Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-126-2009.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/126/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Emíliou Szullovou v právnej veci navrhovateľ: S. A., Y. XXXX/XX, J. S. nad I. proti odporcovi v 1. rade: Magic Seven Slovakia, spol. s r.o., Šoltésovej 12, Bratislava, IČO: 35 765 623, v 2. rade: Pleograf Sp.zo.o., Ul. Pulawska 67/14, Warsawa, Poľská republika, regon: 008203665 o zaplatenie 270,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.07.2009 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 3.961,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.961,- EUR odo dňa 21.04.2009 do 09.06.2009, vo výške 9% ročne zo sumy 3.961,- EUR odo dňa 10.06.2009 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov.
Svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe ústnej objednávky odporcu v 1. rade navrhovateľ poskytol v dňoch 24.02.2009 - 21.03.2009 pri výrobe filmu „Lietajúci Cyprián“ služby spočívajúce v doprave pri natáčaní filmu, ktoré si následne vyúčtoval faktúrou č. 1/2009 zo dňa 21.03.2009 na sumu 5.961,- EUR s lehotou splatnosti 30 dní odo dňa vystavenia. Uvedená faktúra bola na požiadanie odporcu v 1. rade vystavená na meno odporcu v 2. rade a doručená odporcovi v 2. rade. Odporca v 2. rade uhradil dňa 10.06.2009 čiastočne uvedenú faktúru sumou 2.000,- EUR.
Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi v 1. rade a 2. rade odôvodňoval ust. § 533 Občianskeho zákonníka a mal za to, že plnenie je oprávnený žiadať od oboch odporcov spoločne a nerozdielne z titulu pristúpenia k záväzku odporcom v 2. rade k záväzku odporcu v 1. rade. Navrhovateľ ďalej žiadal odporcov zaviazať na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.
Podaním doručeným súdu dňa 21.10.2009 navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania späť v časti istiny 3.691,- EUR a žiadal súd pripustiť zmenu petitu tak, že predmetom konania ostala istina vo výške 270,- EUR a prislúchajúce príslušenstvo.
Uznesením súdu č.k. 30Cb/126/2009-60 zo dňa 17.04.2011 súd konanie zastavil v časti istiny vo výške 3.691,- EUR a pripustil zmenu petitu tak, že návrh na začatie konanie znie:
„Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade súd povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 270,- EUR a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.961,- EUR odo dňa 21.04.2009 do 09.06.2009, 9% ročne zo sumy 3.961,- EUR odo dňa 10.06.2009 do 07.09.2009, 9% ročne zo sumy 2.461,- EUR odo dňa 08.09.2009 do 01.10.2009, 9% ročne zo sumy 270,- EUR od dňa 02.10.2009 do zaplatenia.
Výzvou zo dňa 17.06.2011 vyzval súd odporcu v 1. rade, aby sa k návrhom a prílohám vyjadril v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.
Odporca v 1. rade doručil súdu dňa 11.07.2011 svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje žiaden záväzok, ani neuhradenú faktúru od navrhovateľa. Podľa odporcu v 1. rade navrhovateľ poskytol plnenie odporcovi v 2. rade . Obe spoločnosti ale zodpovedajú za svoje záväzky samostatne. Odporca v 1. rade nezodpovedá za dly odporcu v 2. rade spoločne a nerozdielne.
Výzvou zo dňa 17.06.2011 vyzval súd odporcu v 2. rade prostredníctvom dožiadaného poľského súdu - Sad Rejonowy dla Warszawy-Mokotowa, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania. Odporca v 2. rade návrh na začatie konania prevzal dňa 02.04.2012. K návrhu sa nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie deň 09.06.2014. Odporca v 1. rade mal vykázané doručenie predvolania dňom 09.04.2014 a odporca v 2. rade mal doručenie predvolania vykázané na deň 18.04.2014. Odporcovi sa na pojednávanie nedostavili. Súd nariadil konať v ich neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Na pojednávaní dňa 09.06.2014 navrhovateľ predniesol svoj návrh v zmysle čiastočného späťvzatia a ďalej uviedol, že uzavrel osobne ústne s odporcom v 1. rade dohodu o zabezpečení dopravy pri výrobe filmu Lietajúci Cyprián. K tejto dohode došlo v sídle odporcu v 1. rade na Štefánikovej 19 v Bratislave v roku 2009. Navrhovateľ teda odvoz zabezpečil a na požiadanie odporcu v 1. rade vystavil faktúru na poľského co-producentua - odporcu v 2. rade. Ďalej navrhovateľ uviedol, že s odporcom v 2. rade nebol v žiadnom vzťahu a ani s ním nijak nekomunikoval. Na otázku súdu navrhovateľ uviedol, že odporcovi v 1. rade poskytnuté služby nefakturoval.
30Cb/126/2009-125
Súd vo veci vykonal dokazovanie výpismi účastníkov konania z Obchodného registra a živnostenského registra, fotokópiou faktúry 1/2009, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 10.06.2009, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 01.10.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ vystavil dňa 21.03.2009 faktúru č. 1/2009 na odberateľa odporcu v 2. rade. Faktúra bola vystavená na sumu 5.961,- EUR.
Dňa 10.06.2009 odporca v 2. rade zaplatil navrhovateľovi sumu 2.000,- EUR.
Dňa 01.10.2009 odporca v 2. rade zaplatil navrhovateľovi sumu 2.191,- EUR.
Dňa 07.09.2009 odporca v 2. rade zaplatil navrhovateľovi sumu 1.500,- EUR
Zistený skutkový stav súd posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 269 ods. 2 obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Podľa ust. § 533 z.č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) kto sa bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 534 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Podľa ust. § 407 ods. 3 z.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok , má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:
Navrhovateľ vystavil faktúru č. 1/2009 dňa 21.03.2009 znejúcu na sumu 5.961,- EUR. Faktúra bola vystavaná na odporcu v 2. rade a z jej znenia vyplývalo, že navrhovateľ odporcovi v 2. rade účtuje dopravné služby.
Faktúru navrhovateľ vystavil na odporcu v 2. rade na požiadanie odporcu v 1. rade.
Voči odporcovi v 1. rade sa navrhovateľ domáhal plnenia z titulu ústnej objednávky, ktorú mal odporca v 1. rade navrhovateľovi predložiť a na tom základe mal navrhovateľ poskytnúť uvedené dopravné služby.
Z vyjadrenia odporcu v 1. rade zo dňa 11.07.2009 súd zistil, že odporca v 1. rade popiera akúkoľvek existenciu vzťahu medzi ním a navrhovateľom a neeviduje voči navrhovateľovi žiadnu nezaplatenú faktúru vo svojom účtovníctve.
Skutočnosť právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade teda bola medzi účastníkmi konania sporná.
Na uvedený rozpor súd uvádza, že navrhovateľom tvrdený vzťah k odporcovi v 1. rade založený ústnou objednávkou nebol v konaní nijakým spôsobom preukázaný. Navrhovateľ navyše sám potvrdil, že odporcovi v 1. rade ani žiadnu faktúru nevystavil. Na základe uvedeného je teda súd toho názoru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by medzi ním a odporcom v 1. rade vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého by mohol súd odporcu v 1. rade zaviať na plnenie voči navrhovateľovi v zmysle uvedeného návrhu na začatie konania.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by s odporcom v 2. rade mal zmluvný vzťah a bol by od neho oprávnený žiadať plnenie tak ako je uvedené v návrhu na začatie konania. Vo svojom vyjadrení navrhovateľ na pojednávaní dňa
09.06.2014 sám potvrdil, že s odporcom v 2. rade v žiadnom vzťahu nebol a ani s ním nijakým spôsobom nekomunikoval. Faktúru na odporcu v 2. rade vystavil len na základe pokynu odporcu v 1. rade. Súd mal teda za to, že medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade ani žiaden vzťah nevznikol, a teda nemožno odporcu v 2. rade zaviazať na plnenie voči navrhovateľovi.
Právnym posúdením veci navrhovateľom v návrhu na začatie konania súd nie je viazaný, avšak na navrhovateľove odôvodnenie vzniku jeho nároku voči obom odporcom z titulu ust. § 533 Občianskeho zákonníka súd považuje za potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie oprávňuje veriteľa žiadať od dvoch subjektov (dlžníka a tretej osoby) splnenie dlhu spoločne a nerozdielne len v prípade, ak tretia osoba bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok. V uvedenej právnej veci však navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by odporca v 2. rade (ako tretia osoba) dohodol s navrhovateľom (ako veriteľom) písomne, že splní dlh za odporcu v 1. rade (ako dlžníka). Právna argumentácia navrhovateľa v tomto prípade teda nie je relevantná.
Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že na vzniknutý skutkový stav by nebolo možné aplikovať ani ust. § 534 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje aby sa tretia osoba dohodla s dlžníkom, že zaňho splní jeho dlh jeho veriteľovi. Za predpokladu existencie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, muselo by byť v konaní preukázané, že odporca v 2. rade (ako tretia osoba) uzavrel s odporcom v 1. rade (ako dlžníkom) dohodu o splnení jeho záväzku veriteľovi. Ak by však aj takáto dohoda preukázaná bola, z takejto dohody nevzniká navrhovateľovi (ako veriteľovi) priame právo voči odporcovi v 2. rade. Podľa tohto ustanovenia by išlo o záväzok len medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, nakoľko ak ten kto sa zaviazal dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok, tak neurobil, je za splnenie záväzku zodpovedný iba dlžníkovi.
30Cb/126/2009-126
Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že odporca v 2. rade čiastočným plnením v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi súd uvádza, že uvedená argumentácia v konaní neobstojí nakoľko aj podľa tvrdenia navrhovateľa medzi ním a odporcom v 2. rade ani žiaden záväzok nevznikol. Nebolo možné ho teda v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia uznať.
Vzhľadom na tieto zistenia nemohol súd navrhovateľovi jeho uplatnený nárok voči odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade priznať, a teda návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
V priebehu konania došlo v zmysle ust. § 96 O.s.p. k zastaveniu konania v časti istiny 3.691,- EUR uznesením súdu č.k. 30Cb/126/2009-60 zo dňa 17.04.2011. V zastavenej časti konania v uznesení súd o trovách konania nerozhodoval s poukazom na § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.
V zastavenej časti konania súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a odporcom priznal nárok na náhradu trov konania nakoľko v zmysle preukázaných skutkových a právnych zistený nemožno konštatovať, že by návrh navrhovateľa bol daný dôvodne a že by bolo možné konštatovať, že k zastaveniu konania došlo zo zavinenia odporcov.
V zvyšnej časti konania, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcom teda vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko boli v konaní úspešní.
Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že odporcom žiadne trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla maž za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a by každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.