Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4C-149-2014.pdf
PDF · 67.99 KB
Case nature
Subarea
4C/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa C. K. Y.. XX.XX.XXXX, bytom K. X/XX, C. Y. G. proti odporkyni P. K.R. Y.. XX.XX.XXXX, bytom K. X/XX, C. Y. G. o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľovi určenú uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp.zn. 1C/48/2014 zo dňa 26.3.2014 na sumu 30,- eur dňom 2. májom 2014.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporkyne, ktorá bola určená v konaní sp.zn. 1C/48/2014, v ktorom dňa 26.3.2014 účastníci uzavreli súdny zmier, podľa ktorého sa odporkyňa zaviazala prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 30,-- eur mesačne. Dôvodom pre zrušenie vyživovacej povinnosti je skutočnosť, že navrhovateľ zmenil výchovné prostredie a od otca sa dňa 12.4.2014 presťahoval k matke. Keďže matka si plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a to aj nad rámec vyživovacej povinnosti určenej súdom žiadal, aby odporkyňa - matka nebola zaviazaná prispievať výživným na základe súdneho rozhodnutia.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa v plnom rozsahu súhlasila. Uviedla, že navrhovateľ je študentom strednej školy a štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Po tom, čo od 12.4.2014 opätovne žije v spoločnej domácnosti s odporkyňou a ďalšou maloletou dcérou R. nie je dôvod na to, aby súdne rozhodnutie zostalo v platnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd rozhodol a zrušil vyživovaciu povinnosť, ktorej výška bola určená uznesením Okresného súdu spišská Nová Ves zo dňa 26.3.2014, pričom vyživovacia povinnosť odporkyne k navrhovateľovi, ktorý sa pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie, doposiaľ trvá. Nie je však potrebné, aby táto vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, pretože matka, s ktorou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti a ktorá je v tomto konaní žalovanou účastníčkou, si plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, dokonca nad rámec vyživovacej povinnosti, o navrhovateľa sa osobne stará, zabezpečuje mu jedlo, bývanie a pokrýva všetky jeho finančné nároky a náklady na živobytie. Naopak otec si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi neplní a podľa vyjadrenia odporkyne si ju v minulosti, keď navrhovateľ bol maloletý, plnil sporadicky a preto opakovane podávala návrhy na trestné stíhanie otca navrhovateľa.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania, preto súd v zmysle § 157 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení tohto rozsudku uvádza iba predmet tohto konania a zákonné ustanovenia, podľa ktorých bolo v konaní rozhodnuté.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd o trovách konania rozhoduje spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým konanie končí. Žiaden z účastníkov nežiadal rozhodnúť o trovách konania a preto súd o trovách konania, ktoré ani nevznikli, nerozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.