Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Cpr-8-2012.pdf
PDF · 105.46 KB
No categories available
7Cpr/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľky: G.. G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX, R., Q.D. B. G., A. N. XX, R., proti odporcovi: VIP WINGS, a. s., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 35 788 631, o náhradu mzdy a o zaplatenie cestovných náhrad, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 7.242,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie cestovných náhrad v sume 272,13 eur z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 534,- eur na účet Okresného súdu Bratislava II do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.09.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.10.2012, doplneným podaním zo dňa 03.11.2012 a naposledy zmeneným podaním zo dňa 20.06.2013 (zmena pripustená uznesením zo dňa 30.07.2013) sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru predložené jej odporcom dňa 09.08.2012 je neplatné. Ďalej sa domáhala zaplatenia náhrady mzdy vo výške 12.910,912 eur (za obdobie od 10.8.2012 do 10.5.2013), nedoplatených cestovných náhrad za rok 2012 vo výške 272,13 eur a trov konania vo výške 16,50 eur.
Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že dňa 01.10.2009 uzatvorila s odporcom pracovnú zmluvu zo dňa 30.09.2009 na pracovnú pozíciu palubná sprievodkyňa, funkcia - Senior cabin crew, druh práce palubná sprievodkyňa - vedúca kabíny, na dobu neurčitú. Od 14.07.2012 do 28.07.2012 bola navrhovateľka vyslaná odporcom na pracovný pobyt do Švédska, pričom už od 19.07.2012 navrhovateľka pociťovala zhoršenie zdravotného stavu. Po návrate na domácu bázu do Bratislavy dňa 29.07.2012 poslala plánovačke G. W. telefonickú sms správu, ktorou ju informovala, že dňa 30.07.2012 nebude môcť letieť plánované večerné KSC2, lebo potrebuje ísť k lekárovi. Dňa 30.07.2012 ráno navrhovateľka pred návštevou doktora telefonicky kontaktovala personálne oddelenie odporcu, na čo ju pracovníčka oddelenia inštruovala, že si nemusí žiadať doklad o práceneschopnosti, ale stačí si vypýtať priepustné lístky, na ktoré má nárok 7 krát do roka. V ten istý deň navrhovateľka doniesla odporcovi
5 priepustných lístkov od 30.07.2012 do 03.08.2012 a kópiu lekárskeho nálezu. Dňa 09.08.2012 jej bez predošlého písomného, alebo ústneho upozornenia cpt. Ľ. R., za prítomnosti JUDr. D. X. a dvoch pracovníkov odporcu dal do ruky písomnosť označenú ako "Okamžité skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a podvodné konanie voči spoločnosti", ktorej kópiu jej odmietli vydať po tom, čo písomnosť nechala na stole. Dôvodom výpovede mala byť skutočnosť, že navrhovateľka neoprávnene odovzdala priepustné lístky 5 dní dopredu, čím spôsobila podvodné úmyselné konanie. Navrhovateľka do dnešného dňa nedostala žiadny právny, ani oficiálny dokument zo strany odporcu o okamžitom skončení pracovného pomeru výpoveďou. Navrhovateľka s dôvodmi výpovede, ako sú hrubé porušovanie pracovnej disciplíny a podvodným konaním nesúhlasí a má za to, že sú vykonštruované.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že navrhovateľku zamestnával na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2009 na pracovnej pozícii palubná sprievodkyňa - cabin crew a od 15.06.2010 na pracovnej pozícii palubná sprievodkyňa - vedúca kabíny. Odporca uviedol, že dňa 09.08.2012 bol pracovný pomer navrhovateľky ukončený okamžitým skončením z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, ktoré spočívalo v jej úmyselnom podvodnom konaní a neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Dňa 30.07.2012 totiž navrhovateľka predložila odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi lekársku správu a priepustky potvrdené lekárom MUDr. E. O. na dni 30.07.2012, 31. 07. 2012, 01.08.2012, 02.08.2012, 03.08.2012, čiže okrem daného dňa aj dopredu na nasledujúce štyri pracovné dni. Ak lekár potvrdzuje ošetrenie/vyšetrenie na priepustné lístky vopred, ide o nezákonný neštandardný postup, ktorý svedčí o nadštandardných vzťahoch medzi lekárom a pacientom. Chorobopis navyše nie je dokladom o práceneschopnosti, na základe ktorého by zamestnávateľ v zmysle právnych predpisov mal ospravedlniť absenciu navrhovateľky v práci v predmetných dňoch. Taktiež výmenný lístok od všeobecnej lekárky MUDr. L. F. zo dňa 14.08.2012 nie je dokladom o práceneschopnosti navrhovateľky. Aj napriek tomu, že podľa výmenného lístka mala byť navrhovateľka chorá od 30.07.2012 do 10.08.2012, v dňoch 08.08.2012 a 09.08.2012 vykonávala prácu na linkách Bratislava- Košice a Košice-Rijeka. Odporca ďalej uviedol, že z leteckých predpisov vyplýva, že zamestnanec musí byť zdravotne spôsobilý pri výkone tohto povolania a teda navrhovateľka buď tieto predpisy porušovala pokiaľ lietala aj keď bola chorá, alebo chorá nebola. Odporca mal ďalej za to, že nie je pravda, že by pani G. R. navrhovateľke povedala, že môže namiesto dokladu o práceneschopnosti doručiť priepustky. Na dni 30.07., 31.07. a 01.08. 2012 pritom žiadala navrhovateľka o pracovné voľno, ktoré podlieha schváleniu zamestnávateľa, avšak toto voľno jej nebolo schválené a doby odpočinku boli u navrhovateľky dodržané. Odporca mal za to, že po neschválení pracovného voľna sa navrhovateľka nezmierila so skutočnosťou, že má v dňoch 30.07.-01.08.2012 vykonávať prácu a za spolupráce MUDr. O. riešila vec predložením priepustiek. V prípade, ak by zdravotný stav navrhovateľky vyžadoval jej neprítomnosť v práci, takýto stav sa označuje ako práceneschopnosť a treba ho riešiť iným postupom, a to predložením/zaslaním dokladu o práceneschopnosti a ohlásením práceneschopnosti zamestnávateľovi. Odporca taktiež uviedol, že sa snažil doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľke dňa 09.08.2012, avšak navrhovateľka ho odmietla prevziať. Odporca považoval spôsob riešenia situácie navrhovateľkou za preukázanie snahy bezdôvodne sa obohatiť na úkor odporcu, nakoľko, ak by postupovala v zmysle Zákonníka práce predložením dokladu o práceneschopnosti, jej príjem za dané obdobie by sa znížil.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.12.2013, č. k. 7Cpr 8/2012 - 150 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke listom odporcu zo dňa 09.08.2012 je neplatné s tým, že o ostatných nárokoch navrhovateľky bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.3.2014.
Následne navrhovateľka trvala na návrhu v časti o náhradu mzdy. V časti o zaplatenie cestovných náhrad za rok 2012 v sume 272,13 eur vzala navrhovateľka návrh späť. Preto súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s § 96 O.s.p.
Na pojednávanie konané dňa 9.6.2014 sa odporca nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal a doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj výsluchom navrhovateľky a svedkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Pracovnou zmluvou zo dňa 30.09.2009 uzatvorenou medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom sa zaviazala navrhovateľka vykonávať prácu na pozícii palubná sprievodkyňa - senior cabin crew s dňom nástupu do práce 01.10.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.
Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 15.06.2010 uzatvorenou medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom došlo k zmene druhu práce vykonávanej navrhovateľkou na palubná sprievodkyňa - vedúca kabíny.
Podľa zoznamu požiadaviek na mesiac august 2012, dňa 13.07.2012 žiadala navrhovateľka odporcu o pracovné voľno v termíne 30.07-01.08.2012.
MUDr. E. O., otorinolaryngológ, dňa 30.07.2012 diagnostikovala u navrhovateľky Rhinosinusitis subacuta a Pharyngolaryngotracheitis acuta.
Výmenným lístkom zo dňa 14.08.2012 potvrdila všeobecná lekárka MUDr. L. F., že navrhovateľka bola od 30.07.-10.08.2012 chorá, vyšetrená špecialistom, liečená podľa odporúčania, vrátane domáceho režimu.
V mesačnom hlásení letového personálu za mesiac august 2012, mala navrhovateľka v dňoch 01.08.-03.08.2012 vyznačenú absenciu a dňa 08.08.-09.08.2012 vyznačené lietanie na linkách KSC1, BTS-KSC a RJK-BTS.
Dňa 9.8.2012 odporca s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že navrhovateľka dňa 30.07.2012 predložila svojmu vedúcemu zamestnancovi pánovi G. G. priepustky potvrdené lekárom na dni 30.07.2012, 31.07.2012, 01.08.2012, 02.08.2012 a 03.08.2012. Skutočnosť, že navrhovateľka predložila priepustky potvrdené lekárom vopred, t.j. ešte pred samotnou návštevou lekára považoval odporca za úmyselné podvodné konanie a hrubé porušenie pracovnej disciplíny, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka na dni 30.07.2012, 31.07.2012 a 01.08.2012 dňa 13.07.2012 žiadala o voľno (ROFF), ktoré jej nebolo zamestnávateľom povolené. Pracovný pomer navrhovateľky mal skončiť doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Svedkovia R., C.. E. K. I. dňa 09.08.2012 potvrdili, že navrhovateľka si odmietla prevziať Okamžité skončenie pracovného pomeru.
Listom zo dňa 17.08.2012 zaslaným generálnemu riaditeľovi odporcu C. A. dňa 17.08.2012 sa navrhovateľka vyjadrila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru predloženého jej odporcom dňa 09.08.2012 a uviedla, že si nie je vedomá úmyselného a podvodného konania voči odporcovi.
Listom zo dňa 14.09.2012 zaslaným generálnemu riaditeľovi odporcu C. A. a personálnemu oddeleniu odporcu dňa 14.09.2012, žiadala navrhovateľka o zaslanie písomnosti, ktorá bola výsledkom rozhodnutia vedenia odporcu voči navrhovateľke.
Listom zo dňa 19.09.2012 žiadal odporca, aby navrhovateľka obsahovo konkretizovala akú písomnosť jej treba zaslať.
Ing. B. L., bývalý zamestnanec odporcu ako kapitán lietadiel ATR 72, dňa 06.02.2013 čestne prehlásil, že počas jeho choroby (operácia kolena) použil priepustné lístky na štyri súvislé dní. Túto skutočnosť o prijatí priepustných lístkov namiesto dokladu o práceneschopnosti, ktorá bola bežnou praxou u odporcu
mu odporučila pani G. R.. Ing. B. L. ďalej prehlásil, že ako zamestnanec odporcu niekoľkokrát využil akceptovanie priepustných lístkov namiesto dokladu o práceneschopnosti počas jeho choroby.
Cpt. D. Š., zamestnanec odporcu ako kapitán lietadiel ATR 72 dňa 23.01.2013 čestne prehlásil, že na pracovnom pobyte v zahraničí vo Švédsku v dňoch od 14.07.2012 do 28.07.2012 navrhovateľka bola členkou jeho posádky ako vedúca kabíny. U navrhovateľky sa prejavovalo zhoršenie jej zdravotného stavu, ťažko artikulovala, mala suchý dráždivý kašeľ, sťažovala sa na bolesť v ušiach a dýchacích ciest.
BSc. G. C., zamestnankyňa odporcu ako palubná sprievodkyňa, dňa 23.01.2013 čestne prehlásila, že v dňoch od 14.07.2012 do 28.07.2012 bola vyslaná na pobyt v zahraničí vo Švédsku a vedúcou kabíny bola navrhovateľka. Počas 14 dní zdieľali spoločné ubytovanie a navrhovateľka svojím neustálym dráždivým kašlaním narúšala povinný nočný odpočinok. BSc. G. C. ďalej prehlásila, že navrhovateľke sa počas pracovného zahraničného pobytu vo Švédsku, evidentne postupne zhoršoval jej zdravotný stav a prejav choroby.
G. H. C., bývalá zamestnankyňa odporcu, dňa 07.10.2013 čestne prehlásila, že pani G. R. informovala pána generálneho riaditeľa C. A. o skutočnosti, že bežnou praxou u odporcu bolo akceptovanie priepustných lístkov namiesto dokladu o práceneschopnosti a toto riešenie sama doporučila navrhovateľke. S pani G. R. mala G. H. C. spoločnú kanceláriu. Bola svedkom, keď pani G. R. viackrát vyjadrila ľútosť nad tým, že na základe jej usmernenia, nadobudla táto bežná prax taký rozmer problémov, ktoré vyústili až výpoveďou navrhovateľky. G. H. C. mala vedomosť o tom, že túto informáciu o akceptácií priepustných lístkov namiesto dokladu o práceneschopnosti vedel aj pán JUDr. D. X., cpt. Ľ. R. a C. E..
Zo mzdového listu navrhovateľky za rok 2012, ktorý založil do spisu odporca, súd zistil, že navrhovateľka mala v mesiaci apríl 2012 hrubú mzdu v sume 1.380,71 eur, v máji 2012 v sume 1.523,34 eur (z toho náhrada mzdy predstavovala sumu 59,06 eur) a v júni 2012 v sume 1.364,02 eur (z toho náhrada mzdy predstavovala sumu 59,06). Navrhovateľka pritom odpracovala v mesiaci apríl 2012 152 hodín, v máji 2012 160 hodín a v júni 2012 160 hodín.
Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 ZP priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Po tom, čo súd už právoplatne rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie cestovných náhrad, predmetom konania zostal nárok na náhradu mzdy. S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že návrh navrhovateľky v časti o náhradu mzdy je čiastočne dôvodný.
Vzhľadom k tomu, že odporca neplatne skončil s navrhovateľkou pracovný pomer, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a navrhovateľka podala na súd v zákonnej lehote návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zároveň o náhradu mzdy (podanie takéhoto návrhu nahrádza oznámenie, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnaní), patrí navrhovateľke aj náhrada mzdy v zmysle § 79 ods. 1 ZP. Keďže však navrhovateľka nevedela preukázať, že by pred podaním návrhu na súd oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, patrí navrhovateľke náhrada mzdy až odo dňa, keď bol odporcovi doručený návrh na začatie konania, čo bolo 20.12.2012.
Keďže navrhovateľka v rozhodujúcom období neodpracovala aspoň 22 dní alebo 170 hodín, súd musel ustáliť jej pravdepodobný zárobok. Tento súd zistil zo zárobku, ktorý navrhovateľka dosiahla v poslednom kalendárnom štvrťroku pred neplatným skončením pracovného pomeru, v ktorom odpracovala aspoň 22 dní resp. 170 hodín, teda apríl až jún 2012.
Súd zistil, že navrhovateľka mala v mesiaci apríl 2012 hrubú mzdu v sume 1.380,71 eur, v máji 2012 v sume 1.523,34 eur (z toho náhrada mzdy predstavovala sumu 59,06 eur) a v júni 2012 v sume 1.364,02 eur (z toho náhrada mzdy predstavovala sumu 59,06), teda spolu 4.150,05 eur (po odpočítaní náhrady mzdy v sume 118,12 eur). Navrhovateľka pritom odpracovala v mesiaci apríl 2012 152 hodín, v máji 2012 160 hodín a v júni 2012 160 hodín, teda spolu 472 hodín. Jej priemerný hrubý hodinový zárobok teda predstavoval sumu 8,7925 eur (4.150,05 eur : 472 hodín). Jej priemerný hrubý denný zárobok bol v sume 70,34 eur (8,7925 eur x 8 hod.), priemerný hrubý týždenný zárobok bol 351,70 eur (8,7925 eur x 40 hod.) a priemerný hrubý mesačný zárobok bol 1.529,19 eur (351,70 eur x 4,348 {koeficient vyjadrujúci priemerný počet týždňov v mesiaci}).
Navrhovateľka si v konaní uplatňovala náhradu mzdy za obdobie od 10.8.2012 do 10.5.2013. Súd však navrhovateľke náhradu mzdy priznal iba za obdobie od 20.12.2012 (odo dňa, kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania, ktorým si navrhovateľka uplatnila aj náhradu mzdy) do 10.5.2013 (súc viazaný návrhom navrhovateľky). Za uvedené obdobie patrí navrhovateľke náhrada mzdy v sume 7.242,20 eur (z toho za december 2012 v sume 562,72 eur {5 prac. dní a 3 sviatky pripadajúce na inak pracovný deň, za ktoré tiež patrí mzda v zmysle § 122 ods. 3 ZP, teda 8 x 70,34 eur} za január až apríl 2013 v sume 6.116,76 eur {4 mesiace x 1.529,19 eur} a za máj 2013 v sume 562,72 eur {6 prac. dní a 2 sviatky pripadajúce na inak pracovný deň, teda 8 x 70,34 eur}). Súd teda z titulu náhrady mzdy priznal navrhovateľke sumu 7.242,20 eur a vo zvyšku jej návrh v časti o náhradu mzdy zamietol (žalovala sumu 12.910,912 eur).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo) v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Navrhovateľka si v konaní uplatňovala celkom tri nároky - určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (v tejto časti bola úspešná v celom rozsahu a odporca bol neúspešný v celom rozsahu), náhradu mzdy (v tejto časti bola úspešná iba čiastočne a čiastočne neúspešná, rovnako ako odporca) a zaplatenie cestovných náhrad (v tejto časti bola navrhovateľka v celom rozsahu neúspešná, pretože zavinila, že sa v tejto časti konanie zastavilo a odporca bol v tejto časti úspešný). Z uvedeného je teda zrejmé, že obe procesné strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech, preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže navrhovateľka bola od súdnych poplatkov oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. d) cit. zák. (v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa pol.
1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov úč. ku dňu podania návrhu, t.j. 5.10.2012 - 99,50 eur a z priznanej náhrady mzdy podľa pol. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov úč. ku dňu podania návrhu, t.j. 5.10.2012 - 6% zo sumy 7.242,20 eur {zaokrúhlene 7.242,- eur }- 434,50 eur). Celkom teda odporca musí zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 534,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.