Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15Ro/464/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v právnej veci žalobkyne: X.. T. O., B.. XX.XX.XXXX, X. W., G. X, právne zastúpená Mgr. Vladimírou Gajdošovou, Košice, Hanojská č. 3, proti žalovanému: U. Q. U..G..C.., U. U. V. XXX, R., N.: XXXXXXXX, právne zastúpený AZARIOVÁ &RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: XXXXXXXX, v konaní o zaplatenie XXX eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni XXX € s úrokom z omeškania vo výške X% ročne zo sumy XXX € od 1.5.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2011 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy XXX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X% ročne zo sumy XXX eur od 1.5.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala vo funkcií finančnej kontrolórky, pričom za mesiac marec 2011 jej pohyblivá zložka mzdy a príplatok za riadenie predstavujúce spolu sumu vo výške 306 eur neboli uhradené. Pohyblivá zložka mzdy predstavuje sumu XXX eur a príplatok za riadenie sumu 166 eur.

Tunajší súd vydal dňa 16.1.2012 pod číslom konania -19 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor s tým, že žalobkyňa takmer XX% z pracovnej náplne nevykonala a preto jej bola krátená pohyblivá zložka mzdy vo výške XXX eur, rovnako v marci 2011 bola aj zaškoľovaná a teda nevykonávala riadiacu funkciu, ktorá bola predmetom pracovnej zmluvy a teda príplatok za riadenie vo výške XXX eur nebol predmetom zúčtovacieho vzťahu za mesiac marec 2011.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle ust. a na základe toho zistil tento skutkový stav.

Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2011 s dátumom nástupu do práce 1.3.2011, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú na vykonanie práce finančného kontrolóra, pričom ako vyplýva z čl. 4 bodu 4.1. výšku mzdy, jej zložky a výšku jednotlivých zložiek upravuje mzdový výmer vydaný zamestnávateľom, ktorý tvorí súčasť pracovnej zmluvy.

Zo mzdového výmeru zo dňa 28.2.2011 vyplýva, že s účinnosťou od 1.3.2011 žalobkyni vo funkcií finančnej kontrolórky bola stanovená mesačná základná mzda vo výške XXX eur, pohyblivá zložka mzdy

vo výške XXX eur a príplatok za riadenie vo výške 166 eur. Zároveň k základnej mzde mohli byť priznané štvrťročné prémie podľa prémiového poriadku spoločnosti.

Žalobkyňa listom zo dňa 30.3.2011, ktorý bol žalovanému doručený 31.3.2011 skončila u žalovaného pracovný pomer v skúšobnej dobe k 31.3.2011.

Listom zo dňa 15.11.2011 vyzvala žalobkyňa žalovaného na doplatok pohyblivej zložky mzdy a príplatku za riadenie celkovo vo výške XXX eur.

Zo mzdového listu za mesiac marec 2011 vyplýva, že žalobkyni nebolo vyplatené osobné ohodnotenie a príplatok za riadenie.

Z listinného dokladu pod názvom popis pracovného miesta, náplň práce finančného kontrolóra zo dňa 28.2.2011 vyplýva, že pracovnou náplňou žalobkyne bolo: 1./ vedenie a spracovanie podvojného účtovníctva, vystavenie vydaných faktúr pre odberateľov, spracovanie došlých faktúr, pokladničných dokladov, bankových výpisov, ostatných pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa účtovníctva, interných dokladov, evidencia majetku, inventarizácia majetku, 2./ vypracovanie ročnej účtovnej uzávierky, 3./ vypracovanie účtovnej závierky vrátane daňového priznania, 4./ spracovanie dokladov pre DPH a vypracovanie daňového priznania k DPH, 5./ spracovanie miezd zamestnancov, vrátane výkazov pre poisťovne, daňový úrad, 6./ komunikácia so zdravotnými poisťovňami, sociálnou poisťovňou a daňovým úradom, 7./ komunikácia s bankovými inštitúciami prostredníctvom elektronického bankovníctva, 8./ príprava, návrh finančného rozpočtu na hospodársky rok, 9./ vypracovanie finančných výkazov hospodárenia spoločnosti za jednotlivé obdobia, 10./ sledovanie a zodpovednosť za cash flow v rámci finančného rozpočtu, 11./ bežná administratívna agenda, 12./ zastupovanie asistentky spoločnosti v čase jej neprítomnosti, 13./ ostatné činnosti podľa pokynov nadriadeného.

Zo mzdového predpisu zo dňa 1.1.2009, ktorý nadobúdal účinnosť tým istým dňom z bodu 3 vyplýva, že pohyblivú zložku mzdy, po predchádzajúcom písomnom upozornení, ktoré je schválené T. J., môže zamestnávateľ znížiť až na nulu. Pohyblivú zložku mzdy môže zamestnávateľ znížiť kvôli porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca (bližšie usmernenie o porušovaní pracovnej disciplíny je vo vnútorných organizačných smerniciach spoločnosti U. Q. U..G..C..).

Žalobkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že 1.3.2011 nastupovala do spoločnosti žalovaného na pozíciu finančnej kontrolórky, a keďže nastupovala v mesiaci marec, do konca ktorého bolo potrebné podať daňové priznanie, ktorého predpokladom bolo mať vyskladnené sklady za materiál a sklady za hotové výrobky, ktoré do jej nástupu vyskladnené neboli, z tohto dôvodu, aj keď táto pracovná činnosť nespadala do jej pracovnej náplne, tak predchádzajúca finančná kontrolórka touto agendou poverila žalobkyňu. Uviedla, že v priebehu mesiaca marec 2011 prevažne u žalovaného vystavovala faktúry pre odberateľov, účtovala bankové výpisy a pokladničné doklady a funkcia, ktorú mala, t.j. finančný kontrolór, bola kumulovaná čo mala aj predchádzajúca finančná kontrolórka, kde okrem iného bolo potrebné robiť rôzne sekretárske práce, ako aj obsluhovať telefóny, z tohto dôvodu viac menej túto funkciu finančného kontrolóra nevykonávala a to aj z toho dôvodu, že bolo potrebné spätne vyskladňovať celý rok 2010, ktorý nebol urobený, aby sa mohlo na základe týchto údajov podať daňové priznanie. Zároveň sa vyjadrila k jednotlivým položkám náplne práce finančného kontrolóra, z náplne práce pod bodom 1. vykonávala hlavne vystavovanie faktúr pre odberateľov, spracovávala pokladničné doklady, bankové výpisy, čo sa týka bodu 2. a 3. t.j. vypracovania ročnej účtovnej uzávierky a vypracovanie účtovnej závierky vrátane daňového priznania toto nebolo možné urobiť z dôvodu, že neboli dotiahnuté doklady za hospodársky rok 2010 a z tohto dôvodu sa účtovná závierka a ročná účtovná uzávierka vypracovať nedala. Spracovanie dokladov pre DPH a vypracovanie daňového priznanie k DPH ako to vyplývalo z bodu 4. náplne práce, toto robila mzdová účtovníčka. Čo sa týka bodu 5. spracovávania miezd pre zamestnancov, vrátane výkazov pre poisťovne a daňový úrad, na túto agendu bola vo firme samostatná mzdová účtovníčka. Komunikáciu zo zdravotnými poisťovňami, sociálnou poisťovňou a daňovým úradom pod bodom 6. nerobila, to mala v náplní práce mzdová účtovníčka, pričom splnila bod 7. t.j. komunikácia s bankovými inštitúciami prostredníctvom elektronického bankovníctva. Čo sa týka

vykonávania prípravy, návrhu finančného rozpočtu na hospodársky rok, vzhľadom na to, že rozpočet sa robí dvakrát ročne, buď koncom roka resp. v januári na daný polrok, čiže túto činnosť tiež nevykonávala a taktiež nevykonávala vypracovanie finančných výkazov hospodárenia spoločnosti za jednotlivé obdobie a to pod bodom č. 9. Vykonávala práce pod bodom 10. a to sledovanie a zodpovednosť za cash flow v rámci finančného rozpočtu. Vzhľadom na to, že v spoločnosti nebola asistentka, teda pracovná náplň pod bodom 12. zastupovanie asistentky spoločnosti v čase jej neprítomnosti sa robilo tak, že aj predchádzajúca finančná kontrolórka mala kumulovaná funkciu, kde okrem iného bolo potrebné robiť rôzne sekretárske práce, ako aj obsluhovať telefóny a zároveň robila sa nejaká korešpondencia čo zodpovedalo bodu 11. t.j. bežnej administratívnej agende. Posledný bod náplne pod číslom 13. a to ostatné činnosti podľa pokynov nadriadeného, tam môžeme zaradiť činnosť spočívajúcu vo vyskladnení skladov materiálu a skladov hotových výrobkov, ktoré napriek tomu, že nespadali do pracovnej náplne finančného kontrolóra, v podniku to mal robiť skladník, pričom bola táto práca zverená ekonomickému oddeleniu a robila to predchádzajúca finančná kontrolórka a následne týmito vecami poverila žalobkyňu.

Z tých činností, ktoré sú uvedené v náplni práce pod bodom 1 až 13 samostatne spracovávala účtovné doklady, vystavovala faktúry pre odberateľov, spracovávala došlé faktúry, pokladničné doklady, bankové výpisy, cash flow, pričom cash flow prvý týždeň robila spoločne s odchádzajúcou finančnou kontrolórkou a nasledujúce týždne už samostatne, pričom bývalou finančnou kontrolórkou to už nebolo ani kontrolované a činnosť, ktorú robila posledné dva týždne je vlastne činnosť pod bodom 13, t.j. ostatné činnosti podľa pokynov nadriadeného, čo pozostávalo z vyskladnenia skladov materiálu a skladov hotových výdavkov.

Zároveň uviedla, že spracovanie dokladov pre DPH a vypracovanie daňového priznanie a zároveň komunikáciu so zdravotnými poisťovňami, sociálnou poisťovňou a daňovým úradom mala robiť mzdová účtovníčka, a túto činnosť aj robila, pričom keďže dochádza k prelínaniu sa náplne práce v týchto bodoch finančného kontrolóra s náplňou práce mzdovej účtovníčky, bolo jej povedané, že tieto práce mala vykonávať len v čase neprítomnosti mzdovej účtovníčky, a to pri pohovore s vtedajšou finančnou W. T.. I. Š.. Zároveň tie ostatné činnosti podľa pokynov nadriadeného robila to, čo bolo potrebné práve v spoločnosti urobiť a načo dostala pokyn.

Čo sa týka príplatku za riadenie, do jej pôsobnosti patrila podriadená mzdová účtovníčka, pričom v čase keď nastupovala do práce zároveň svoju funkciu vykonávala ešte aj bývala finančná kontrolórka T.. I. Š., avšak aj za obdobie svojej pôsobnosti komunikovala so mzdovou účtovníčkou.

Svedkyňa T.. I. Š. potvrdila, že v mesiaci marec 2011, potom čo nastúpila na jej pracovné miesto žalobkyňa súbežne popri sebe vykonávali spoločnú prácu cca tri týždne, pričom pracovná náplň žalobkyne bola rovnaká ako mala ona, to znamená mala vykonávať cash flow, komunikovať s bankou, vystavovať faktúry, čiastočne mala na starosti aj skladové hospodárstvo, kancelárske práce, keďže nemali asistentku, dvíhanie telefónov, zabezpečovanie stravných lístkov a všetky organizačné veci, ktoré sa týkali chodu firmu vrátane komunikácie s nadriadenými. Mzdové veci mala na starosti mzdová účtovníčka, kde patrili výplaty miezd a pod., pričom žalobkyňa mala zastrešovať komunikáciu medzi mzdovou účtovníčkou, t.j. pani Y.D. a konateľkou firmy pani B.. Žalobkyňa mala byť nadriadenou mzdovej účtovníčky pani Y. a mala kontrolovať jej úlohy, prideľovať jej úlohy a každý štvrťrok mala ohodnocovať práce svojej podriadenej a to z toho dôvodu, že pracovná pozícia žalobkyne bola vedúcou pozíciou, na ktorú bola prijímaná.

Potvrdila, že z pracovnej náplne pod bodom 1. žalobkyňa vykonávala cash flow, keďže to spolu so svedkyňou robili, vystavovala faktúry pre odberateľov, pokladničné doklady, spracovávala došlé faktúry, pokladničné doklady, či aj bankové výpisy, to si nespomínala, inventarizáciu ani evidenciu majetku v tom období nevykonávala. Bola nápomocná pri vypracovaní ročnej účtovnej uzávierky, keďže táto sa čiastočne dala robiť, avšak nie v plnom rozsahu a to z dôvodu, že neboli uzatvorené sklady, ktoré spracovávala svedkyňa spoločne s ďalšou zamestnankyňou, pričom žalobkyňa tam bola prítomná, avšak predmetnej problematike sa ešte nerozumela. Vypracovávala príjemky a výdajky, ktoré súviseli s uzavretím skladu za rok 2010. Čo sa týka vypracovanie účtovnej závierky vrátane daňového priznanie, daňové priznanie v tom období ešte nebolo spracované a účtovná závierka sa robila priebežne, pričom žalobkyňa bola prítomná, avšak len sa zaúčala. Nespomína si, že by žalobkyňa spracovávala doklady pre DPH a vypracovala daňové priznanie k DPH. Spracovanie miezd zamestnancov vrátanie výkazov pre poisťovne, daňový úrad, táto činnosť patrila do pracovnej pozície mzdovej účtovníčke a len pre

prípad jej neprítomnosti mala byť schopná žalobkyňa plne ju zastúpiť. Zároveň uviedla, že v tom čase v mesiaci január 2011 mzdová účtovníčka bola prítomná v práci. Zároveň musela byť schopná plne zastúpiť mzdovú účtovníčku pani Y. a naviac vykonávať ešte svoju prácu, to znamená kontrolné riadiace činnosti.

Čo sa týka spracovania dokladov pre DPH a vypracovanie daňového priznania k DPH, toto bolo v pracovnej náplni ako účtovníčky, tak aj finančnej kontrolórky, pričom súviselo to práve s tou zastupiteľnosťou, o ktorej už svedkyňa rozprávala, pričom v prípade, ak účtovníčka bola v práci, toto patrilo do pracovnej náplne mzdovej účtovníčky. Pani Y. ako mzdová účtovníčka zaúčtovala doklady a finančný kontrolór, t.j. žalobkyňa, musela celú evidenciu DPH sama osobne skontrolovať, to znamená každý doklad odkontrolovať. Či spracovanie dokladov pre DPH a vypracovanie daňového priznania k DPH robila žalobkyňa to si s odstupom času nespomína. To isté sa týka bodu 6 komunikácia so zdravotnými poisťovňami, sociálnou poisťovňou a daňovým úradom, čo patrilo do pracovnej náplne obidvoch zamestnankýň. Potvrdila, že žalobkyni patrilo do pracovnej náplne komunikácia s bankovými inštitúciami prostredníctvom elektronického bankovníctva, pričom žalobkyňa komunikovala s bankou. Bod 8 pracovnej náplne finančný rozpočet už bol v tom období spracovaný, pričom spracovávala ho ešte svedkyňa, keďže takýto rozpočet sa robí vopred, ale následne žalobkyňa bola oboznámená s interným chodom, pričom tento finančný rozpočet sa každý mesiac kontroluje oproti nákladom. V podstate bola zaučená v tom, ako má ten finančný rozpočet ďalej spracovávať a kontrolovať. Svedkyňa si nespomína, že by žalobkyňa vypracovávala finančné výkazy hospodárenia spoločnosti za jednotlivé obdobia. Čo sa týka cash flow tento sa robil každý týždeň, takže žalobkyňa sa podieľala a zároveň to aj sama robila a z bodu 11 zabezpečovala stravné lístky, administratívne záležitosti. Asistentka v čase nástupu žalobkyne do spoločnosti nebola, preto činnosť asistentky bola rozdelená na ekonomické oddelenie a na jednotlivých vedúcich pracovníkov oddelení. Vzhľadom na to, že nadriadení boli v Českej republike, tak čo sa týka vykonávania činnosti podľa pokynov nadriadených, v prípade ak boli nejaké ich e-mailové požiadavky, tak bolo ich treba vybaviť, prípadne ak bola nejaká úloha, ktorou zamestnancov poverili.

Svedkyňa potvrdila, že vzhľadom na krátkosť obdobia, žalobkyňa niektoré činnosti vykonávala, niektoré nie, avšak v prípade, ak by riadne pôsobila vo firme, tak by prešla všetkými tými činnosťami, ktoré sú uvedené v náplni práce. Svedkyňa potvrdila, že komunikáciu so zdravotnými poisťovňami, sociálnymi poisťovňami, daňovým úradom, mala vykonávať žalobkyňa, avšak len v prípade zastupovania mzdovej účtovníčky. Potvrdila, že žalobkyňa sa zaúčala do problematiky vyskladnenia skladov, keďže robila príjemky a výdajky, pričom potom následne už mohla spoločne s pani Y. ako mzdovou účtovníčkou pracovať na účtovnej závierke. Vypracovanie daňového priznania, spracovanie dokladov robila mzdová účtovníčka, avšak podpisovať to musela žalobkyňa a ona mala za to aj zodpovednosť. Kvôli skončeniu pracovného pomeru žalobkyňou účtovnú uzávierku potom urobila pani Y., ktorá zároveň aj účtovala doklady. Podotkla ešte, že náplň finančného kontrolóra bola taká rozsiahla, že žiadny finančný kontrolór by nebol schopný obsiahnuť všetky činnosti uvedené v náplni práce sám, keďže nie je možné, aby finančný kontrolór aj účtoval aj riadil. Potvrdila, tak ako uviedla žalobkyňa, že pri vstupnom pohovore informovala žalobkyňu, že činnosti , ktoré bežne patria do funkcie mzdovej účtovníčky, má vykonávať len v jej neprítomnosti. Potvrdila, že z jej strany bolo žalobkyni vysvetlené, čo znamenajú jednotlivé časti mzdy, tak ako sú súčasťou mzdového výmeru a zároveň bola oboznámená so smernicami, s ktorými oboznámenie aj písomne potvrdila. Zaškolenie pre funkciu, ktorú vykonávala žalobkyňa bolo potrebné len čiastočne a to len na veci, ktoré sa týkajú interného chodu firiem. V danom prípade sa zaškolenie týkalo viac menej skladu, polovýrobkov, hotových výrobkov a pod. Potvrdila, že žalobkyňa robila samostatne činnosti týkajúce sa spracovávania účtovných dokladov, vystavovanie vydaných faktúr pre odberateľov, spracovanie došlých faktúr, pokladničných dokladov, cashflow. Na spracovávanie bankových výpisov si svedkyňa nespomínala, že by to žalobkyňa robila. Pre priznanie pohyblivej časti mzdy bola spracovaná tabuľka v programe Excel, kde samotná konateľka spoločnosti pani B. ohodnotila jednotlivé ukazovatele percentuálne a potom sa to percento z tej pohyblivej čiastky dávalo do mzdy.

Práca finančného kontrolóra vo vzťahu k mzdovej účtovníčke, resp. nejakému podriadenému pracovníkovi spočívala aj v zadávaní samostatných úloh, nielen v samotnom kontrolovaní jeho práce. Uviedla, že aj ona po nástupe do funkcie mala od začiatku vyplácaný príplatok za riadenie. Úlohy mzdovej účtovníčke zadávali spoločne, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola novoprijatá zamestnankyňa. Úplne samostatne žalobkyňa robila cash flow, vystavovanie faktúr pre odberateľov, účtovanie došlých faktúr, pokladničných dokladov a potom aj tie príjemky a výdavky hotových výrobkov. Potom čo žalobkyňa nastúpila do zamestnania, prvé dni základ jej práce spočíval v oboznamovaní sa s chodom

firmy a potom následne s tými činnosťami, ktoré boli náplňou práce postupne, to znamená, že svedkyňa urobila úlohu a popritom oboznamovala aj žalobkyňu, ktorá potom následne ju už robila samostatne. Všetky činnosti finančnej kontrolórky samostatne by musela byť schopná žalobkyňa robiť najneskôr od 1.4.2011 a to z dôvodu, že svedkyňa vo firme k 31.3.2011 končila.

Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 Zák. práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 119 ods. 1 Zák. práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa § 129 ods. 1 Zák. práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy pracovala u žalovaného počnúc dňom 1.3.2011 do 31.3.2011 vo funkcií finančného kontrolóra, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné.

Sporná medzi účastníkmi konania bola tá skutočnosť, či žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný vyplatiť mzdu, ktorá pozostávala zo všetkých troch zložiek, t.j. základnej mzdy, ktorá vyplatená bola, z pohyblivej mzdy a príplatku za riadenie, alebo iba mzdu, ktorá zodpovedala základnej zložke mzdy.

Poskytovanie mzdy za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa poskytuje až vtedy, keď je práca zo strany zamestnanca už vykonaná, pritom je rozhodujúca skutočne vykonaná práca. Z odseku jedna súčasne vyplýva, že ak zamestnanec v čase, v ktorom by mal prácu vykonávať, nepracuje, neprislúcha mu mzda. Svedkyňa T.. I. Š. potvrdila, že žalobkyňa úplne samostatne vykonávala cash flow, vystavovala faktúry pre odberateľov, účtovala došlé faktúry, pokladničné doklady, ako aj príjemky a výdavky hotových výrobkov, pričom vzhľadom na časový odstup si spomína na tieto činnosti, čo však neznamená, že žalobkyňa nevykonávala ani ostatné činnosti. Potvrdila, že minimálne posledný týždeň už sa venovala tým činnostiam, ktoré mala v pracovnej náplni a zároveň potom, čo s určitými činnosťami v zmysle pracovnej náplne bola oboznámená a robila ich spoločne so svedkyňou, následne potom už tieto činnosti robila samostatne. Potvrdila, tak ako to uviedla žalobkyňa, že práce, ktoré mala v kompetencií mzdová účtovníčka, to znamená komunikáciu so zdravotnými poisťovňami, sociálnou poisťovňou a daňovým úradom mala robiť žalobkyňa len v prípade zastupovania mzdovej účtovníčky, pričom v čase, keď žalobkyňa u žalovaného v mesiace marec 2011 pracovala, mzdová účtovníčka prítomná bola. Zároveň niektoré činnosti vyplývajúce z náplne práce nebolo možné urobiť a to či už z dôvodu toho, že už boli urobené ako príprava, návrh finančného rozpočtu na hospodársky rok, ktorý sa robí vopred, tak aj vypracovanie účtovnej závierky, vrátane daňového priznania, keďže vypracovanie ročnej účtovnej uzávierky nebolo možné úplne urobiť z dôvodu, že ešte len v tom čase sa robili práce súvisiace s vyskladňovaním skladu hotových výrobkov a polovýrobkov, ktoré boli predpokladom pre tieto činnosti. Potvrdila, že čo sa týka riadenia tak spoločne so svedkyňou zadávali úlohy mzdovej účtovníčke. Ďalej potvrdila, že žalobkyňa samostatne spracovávala účtované doklady, účtovná uzávierka sa dala robiť, avšak len čiastočne, nie v plnom rozsahu a to z dôvodu, že neboli uzatvorené sklady, pričom samotná žalobkyňa pripravovala podklady pre vypracovanie ročnej účtovnej uzávierky a to tak, že robila príjemky a výdajky do skladov, pričom tieto činnosti súviseli s uzavretím skladu.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalobkyňa zo svojej pracovnej náplne vykonávala cca XX H. XX% pracovnej náplne, a z toho dôvodu jej nepatrí pohyblivá zložka mzdy vo výške XXX eur a príplatok za riadenie vo výške XXX eur, keďže ide o nenárokovateľnú zložku a priznaniu tejto časti mzdy by muselo predchádzať rozhodnutie zamestnávateľa.

Súd je toho názoru, že samotný mzdový výmer možno považovať za rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní mzdy vo všetkých troch jej častiach t.j. mesačnej základnej mzdy, pohyblivej mzdy a príplatku za riadenie. Predmetný mzdový výmer je jednoznačne formulovaný tak, že súd cituje:“ v súlade s pracovnou náplňou a v nadväznosti na vaše pracovné zaradenie do pozície finančný kontrolór vám stanovujem s účinnosťou od 1.3.2011 mesačnú základnú mzdu vo výške XXX eur, pohyblivú zložku mzdy vo výške XXX eur a príplatok za riadenie vo výške XXX eur“. Na základe textu predmetného mzdového výmeru je jednoznačne presne a určito vymedzená výška mzdy tak, že táto sa skladá z troch zložiek, zo základnej mzdy, z pohyblivej zložky mzdy a z príplatku za riadenie, ktoré sú presnou sumou stanovené. Teda takýto nárok žalobkyne je priamo nárokovateľný, zároveň aj zo mzdového predpisu z bodu 3 pod označením „pohyblivá zložka mzdy“ vyplýva, že túto pohyblivú zložku mzdy môže zamestnávateľ znížiť až na nulu a to po predchádzajúcom písomnom upozornení, ktoré je schválené Managing Directorom. Pohyblivú zložku mzdy môže zamestnávateľ znížiť kvôli porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Vzhľadom na to, že mzdovým výmerom zo dňa 28.2.2011 táto zložka ako pohyblivá zložka mzdy, tak aj príplatok za riadenie žalobkyni priznané boli, žalovaný nepredložil žiadne písomné upozornenie, ktoré dal žalobkyni a ktoré by sa týkalo porušenia pracovnej disciplíny, žalobkyňa sa teda dôvodne domáha doplatenia časti mzdy v pohyblivej zložke vo výške XXX eur a v príplatku za riadenie vo výške XXX eur, pričom zároveň uviedla a potvrdila to aj svedkyňa T.. Š., ktoré konkrétne práce v pracovnej náplni v období, za ktoré žiada doplatenie mzdy, t.j. za mesiac 2011 vykonávala a preto súd žalobe žalobkyne ako dôvodnej vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške X% ročne zo sumy XXX eur počnúc dňom 1.5.2011. Ako vyplýva z pracovnej zmluvy z bodu 4.2. mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, čo znamená, že mzda za mesiac marec 2011 bola splatná najneskôr do 30.4.2011, preto počnúc dňom 1.5.2011 sa žalovaný s jej úhradou dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania je v súlade s Nariadenia vlády č.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /, /.