvýhodnenie. Preukázateľne navrhovateľ tak, ako jeho podriadení pracoval dňa 29.8.2010 v rozsahu 12,5 hodín, dňa 1.9.2010 v rozsahu 6 hodín a dňa 15.9.2010 v rozsahu 11 hodín. Pretože sa jedná vo všetkých prípadoch o dni sviatkov, prislúcha mu za tieto dni mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Za mesiac august súd priznal navrhovateľovi mzdu a príplatok za nadčasovú prácu v rozsahu 141,5 hod. Skutočne navrhovateľ v danom mesiaci odpracoval 144 hod. 50 minút. Pretože si navrhovateľ uplatnil za daný mesiac nadčasovú prácu a zároveň duplicitne za prácu vo sviatok, súd mu za prácu vo sviatok priznal mzdu a mzdové zvýhodnenie v rozsahu 50 % iba 3,5 hod., čo predstavuje sumu 26,- eur (3,5 x 4,9765 x 150 %). Zároveň mu však priznal príplatok za 9 hodín nadčasovej práce odpracovanej vo sviatok v rozsahu 25 % priemerného zárobku, pretože pri priznaní náhrady mzdy za daný mesiac mu už 25 % príplatku bolo zohľadnených. Takto mu ďalej prislúcha čiastka 11,19 eur (9 x 4,9765 x 25 %) a za mesiac september príplatok za nadčas 42,30 eur/ 17 hod. x 2,488 eur / a mzda za nepreplatenú jednu hodinu 4, 9765 eur. Pri výpočte mzdového zvýhodnenia za mesiac september súd zohľadnil to, že odporca navrhovateľovi mzdu za dni

1. a 15-teho, čo bola vždy streda, vo výplate za mesiac september uhradil v rozsahu 16 hod. , čo je zrejmé z odpisu mzdového listu navrhovateľa. Patrí mu teda iba nepreplatená mzda za 1 hod / stanovený 8 hodinový pracovný čas/ a mzdový príplatok. Prácu za 3 dni pracovného pokoja mu súd zohľadnil ako nadčasovú prácu.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. O.z. a ust. NV č. Pretože medzi účastníkmi nedošlo k dohode o čerpaní náhradného voľna, bolo povinnosťou odporcu preplatiť mu nadčasovú prácu po uplynutí kalendárneho štvrťroka od posledného výkonu nadčasovej práce. Dňom uplatneným navrhovateľom odporca už bol v omeškaní s plnením peňažnej pohľadávky. Zákonná výška úroku v čase jeho uplatnenia bola 9 % p.a.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust.

Navrhovateľovi by ako úspešnému účastníkovi konania prislúchala náhrada trov predstavujúcich zaplatený súdny poplatok 261,- eur a odmena právneho zástupcu za prvostupňové a odvolacie konanie za 16 úkonov právnej služby po 161.01 eur (z hodnoty veci 4350 eur) vychádzajúc z uplatnenej istiny 1284.17 eur + 3065.92 eur, celkom 4350 eur., prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 27.6.2011, návrh na začatie konania zo dňa 16.9.2011, pojednávanie dňa 5.3.2012 (2x úkon), pojednávanie dňa 14.3.2012 (2x úkon), pojednávanie dňa 17.5.2012 (2x úkon), pojednávanie dňa 18.6.2012, pojednávanie dňa 6.9.2012, vyjadrenie zo dňa 6.12.2012, pojednávanie dňa 12.12.2012, odvolanie zo dňa vo veci samej zo dňa 29.1.2013, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 19.2.2013, vyjadrenie zo dňa 14.4.2014, pojednávanie dňa 19.5.2014 - v spojení s resp. ) ods. 1 vyhlášky č. ) - spolu 2576,16 eur, 1 úkon právnej služby (pojednávanie dňa 9.6.2014 - v spojení s ) ods. 4 vyhlášky) - vo výške 40,25 eur, náhrada cestovných výdavkov ( vyhlášky) - 8 x cesta Prešov - Poprad a späť - cestovné za jednu cestu a jednu osobu 4, eur - spolu 72,- eur, náhrada za stratu času ( vyhlášky) - jedna cesta ( 1 hod. 55 min.) = 4 začaté polhodiny - 48 polhodín (12 ciest v 2012) x 12, eur + 16 polhodín (4 cesty v 2014) x 13,40 eur - spolu 824,48 eur 2 x režijný paušál po 7,41 eur + 10 x režijný paušál po 7,63 eur + 2 x režijný paušál po 7,81 eur + 3 x režijný paušál po 8,04 eur ( vyhlášky) - spolu 130, eur. Spolu by navrhovateľovi prislúchala náhrada trov konania vo výške 261 eur + 3643.75 eur, teda 3904.75 eur.

Pretože navrhovateľ bol úspešným v rozsahu 2.795,80 eur z pôvodnej sumy 4350 .- eur, je jeho pomer úspechu cca 65 % a neúspechu 35 %. Prislúcha mu teda náhrada trov vo výške 30 % z celkom vypočítaných trov pri plnom úspechu, čo je 1171,42 eur. ( x 30 % ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.