Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/126/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Emíliou Szullovou v právnej veci navrhovateľ: S. A., Y. XXXX/XX, J. S. nad I. proti odporcovi v 1. rade: Magic Seven Slovakia, spol. s r.o., Šoltésovej 12, Bratislava, IČO: 35 765 623, v 2. rade: Pleograf Sp.zo.o., Ul. Pulawska 67/14, Warsawa, Poľská republika, regon: 008203665 o zaplatenie 270,- EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.07.2009 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 3.961,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.961,- EUR odo dňa 21.04.2009 do 09.06.2009, vo výške 9% ročne zo sumy 3.961,- EUR odo dňa 10.06.2009 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov.

Svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe ústnej objednávky odporcu v 1. rade navrhovateľ poskytol v dňoch 24.02.2009 - 21.03.2009 pri výrobe filmu „Lietajúci Cyprián“ služby spočívajúce v doprave pri natáčaní filmu, ktoré si následne vyúčtoval faktúrou č. 1/2009 zo dňa 21.03.2009 na sumu 5.961,- EUR s lehotou splatnosti 30 dní odo dňa vystavenia. Uvedená faktúra bola na požiadanie odporcu v 1. rade vystavená na meno odporcu v 2. rade a doručená odporcovi v 2. rade. Odporca v 2. rade uhradil dňa 10.06.2009 čiastočne uvedenú faktúru sumou 2.000,- EUR.

Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi v 1. rade a 2. rade odôvodňoval ust. a mal za to, že plnenie je oprávnený žiadať od oboch odporcov spoločne a nerozdielne z titulu pristúpenia k záväzku odporcom v 2. rade k záväzku odporcu v 1. rade. Navrhovateľ ďalej žiadal odporcov zaviazať na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

Podaním doručeným súdu dňa 21.10.2009 navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania späť v časti istiny 3.691,- EUR a žiadal súd pripustiť zmenu petitu tak, že predmetom konania ostala istina vo výške 270,- EUR a prislúchajúce príslušenstvo.

Uznesením súdu č.k. -60 zo dňa 17.04.2011 súd konanie zastavil v časti istiny vo výške 3.691,- EUR a pripustil zmenu petitu tak, že návrh na začatie konanie znie:

„Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade súd povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 270,- EUR a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.961,- EUR odo dňa 21.04.2009 do 09.06.2009, 9% ročne zo sumy 3.961,- EUR odo dňa 10.06.2009 do 07.09.2009, 9% ročne zo sumy 2.461,- EUR odo dňa 08.09.2009 do 01.10.2009, 9% ročne zo sumy 270,- EUR od dňa 02.10.2009 do zaplatenia.

Výzvou zo dňa 17.06.2011 vyzval súd odporcu v 1. rade, aby sa k návrhom a prílohám vyjadril v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.

Odporca v 1. rade doručil súdu dňa 11.07.2011 svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje žiaden záväzok, ani neuhradenú faktúru od navrhovateľa. Podľa odporcu v 1. rade navrhovateľ poskytol plnenie odporcovi v 2. rade . Obe spoločnosti ale zodpovedajú za svoje záväzky samostatne. Odporca v 1. rade nezodpovedá za dly odporcu v 2. rade spoločne a nerozdielne.

Výzvou zo dňa 17.06.2011 vyzval súd odporcu v 2. rade prostredníctvom dožiadaného poľského súdu - Sad Rejonowy dla Warszawy-Mokotowa, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania. Odporca v 2. rade návrh na začatie konania prevzal dňa 02.04.2012. K návrhu sa nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie deň 09.06.2014. Odporca v 1. rade mal vykázané doručenie predvolania dňom 09.04.2014 a odporca v 2. rade mal doručenie predvolania vykázané na deň 18.04.2014. Odporcovi sa na pojednávanie nedostavili. Súd nariadil konať v ich neprítomnosti podľa ust.

Na pojednávaní dňa 09.06.2014 navrhovateľ predniesol svoj návrh v zmysle čiastočného späťvzatia a ďalej uviedol, že uzavrel osobne ústne s odporcom v 1. rade dohodu o zabezpečení dopravy pri výrobe filmu Lietajúci Cyprián. K tejto dohode došlo v sídle odporcu v 1. rade na Štefánikovej 19 v Bratislave v roku 2009. Navrhovateľ teda odvoz zabezpečil a na požiadanie odporcu v 1. rade vystavil faktúru na poľského co-producentua - odporcu v 2. rade. Ďalej navrhovateľ uviedol, že s odporcom v 2. rade nebol v žiadnom vzťahu a ani s ním nijak nekomunikoval. Na otázku súdu navrhovateľ uviedol, že odporcovi v 1. rade poskytnuté služby nefakturoval.

-125

Súd vo veci vykonal dokazovanie výpismi účastníkov konania z Obchodného registra a živnostenského registra, fotokópiou faktúry 1/2009, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 10.06.2009, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 01.10.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ vystavil dňa 21.03.2009 faktúru č. 1/2009 na odberateľa odporcu v 2. rade. Faktúra bola vystavená na sumu 5.961,- EUR.

Dňa 10.06.2009 odporca v 2. rade zaplatil navrhovateľovi sumu 2.000,- EUR.

Dňa 01.10.2009 odporca v 2. rade zaplatil navrhovateľovi sumu 2.191,- EUR.

Dňa 07.09.2009 odporca v 2. rade zaplatil navrhovateľovi sumu 1.500,- EUR

Zistený skutkový stav súd posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. 13/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Podľa ust. z.č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) kto sa bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. kto sa dohodne s dlžníkom, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

Podľa ust. z.č. v znení neskorších predpisov ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok , má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:

Navrhovateľ vystavil faktúru č. 1/2009 dňa 21.03.2009 znejúcu na sumu 5.961,- EUR. Faktúra bola vystavaná na odporcu v 2. rade a z jej znenia vyplývalo, že navrhovateľ odporcovi v 2. rade účtuje dopravné služby.

Faktúru navrhovateľ vystavil na odporcu v 2. rade na požiadanie odporcu v 1. rade.

Voči odporcovi v 1. rade sa navrhovateľ domáhal plnenia z titulu ústnej objednávky, ktorú mal odporca v 1. rade navrhovateľovi predložiť a na tom základe mal navrhovateľ poskytnúť uvedené dopravné služby.

Z vyjadrenia odporcu v 1. rade zo dňa 11.07.2009 súd zistil, že odporca v 1. rade popiera akúkoľvek existenciu vzťahu medzi ním a navrhovateľom a neeviduje voči navrhovateľovi žiadnu nezaplatenú faktúru vo svojom účtovníctve.

Skutočnosť právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade teda bola medzi účastníkmi konania sporná.

Na uvedený rozpor súd uvádza, že navrhovateľom tvrdený vzťah k odporcovi v 1. rade založený ústnou objednávkou nebol v konaní nijakým spôsobom preukázaný. Navrhovateľ navyše sám potvrdil, že odporcovi v 1. rade ani žiadnu faktúru nevystavil. Na základe uvedeného je teda súd toho názoru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by medzi ním a odporcom v 1. rade vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého by mohol súd odporcu v 1. rade zaviať na plnenie voči navrhovateľovi v zmysle uvedeného návrhu na začatie konania.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by s odporcom v 2. rade mal zmluvný vzťah a bol by od neho oprávnený žiadať plnenie tak ako je uvedené v návrhu na začatie konania. Vo svojom vyjadrení navrhovateľ na pojednávaní dňa

09.06.2014 sám potvrdil, že s odporcom v 2. rade v žiadnom vzťahu nebol a ani s ním nijakým spôsobom nekomunikoval. Faktúru na odporcu v 2. rade vystavil len na základe pokynu odporcu v 1. rade. Súd mal teda za to, že medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade ani žiaden vzťah nevznikol, a teda nemožno odporcu v 2. rade zaviazať na plnenie voči navrhovateľovi.

Právnym posúdením veci navrhovateľom v návrhu na začatie konania súd nie je viazaný, avšak na navrhovateľove odôvodnenie vzniku jeho nároku voči obom odporcom z titulu ust. súd považuje za potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie oprávňuje veriteľa žiadať od dvoch subjektov (dlžníka a tretej osoby) splnenie dlhu spoločne a nerozdielne len v prípade, ak tretia osoba bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok. V uvedenej právnej veci však navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by odporca v 2. rade (ako tretia osoba) dohodol s navrhovateľom (ako veriteľom) písomne, že splní dlh za odporcu v 1. rade (ako dlžníka). Právna argumentácia navrhovateľa v tomto prípade teda nie je relevantná.

Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že na vzniknutý skutkový stav by nebolo možné aplikovať ani ust. , ktorý umožňuje aby sa tretia osoba dohodla s dlžníkom, že zaňho splní jeho dlh jeho veriteľovi. Za predpokladu existencie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, muselo by byť v konaní preukázané, že odporca v 2. rade (ako tretia osoba) uzavrel s odporcom v 1. rade (ako dlžníkom) dohodu o splnení jeho záväzku veriteľovi. Ak by však aj takáto dohoda preukázaná bola, z takejto dohody nevzniká navrhovateľovi (ako veriteľovi) priame právo voči odporcovi v 2. rade. Podľa tohto ustanovenia by išlo o záväzok len medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, nakoľko ak ten kto sa zaviazal dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok, tak neurobil, je za splnenie záväzku zodpovedný iba dlžníkovi.

-126

Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že odporca v 2. rade čiastočným plnením v zmysle ust. uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi súd uvádza, že uvedená argumentácia v konaní neobstojí nakoľko aj podľa tvrdenia navrhovateľa medzi ním a odporcom v 2. rade ani žiaden záväzok nevznikol. Nebolo možné ho teda v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia uznať.

Vzhľadom na tieto zistenia nemohol súd navrhovateľovi jeho uplatnený nárok voči odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade priznať, a teda návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

V priebehu konania došlo v zmysle ust. k zastaveniu konania v časti istiny 3.691,- EUR uznesením súdu č.k. -60 zo dňa 17.04.2011. V zastavenej časti konania v uznesení súd o trovách konania nerozhodoval s poukazom na prvá veta s tým, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

V zastavenej časti konania súd rozhodol o trovách konania podľa ust. a odporcom priznal nárok na náhradu trov konania nakoľko v zmysle preukázaných skutkových a právnych zistený nemožno konštatovať, že by návrh navrhovateľa bol daný dôvodne a že by bolo možné konštatovať, že k zastaveniu konania došlo zo zavinenia odporcov.

V zvyšnej časti konania, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol o trovách konania v zmysle ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcom teda vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko boli v konaní úspešní.

Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že odporcom žiadne trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla maž za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a by každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.