Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2990-2013.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/2990/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 975 39 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému: Z. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. S.O. XX, XXX XX G. G., Š. Q. N., na vymoženie pohľadávky vo výške 10,00 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 3570/2013, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,98 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 10,00 Eur a trov exekúcie a to na základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Mestskej polície Banská Bystrica č. AC 055932 zo dňa 10. 05. 2013.
Poverením č. 5601 109541 zo dňa 10. 10. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 3570/2013.
Dňa 04. 02. 2014 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu návrh oprávneného zo dňa 09. 12. 2013 na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu, že povinná uhradila pokutu vo výške 10,00 Eur, uloženú jej exekučným titulom, v lehote splatnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 70,22 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 25,33 Eur, DPH 20 % z celých trov, t.j. 11,70 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej a druhej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom a exekučného spisu sp. zn. EX 3570/13 súd konštatuje, že súdny exekútor si vyčíslil odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súdneho exekútora, preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - telekomunikačné výdavky (za elektronické súčinnosti) vyúčtované sumou 5,00 Eur ani kancelárske náklady vyúčtované sumou 5,70 Eur (náklady na vyhotovenie, tlač a expedovanie dokumentov do spisu a pre účastníkov konania), pretože súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, ani ich bližšie nešpecifikoval. Tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované sumou 7,00 Eur - predstavujúce hotové výdavky spojené so zastavením exekúcie (poštovné za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti - 1,40 Eur, za vrátenie poverenia - 1,40 Eur, za zaslanie faktúry oprávnenému - 1,40 eura, za oznámenie o ukončení exekúcie - 2x1,40 Eur). Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov "účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti", má súd za to, že súdny exekútor má podľa ust. § 22 vyhlášky nárok na náhradu hotových výdavkov len za exekučnú činnosť vykonávanú počas exekúcie, t.j. od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie do jej zastavenia. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 7,00 Eur, ktoré si exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v súvislosti s doposiaľ nevykonanými úkonmi (budúcimi úkonmi), ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie. Súd má za to, že tieto úkony nesúvisia s účelným vykonávaním exekúcie, nakoľko súdny exekútor v tomto štádiu už nemôže vykonávať žiadny úkon smerujúci k faktickému vykonávaniu exekúcie.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 48,98 Eur, z toho odmena predstavuje 33,19 Eur, hotové výdavky (poštovné) predstavujú 7,63 Eur, DPH 20 % z odmeny a hotových výdavkov (základ dane 40,82 Eur) predstavuje 8,16 Eur.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená na návrh oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Súdny exekútor dňa 31. 12. 2013 postúpil tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii zo dňa 09. 12. 2013. Súd konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy o podaniach povinného nie je potrebné rozhodovať. Ako napríklad, ak exekútor po podaní námietok upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 Exekučného poriadku, alebo ak dôjde po podaní námietok proti exekúcii pred rozhodnutím o nich k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu. Nakoľko súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 09. 12. 2013 nerozhodoval.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu OSP vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.