Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-208-2012.pdf
PDF · 107.25 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/208/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: PhMr. Ervín Pochmarský - Lekáreň MAGMA, Rusovská cesta 3298/17, Bratislava, IČO: 30805813, zast. Branislav Hrvol, B.. XX.XX.XXXX, Fatranská 7, Žilina, proti odporcovi: BTK - bývanie, teplo, klimatizácia s.r.o., Hradská 1/a, Bratislava, IČO: 35786418, zast. PROLEGAL, s. r. o., advokátska kancelária, Dunajská 15/A, Bratislava, o zaplatenie 12.728,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 3.473,12 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 12.728,47 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkyne I. T. a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 28.02.2007 zmluvu o dielo č. 002/2007. Na základe tejto zmluvy sa odporca zaviazal v lehote a za podmienok uvedených v zmluve zhotoviť pre navrhovateľa dielo "Prístavba a nadstavba objektu Lekáreň a zdravotnícke potreby Magma" a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť cenu za dielo v sume 2.651.552,40 eur. (Postupne počas vykonávania diela účastníci uzavreli dodatky č. 1 až 6 k zmluve, ktorými sa rozšíril rozsah diela a navýšila sa cena za dielo na sumu 3.813.289,72 eur.) Zmluvné strany sa dohodli, že odporca odovzdá dielo navrhovateľovi najneskôr dňa 18.04.2008, no dielo bolo odovzdané až dňa 08.07.2009. Navrhovateľ na financovanie diela, resp. jeho časti použil aj externé zdroje, ktoré mu poskytla banka. Za týmto účelom uzatvoril dňa 17.05.2007 so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0360/07/8644. Pri uzatváraní úverovej zmluvy, resp. pri dohadovaní podmienok splácania úveru vychádzal navrhovateľ z predpokladu, že dielo bude zhotovené v termíne uvedenom v zmluve. Tým, že zo strany odporcu došlo k omeškaniu s plnením diela, tak navrhovateľ nemohol speňažiť byty, ktoré tvoria dielo a z tohto dôvodu nemohol ani splatiť úver v čase uvedenom v zmluve o úvere, čím vznikla navrhovateľovi škoda vo výške úrokov, ktoré musel banke v zmysle zmluvy uhrádzať. Z dôvodu omeškania odporcu s dodaním diela uzatvoril navrhovateľ s bankou dodatky k úverovej zmluve za účelom predĺženia doby, počas ktorej bude čerpať peňažné prostriedky potrebné pre dokončenie diela. Za týmto účelom uzatvoril navrhovateľ v období po 18.04.2008, t.j. po termíne odovzdania diela dohodnutom v zmluve, od 06.10.2008 do 30.09.2009, dodatky č. 6 až 11 k úverovej zmluve. Nakoľko navrhovateľ nemohol z dôvodu porušenia
povinností odporcu splatiť úver podľa úverovej zmluvy a úverovú zmluvu ukončiť, tak navrhovateľ zaplatil banke sumu vo výške 12.728,47 eur, čo predstavuje sumu úrokov za obdobie po 18.04.2008, resp. za obdobie od 13.10.2008 do 30.10.2009. Výška zaplatených úrokov bola vyčíslená bankou na základe žiadosti navrhovateľa. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu sumy 12.728,47 eur s tým, že odporca je povinný sumu 12.728,47 eur uhradiť do 01.10.2012. Odporca však túto sumu do dnešného dňa neuhradil.
Odporca v stanovisku zo dňa 14.06.2013 poukázal na to, že účastníci sa v predmetnej zmluve o dielo v čl. X ods. 3 dohodli na zmluvnej pokute v prospech navrhovateľa v prípade, ak sa odporca dostane do omeškania s odovzdaním diela. Taktiež poukázal aj na dohodu účastníkov obsiahnutú v čl. X ods. 4 o práve navrhovateľa finančne sankcionovať zhotoviteľa o preukázaný ušlý zisk vyplývajúci z nedodržania lehoty na odovzdanie diela (neodovzdanie bytov užívateľom, zdržanie prevádzky ambulancií lekárov a prevádzky lekárne), okrem prípadov nedodržania tejto lehoty v dôsledku omeškania na strane navrhovateľa podľa čl. IV ods. 3. Ďalej uviedol, že ak sa účastníci nedohodli na úprave vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody odchylne od ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak navrhovateľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta a domáhať sa náhrady škody presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Účastníci sa na modifikácii vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody dohodli, avšak len vo vzťahu k prípadnému ušlému zisku podľa v čl. X ods. 4 zmluvy o dielo a len v obmedzenom rozsahu. Vo vzťahu ku skutočnej škode sa účastníci nedohodli na úprave vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody odchylne od ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto navrhovateľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta a ani sa domáhať náhrady škody presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Nakoľko navrhovateľ uplatňuje v konaní nárok na náhradu škody (predstavujúcej úroky, ktoré bol navrhovateľ povinný zaplatiť banke), ktorý mu mal vzniknúť v dôsledku omeškania odporcu s vykonaním diela, pričom ide o náhradu škody, ktorá by mala predstavovať skutočnú škodu v zmysle § 379 Obchodného zákonníka a mala vzniknúť navrhovateľovi porušením povinnosti odporcu, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta podľa čl. X ods. 3 zmluvy o dielo, odporca má za to, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu údajnej škody v dôsledku dojednania zmluvnej pokuty (čl. X ods. 3 zmluvy o dielo). Odporca ďalej uviedol, že počas doby vykonávania diela kontinuálne vznikali a existovali okolnosti na strane navrhovateľa ako objednávateľa, ktoré spôsobovali omeškanie navrhovateľa s plnením jeho povinností podľa predmetnej zmluvy o dielo. Tieto omeškania navrhovateľa boli v príčinnej súvislosti s nemožnosťou odporcu ako zhotoviteľa vykonať dielo za podmienok a najmä v čase podľa zmluvy. Išlo napríklad o porušenie navrhovateľa odovzdať stavenisko podľa zmluvy, nesprávnu a chybnú projektovú dokumentáciu v časti statiky diela, nesprávnu a neúplnú projektovú dokumentáciu, vykonávanie častí diela tretími osobami zazmluvnenými navrhovateľom a pod. Odporca tvrdí, že úroky, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi sa vyčísľovali od 13.10.2008 aj z navrhovateľom skutočne čerpaných peňažných prostriedkov z úverového limitu podľa úverovej zmluvy v roku 2007. Má za to, že zo žiadneho doteraz navrhovateľom predloženého dokumentu nevyplýva, na základe akých úvah navrhovateľ dospel k záveru, že platenie úrokov banke podľa úverovej zmluvy práve v období od 13.10.2008 do 31.10.2009 je škodou navrhovateľa, za vznik ktorej by bol odporca zodpovedný podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa názoru odporcu navrhovateľ do spisu nezaložil žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali, že tvrdené porušenie povinnosti odporcu vykonať dielo včas podľa zmluvy je jedinou priamou, bezprostrednou a neprerušenou príčinou vzniku údajnej škody navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal účel použitia navrhovateľom čerpaných peňažných prostriedkov podľa úverovej zmluvy ako i použitia nadmerného odpočtu DPH v súvislosti s výstavbou diela, nepreukázal ani nemožnosť speňažovať byty v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti odporcu vykonať dielo včas a podľa zmluvy. Početnosť a rozsiahlosť zmien projektovej dokumentácie uskutočnených na základe žiadostí navrhovateľa mala priamy negatívny vplyv na včasnú výstavbu diela, výsledkom čoho bolo znemožnenie splnenia povinností odporcu zo zmluvy o dielo. Odporca tieto zmeny projektovej dokumentácie považuje za konanie navrhovateľa podľa § 376 Obchodného zákonníka, ktoré vylučuje nárok navrhovateľa na náhradu údajnej škody, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Ďalej uviedol, že navrhovateľ ani v prípade preukázania splnenia všeobecných podmienok zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi nemá nárok na náhradu údajnej škody uplatnenej v konaní aj z dôvodu jej nepredvídateľnosti odporcom v čase uzavretia zmluvy o dielo podľa § 379 Obchodného zákonníka. Nepredvídateľnosť údajnej škody navrhovateľa je podľa názoru odporcu daná tým, že navrhovateľ uzavrel úverovú zmluvu s bankou až dňa 17.05.2007 napriek tomu, že v čl. VI ods. 8 zmluvy o dielo zo dňa 28.02.2007 záväzne prehlásil odporcovi, že už má zabezpečené finančné prostriedky na výstavbu diela.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 04.09.2013 uviedol, že odporca nesprávne právne posúdil obsah ustanovení predmetnej zmluvy o dielo o zmluvnej pokute. Z čl. X bod 3 a 4 celkom jasne vyplýva, že právne následky spojené so zmluvnou pokutou vznikajú až momentom, kedy si objednávateľ uplatní voči zhotoviteľovi nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia zmluvy. Navrhovateľ však do dnešného dňa nepožiadal odporcu o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvy. Ďalej uviedol, že práve tým, že navrhovateľ využil svoje právo neuplatniť si zmluvnú pokutu, mal možnosť uplatniť si náhradu škody, čím splnil podmienky § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka na uplatnenie si náhrady škody. Podľa názoru navrhovateľa bola výstavba diela zo strany odporcu ako zhotoviteľa takmer od začiatku výstavby v omeškaní z dôvodov na strane odporcu (napr. keď bolo možné začať s montážou okien, neboli zo strany odporcu pripravené okenné otvory, nebolo ich možné ani zamerať z dôvodu nedodržanej platnej projektovej dokumentácie, technologických postupov a technických noriem odporcom, čím odporca okrem iného porušil čl. IX ods. 1 zmluvy). Navrhovateľ vo svojom vyjadrení dodal, že omeškanie výstavby diela bolo od začiatku v priamej príčinnej súvislosti spôsobené z dôvodov na strane odporcu a tretími osobami ako dodávateľmi v priamom zmluvnom vzťahu s odporcom, za ktoré odporca podľa čl. VII ods. 2 zmluvy zodpovedá, akoby dielo vykonával sám.
Odporca v stanovisku zo dňa 30.10.2013 vyjadril názor, že navrhovateľom požadovaný nárok voči odporcovi nie je škodou v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ale jedná sa o majetkovú ujmu navrhovateľa, na vznik ktorej sa navrhovateľ zaviazal banke už uzavretím úverovej zmluvy, a ktorá teda navrhovateľovi nevznikla v príčinnej súvislosti s navrhovateľom tvrdeným porušením povinnosti odporcu vykonať dielo včas podľa zmluvy.
Svedkyňa I. T., zamestnankyňa ČSOB banky, na pojednávaní dňa 05.02.2014 uviedla, že s navrhovateľom podpísali úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na rekonštrukciu lekárne. V roku 2009 sa vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy narušil, keďže navrhovateľ začal vyvíjať aktivitu v súvislosti s realizáciou dvoch nadzemných podlaží, čo nebolo kryté úverovou zmluvou. S konaním navrhovateľa banka nesúhlasila z dôvodu obáv, že poskytnuté úverové prostriedky rozšírené dielo nepokryjú a banka stratí návratnosť tohto úveru následkom nedokončenia diela. V roku 2009 banka poskytla navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 18.000.000,- Sk na to, aby stavba mohla byť skolaudovaná. Úver navrhovateľa nie je ešte celkom splatený, avšak navrhovateľ ho postupne spláca, budova je osídlená a teda z pohľadu banky je situácia dobrá. Dodatočný úver v sume 18.000.000,- Sk banka poskytla navrhovateľovi dodatkom k pôvodnej zmluve. Odporca prisľúbil, že nadzemné podlažia bude financovať, keďže navrhovateľ nemal na toto peniaze a banka mu peniaze na tento účel neposkytla. Je možné, že k dodatku k úveru bola podpísaná aj trojstranná zmluva o vinkulácii. V momente, keď došlo k dohode o výstavbe nadzemných podlaží, banka stopla financovanie projektu navrhovateľa v zmysle úverovej zmluvy, keďže od tohto momentu prevzala na seba záväzok financovať nadzemné podlažia spoločnosť odporcu. Až vydaním stavebného povolenia banka poskytla navrhovateľovi sumu 18.000.000,- Sk. Ďalej uviedla, že kontokorentný úver bol poskytnutý výlučne na financovanie DPH a mal sa splácať výlučne z vratiek DPH. Podľa názoru svedkyne nie je možné oddeliť fungovanie pôvodného úverového vzťahu a kontokorentného úverového vzťahu, keďže DPH bolo nevyhnutne závislé na schválení faktúry v pôvodnom úverovom vzťahu. Odporca mohol ovplyvniť čerpanie kontokorentného úveru, keďže ako dodávateľ stavby predkladal faktúry. Banka by nepreplatila faktúru za služby, ktoré neboli vykonané. V prípade úveru, či už investičného alebo kontokorentného, existujú úroky jednak zo sumy čerpanej a jedna zo sumy nečerpanej. V prípade ak investor zastaví stavbu a nevystavuje faktúry, tak osobe, ktorá si vezme úver sa v tomto čase navyšujú úroky zo sumy čerpanej a v prípade ak úverové prostriedky nevracia, tak aj úroky z nečerpanej sumy až do momentu, kým táto osoba vyčerpá a splatí celý dohodnutý úver. Na záver svedkyňa dodala, že nemá informáciu o tom, že by navrhovateľ rok predtým ako do projektu bola zakomponovaná firma odporcu požiadal o zmenu stavebného povolenia.
V zmysle čl. X ods. 3 zmluvy o dielo č. 002/2007 zo dňa 28.02.2007 objednávateľ má právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk, ak:
- je zhotoviteľ viac ako 30 dní v omeškaní s odovzdaním diela,
- v prípade omeškania s vyprataním staveniska,
- v prípade, že zhotoviteľ nenastúpi v dohodnutej lehote na odstránenie vád diela. Zmluvnú pokutu je možné uplatniť aj opakovane, ak aj napriek výzve objednávateľa zhotoviteľ neodstráni vytknuté nedostatky ani v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu poskytol.
V zmysle čl. X ods. 4 citovanej zmluvy objednávateľ má právo zhotoviteľa finančne sankcionovať o preukázaný ušlý zisk vyplývajúci z nedodržania lehoty na odovzdanie diela (neodovzdanie bytov užívateľom, zdržanie prevádzky ambulancií lekárov a prevádzky lekárne) s výnimkou prípadov uvedených v čl. IV ods. 3.
V zmysle čl. IV ods. 3 citovanej zmluvy zhotoviteľ nie je v omeškaní v plnení predmetu diela z dôvodov:
- vis major, napr. živelných pohrôm, vojny a pod.,
- archeologických nálezov v mieste vykonávania diela,
- znemožnenia niektorého technologického postupu poveternostnými vplyvmi,
- neodovzdania staveniska objednávateľom,
- neprevzatia riadne zhotoveného diela alebo jeho časti,
- meškania prác objednaných objednávateľom u iného zhotoviteľa.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením
zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba nemá oporu v zákone.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 28.02.2007 zmluvu o dielo č. 002/2007, na základe ktorej sa odporca zaviazal zhotoviť pre navrhovateľa dielo a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť cenu za dielo. Zmluvné strany sa dohodli, že odporca odovzdá dielo navrhovateľovi najneskôr dňa 18.04.2008, avšak tento termín nebol dodržaný. Navrhovateľ na financovanie časti diela uzatvoril dňa 17.05.2007 so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0360/07/8644. Navrhovateľ v žalobe tvrdí, že kvôli omeškaniu odporcu s plnením diela nemohol speňažiť byty, ktoré tvoria dielo a z tohto dôvodu nemohol ani splatiť úver v čase uvedenom v zmluve o úvere, čím mu vznikla škoda vo výške úrokov, ktoré musel banke v zmysle zmluvy a jej dodatkov uhrádzať, v celkovej sume 12.728,47 eur za obdobie od 13.10.2008 do 30.10.2009. Podľa názoru navrhovateľa odporca porušil povinnosti dohodnuté v zmluve o dielo, na základe čoho vznikla navrhovateľovi škoda vo forme úrokov, ktoré musel zaplatiť banke, pričom medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody navrhovateľa existuje príčinná súvislosť, čím došlo k splneniu podmienky pre zodpovednosť odporcu za túto škodu. Súd však dospel k záveru, že navrhovateľ nie je oprávnený požadovať od odporcu zaplatenie náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti odporcu podľa zmluvy o dielo, nakoľko si navrhovateľ a odporca v zmluve o dielo v čl. X výslovne dohodli pre prípad porušenia zmluvných povinností právo požadovať od strany, ktorá zmluvu porušila, zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk. Podľa čl. X ods. 2 má zhotoviteľ právo požadovať zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty, ak je objednávateľ v omeškaní s úhradou faktúry o viac ako 30 dní po lehote splatnosti alebo ak objednávateľ bez dôvodu odmietne prevziať dielo po jeho ukončení. Na druhej strane, podľa čl. X ods. 3 má aj objednávateľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk, ak je zhotoviteľ viac ako 30 dní v omeškaní s odovzdaním diela, v prípade omeškania s vyprataním staveniska, alebo v prípade, že zhotoviteľ nenastúpi v dohodnutej lehote na odstránenie vád diela. Okrem uvedenej zmluvnej pokuty si zmluvné strany dohodli v čl. X ods. 4 aj právo objednávateľa finančne sankcionovať zhotoviteľa o preukázaný ušlý zisk vyplývajúci z nedodržania lehoty na odovzdanie diela (neodovzdanie bytov užívateľom, zdržanie prevádzky ambulancií lekárov a prevádzky lekárne) s výnimkou prípadov uvedených v čl. IV ods. 3. Navrhovateľ a odporca si v predmetnej zmluve nedohodli žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo právo zmluvných strán požadovať od strany, ktorá porušila zmluvnú povinnosť, zaplatenie náhrady škody, príp. domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu. Z dôvodu dojednania zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností a absencie akejkoľvek úpravy vzťahujúcej sa na náhradu škody, zmluvné strany v zmysle § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie sú oprávnené požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, keďže z dojednania zmluvných strán o zmluvnej pokute nevyplýva nič iné. Účastníci zmluvy nie sú oprávnení domáhať sa ani náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, keďže si to v zmluve výslovne nedohodli. Dohodou zmluvných strán o zmluvnej pokute v prípade porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle čl. X zmluvy o dielo a absenciou ďalších ustanovení upravujúcich prípadnú náhradu škody účastníci zmluvy stratili právo požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, pričom nie je podstatné, či si nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty uplatnili alebo nie. V predmetnom prípade mal teda navrhovateľ právo uplatniť si u odporcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk v okamihu, keď bol odporca viac ako 30 dní v omeškaní s odovzdaním diela. V zmysle čl. X predmetnej zmluvy a ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľ nebol a ani nie je oprávnený požadovať náhradu škody, ktorá vznikla porušením zmluvnej povinnosti odporcu, a to ani vtedy, keď si zmluvnú pokutu u odporcu neuplatnil. Zo žiadneho zákonného ani zmluvného ustanovenia totiž nevyplýva právo navrhovateľa požadovať od odporcu náhradu škody za porušenie zmluvnej povinnosti v prípade, že si neuplatní dohodnutú zmluvnú pokutu vzťahujúcu sa na porušenie povinnosti zo zmluvy.
Na navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody nie je možné aplikovať ani ustanovenie čl. X ods. 4 predmetnej zmluvy o dielo, nakoľko predmetom konania je nárok na náhradu škody, ktorú navrhovateľ špecifikoval ako úroky, ktoré musel uhradiť banke v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti
odporcu, t. j. navrhovateľ nesankcionuje odporcu o preukázaný ušlý zisk vyplývajúci z nedodržania lehoty na odovzdanie diela.
Okrem uvedeného len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že podľa názoru súdu nie je splnený ani predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu predstavujúci príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti odporcu a vznikom škody navrhovateľa. Omeškanie odporcu so zhotovením diela totiž nie je priamou a jedinou príčinou vzniku povinnosti navrhovateľa uhradiť banke úroky za obdobie od 13.10.2008 do 30.10.2009, nakoľko povinnosť navrhovateľa uhradiť banke úroky je predovšetkým záväzkom navrhovateľa voči banke vyplývajúcim z úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a bankou, resp. z dodatkov uzatvorených k tejto zmluve.
Vychádzajúc z uvedených skutočností má súd za to, že výsluch ďalších navrhovateľom navrhnutých svedkov je vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav nadbytočný, preto k nemu s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. nepristúpil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní mal plný úspech vo veci odporca a preto mu súd na základe zásady úspešnosti priznal náhradu trov konania spolu vo výške 3.473,12 eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 9 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 14.06.2013, 30.10.2013, 28.11.2013, 04.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 09.09.2013, 13.11.2013, 05.02.2014, 23.04.2014 a 09.06.2014) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 287,14 eur/1 úkon, za 3 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 25.02.2013, 29.04.2013 a 23.04.2014) vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. po 71,79 eur/1 úkon, 8 režijných paušálov po 7,81 eur, 4 režijné paušály po 8,04 eur a DPH (20 %) vo výške 578,85 eur.
Za 3 úkony právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 25.02.2013, 29.04.2013 a 23.04.2014, priznal súd právnemu zástupcovi odporcu odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže uvedené pojednávania boli odročené bez prejednania veci.
Súd odporcovi nepriznal náhradu za jeden úkon - prevzatie a príprava zastúpenia advokátskou kanceláriou PROLEGAL, s. r. o., nakoľko sa nejedná o úkon na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (úkon prevzatia a prípravy zastúpenia možno priznať iba prvému právnemu zástupcovi, nakoľko jeho zmenou by dochádzalo k neúmernému a neodôvodnenému navyšovaniu trov konania).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.