Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/321/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Ing. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom so sídlom Štefánikova 43, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Ing. Rudolf Jurenka SOAR, miesto podnikania Hydinárska 155/30, 949 01 Nitra, IČO: 32 761 295, zast. advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o. so sídlom Farská č. 25, 949 01 Nitra, o návrhu navrhovateľa o zaplatenie 1.000 eur, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 250,02 € právnemu zástupcovi navrhovateľa advokátskej kancelárii STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 20.12.2013 domáhal vydania rozsudku, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 1.000 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 29.5.2013 sprostredkovateľskú zmluvu, predmetom ktorej bol navrhovateľov záujem o kúpu nehnuteľnosti - rodinného domu nachádzajúceho sa na L. ul. v H., zapísaný na LV č. XXX za predajnú cenu 132.000 eur. Navrhovateľ na jej základe vyplatil odporcovi sumu 1.000 eur a odporca sa zaviazal , že uvedenú nehnuteľnosť nebude sprostredkúvať inému záujemcovi v dohodnutej lehote 60 dní odo dňa podpisu zmluvy. Navrhovateľ vzal na vedomie, že ak do uplynutia lehoty jeho vinou alebo pričinením nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy, nevzniká mu nárok na vrátenie predmetnej sumy resp. zálohy. Strany sa ďalej dohodli, že nárok na vrátenie sumy môže vzniknúť navrhovateľovi iba v prípade, ak k podpisu kúpne zmluvy nedôjde vinou sprostredkovateľa, prípadne vlastníkov nehnuteľnosti.

Ďalej v návrhu uviedol, že po podpísaný zmluvy v katastri nehnuteľnosti zistil, že jej reálny stav sa nezhoduje so zápisom v katastrálnej mape, teda existoval rozpor medzi skutkovým stavom a stavom právnym. Ďalej zistil, že nehnuteľnosť sa nachádza v ochrannom pásme kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny a u navrhovateľa vzniklo podozrenie, že uvedené stavebné úpravy na rodinnom dome vlastník vykonal bez príslušných povolení. Následne kontaktoval sprostredkovateľa a oznámil mu, že ak by malo prísť k uzavretiu kúpnej zmluvy, je potrebné zosúladiť tento skutkový stav s právnym stavom. Majiteľ nehnuteľnosti nemal záujem zosúladiť tento reálny stav s právnym. Odporca pri prevzatí zálohy a podpise potvrdenia o zálohe musel vedieť, že k podpisu zmluvy nemôže dôjsť, lebo predávané nehnuteľnosti mali právne vady. Z konania odporcu je evidentné, že navrhovateľa nedostatočne informoval o právnom stave nehnuteľnosti ako aj o tom, že rekonštrukcia nehnuteľnosti nebola zosúladená v katastri nehnuteľnosti a musel vedieť, že sa jedná o právne vady. Nárok na odmenu

by odporcovi vznikol až po uzavretí kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a predávajúcim. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Preto je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi predmet zálohy.

Navrhovateľ, vypočutý ako účastník konania uviedol, že dom, ktorý bol uvedený v sprostredkovateľskej zmluve, chceli kúpiť 3 rodiny. Ohliadku dohodli s p. A., manželkou odporcu. Keďže sa im nehnuteľnosť páčila, tak sa telefonicky s p. A. dohodli, že prídu podpísať sprostredkovateľskú zmluvu. Pri podpise jednali s p. A., ktorá im dala podpísať sprostredkovateľskú zmluvu a žiadala zaplatiť zálohu 2.000 eur, ktoré nemal pri sebe a peniaze išiel vybrať z bankomatu, ale podarilo sa mu vybrať len 1.000 eur. P. A. povedala, že to stačí a dohodli sa, že nasledujúci deň im prinesie ďalších 1.000 eur. Povedala im, že tieto peniaze sú vlastne za to, že nebudú túto nehnuteľnosť ponúkať, stiahnu ju zo všetkých ponúk a inzerátov, teda budú ju držať pre nich 60 dní. Po zhotovení tejto zmluvy a zaplatení 1.000 eur vyzval syna, aby pozrel na internete, či skutkový stav tejto nehnuteľnosti zodpovedá reálne právnemu stavu a na tej mapke zistil, že nezodpovedá. Navštívil Stavebný úrad v Nitre - odbor životného prostredia, kde sa informoval, aké následky by mohli mať pre neho kúpa takejto nehnuteľnosti. Bolo mu povedané, že ju kúpiť môže, ale že by mu vznikli zbytočné výdavky, že by mohol platiť pokuty a pod. Nasledujúci deň preto zatelefonoval p. A., že ustupuje od kúpi a požiadal o vrátenie zloženej zálohy, čo odmietla, pretože jej ušli zákazníci. Pretože odstúpil od tohto záujmu nasledujúci deň, tak jej nemohli žiadni zákazníci ujsť.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ uzavrel s odporcom sprostredkovateľskú zmluvu, kde prejavil záujem o kúpu rodinného domu na L. ul. v H. za sumu 132.000 eur. Strany sa dohodli, že nárok na zaplatenú zálohu a jej vrátenie vznikne navrhovateľovi iba v prípade, ak nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy vinou sprostredkovateľa alebo predávajúceho. Následne navrhovateľ v katastri nehnuteľností zistila, že reálny stav nehnuteľnosti je v rozpore s právnym stavom a aj to, že sa nehnuteľnosť nachádza v chránenom ochrannom pásme v pamiatkovej rezervácii. Majiteľ nehnuteľnosti urobil stavebné úpravy bez riadneho stavebného povolenia. Túto skutočnosť oznámil navrhovateľ odporcovi s tým, že ho požiadal, aby predávajúci zosúladil reálny stav s právnym stavom. Dňa 2.12.2013 sprostredkovateľ oznámil navrhovateľovi, že majiteľ nemieni zosúladiť tieto úpravy zo stavom v katastri. Poukázal na to, že tieto skutočnosti boli známe už v čas podpisu sprostredkovateľskej zmluvy a mal za to, že bolo povinnosťou odporcu na tieto skutočnosti navrhovateľa upozorniť a to, že nehnuteľnosť má právne vady. Tieto vady spočívali v tom, že bola zbúraná časť nehnuteľnosti bez riadneho stavebného povolenia. Mal za to, že nárok na odmenu vznikne odporcovi až po uzavretí kúpnej zmluvy. K jej uzavretiu nedošlo a navrhovateľ nemá ani záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy, o čom informoval odporcu. Poukázal na to, že konanie odporcu je v rozpore s ustanovením § 774 a 774 Obč. zák. a z tohto dôvodu žiadal žalobe vyhovieť.

Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že ponúkali cez ich realitnú kanceláriu cez inzerciu predaj nehnuteľností. Obrátil sa na nich navrhovateľ so záujmom o túto nehnuteľnosť. Vykonala sa prvá ohliadka za účasti jeho manželky a majiteľa a na vyžiadanie navrhovateľa sa vykonala aj druhá ohliadka, na ktorej bol aj on, prítomní boli aj majiteľ a manželka, okrem toho tam bol syn navrhovateľa aj nevesta. Pri ohliadke oboznámil majiteľ navrhovateľa, že vykonal udržiavacie práce na nehnuteľnosti a to výmenu okien, podláh a okrem toho odstránil zádverie, ktoré bolo v havarijnom stave s tým, že je tam možnosť vybudovať nové zádverie. Zápis v katastri nehnuteľností však bol totožný s týmto skutkovým stavom, došlo len k odstráneniu zádveria. Pri tejto ohliadke prejavil navrhovateľ záujem o kúpu nehnuteľností preto sa dohodli na zložení zálohy s tým, že nehnuteľnosť bude rezervovaná pre navrhovateľa. Dňa 29.5.2013 sa stretli v kancelárii, kde mal navrhovateľ priniesť zálohu 2.000 eur, priniesol 1.000 eur s tým, že ďalších 1.000 eur prinesie, ktoré už nepriniesol. Navrhovateľ bol oboznámený, že nehnuteľnosť sa predáva ako stojí a leží a to samotným majiteľom nehnuteľnosti. Pri ohliadke si bol navrhovateľ aj so synom vedomý toho, že to zádverie tam nie je a v tejto časti nesúhlasí so zákresom v katastri nehnuteľností, čo aj uviedol, že si to porezali na katastrálnej mape. Kúpnu cenu chcel navrhovateľ zložiť v hotovosti, ktorú mal získať predajom rodinného domu v A.. Po zložení zálohy bola táto nehnuteľnosť rezervovaná výhradne pre navrhovateľa a ďalej sa nepredávala a ani neponúkala. Navrhovateľ bol oboznámený s tým, že ak nepríde k uzavretiu kúpnej zmluvy, tak sa mu tento poplatok nevráti. Je zrejmé, že navrhovateľovi sa nepodarilo predať jeho vlastnú nehnuteľnosť a vznikli u neho problémy s dodržaním lehoty 60 dní a preto účelovo odstúpil od kúpy a žiada vrátenie rezervačného poplatku.

Právny zástupca odporcu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože nemá právny základ. Navrhovateľ nepodpísal žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu, ale ide o inominatívnu zmluvu, na základe

ktorej realizoval depozit s tým, že odporca nebude po dobu 2 mesiacov túto nehnuteľnosť ponúkať iným uchádzačom. Navrhovateľ sa s nehnuteľnosťou riadne oboznámil, pričom na kúpu nehnuteľnosti potreboval nejaký čas, aby mohla získať peniaze predajom svojich nehnuteľností. Nehnuteľnosť, o ktorú prejavil záujem, nemá žiadnu právnu vadu, skutočnosť, že sa nachádza v ochrannom pásme, žiadnym spôsobom neobmedzuje vlastníka. Jediným obmedzením môžu byť hĺbkové zemné práce a to pri realizácii stavby. Skutočnosť, že v katastrálnom operáte je zakreslená nehnuteľnosť inak ako v skutočnosti, rovnako nie je právnou vadou, pretože v katastrálnom sa uvádza, že údaje katastra súbor geodetických informácií sú hodnoverné a záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak. Nejde o žiadnu právnu vadu, ktorá by mala vplyv na prevod nehnuteľností. Konanie navrhovateľa považujú za účelové, pretože mesiac po podpise zmluvy a zložení zálohy oznámil, že nemá o nehnuteľnosť záujem a má za to, že to bolo najmä z dôvodu, že nemohol predať svoje nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. A., pretože je zrejmé, že vykonával úkony smerujúce k usporiadaniu nehnuteľnosti. Uviedol, že v žiadnom prípade nešlo o províziu, pretože túto platí predávajúci, ale uzatvorenie rezervačnej zmluvy, ktorá sa zvykne nazývať aj dohodou o blokovacom depozite, kde sa odporca zaviazal, že v určitej lehote nebude nehnuteľnosť ponúkať iným osobám. Zložená záloha by mohla byť vrátená len v prípade, ak by došlo k odstúpeniu zo strany predávajúceho alebo realitnej kancelárie. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane navrhovateľky. Nehnuteľnosť nemala ani právne ani faktické vady. Odporca neporušil žiaden záväzok z uzatvorenej zmluvy, preto navrhovateľovi nevznikol nárok na vrátenie zálohy.

Svedok R. E. potvrdil, že predával rodinný dom na T.. Navrhovateľ bol u nich pozrieť dom 2-3 krát, bol s dcérou alebo synom. Prvý krát si to len prezreli, druhý krát už prišli s vážnym záujmom o kúpu domu. Dom sa im páčil. Pozreli si ho a uzavreli s realitkou nejakú zmluvu, ktorej zložili aj zálohu. Dom bol nafotený aj v rámci ponuky na internete. Záujemcom a teda aj navrhovateľovi vysvetlil, čo s domom robili, videli skutkový stav. Žiadne veci nezatajoval a vedeli aj o tom, že museli odstrániť prístrešok, ktorý mal asi 2m2. O tomto boli záujemcovia informovaní s tým, že si tam môžu dostavať nové zádverie. Nechali im 2 mesiace aby si vybavili potrebné veci. Následne mal ešte 2 vážnych záujemcov o kúpu domu, z ktorých jeden mal peniaze v hotovosti, ale som už nemohol tento dom predávať, pretože vedel, že navrhovateľ zložil zálohu. Následne mu z realitky zavolali, že navrhovateľ odstúpil a že mu bola vrátená záloha. Podľa svedka mal navrhovateľ mal problém predať svoju nehnuteľnosť. Hovorili spolu o tom, že na jeho pozemku postavili čiernu stavbu a mali ju následný problém zlegalizovať. Odstránenie zádveria neoznámil stavebnému úradu, rekonštrukciu robil pre seba, potom sa udalosti zbehli tak, že ju musel predať. Išlo o minimálny zásah. Uviedol, že sa o odstúpení od kúpy dozvedel asi o 2 - 3 týždne, prípadne mesiac od zloženia zálohy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, oboznámil listinné dôkazy: výpis živnostenského registra odporcu, výpis z listu vlastníctva čl. 111 z 19.12.2013, potvrdenie o zálohe 29.05.2013, kópia katastrálnej mapy, žiadosť o vrátenie zálohy, výzva z 25.09.2013, vyjadrenie k výzve, výhradná zmluva o sprostredkovaní, informatívna kópia z mapy LV č. XXX k.ú. T. z 25.11.2013 a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 29.5.2013 uzavrel odporca ako sprostredkovateľ so záujemcom - navrhovateľom nepomenovanú zmluvu s názvom "potvrdenie o zálohe" v ktorej navrhovateľ ako záujemca potvrdil svoj exkluzívny záujem o kúpu nehnuteľnosti - rodinný dom na L. ul. v H., zapísaný na LV č. XXX za predajnú cenu 132.000 eur zložením finančnej zábezpeky - zálohy sprostredkovateľovi vo výške 1.000 eur Sprostredkovateľ sa zaviazal, že odo dňa podpísania zmluvy a zloženie finančnej zábezpeky nebude sprostredkúvať kúpu nehnuteľnosti inému záujemcovi v lehote 60 dní od podpisu zmluvy. V čl. 2 zmluvy sa účastníci dohodli, že záujemca berie na vedomie, že ak do uplynutia tejto zmluvne dohodnutej lehoty jeho vinou či pričinením nedôjde k podpisu kúpno-predajnej zmluvy vzťahujúcej sa k nehnuteľnosti, nevzniká mu nárok na vrátenie, či akúkoľvek inú náhradu finančnej hotovosti - zálohy. Nárok na vrátenie zálohy môže vzniknúť iba v prípade, ak k podpisu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde vinou sprostredkovateľa, prípadne vlastníka nehnuteľnosti. Záloha bude kupujúcemu vyplatená pri vyplatení dohodnutej kúpnej ceny predávajúcemu.

Odporca predložil výhradnú zmluvu o sprostredkovaní, uzavretú dňa 29. 5.2013 medzi ním a R. E. ako klientom, v ktorej prehlásil klient, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemku nachádzajúci sa v kat. území T., vedenej na LV č. XXX. Sprostredkovateľ sa zaviazal, že bude pre klienta vyhľadávať záujemcov o odkúpenie nehnuteľnosti a vyvíjať aktívnu činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu príležitostí medzí ním a záujemcom. Dohodli sa na vyplatení provízie vo výške 3.000 eur. Zmluva je výhradná a klient sa zaviazal, že počas lehoty 60 dní nepožiada inú osobu s sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti a neuzavrie kúpnu predajnú zmluvu bez sprostredkovateľa.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 29.5.2013 bol vlastníkom nehnuteľnosti R. E., a to parc.č. XXXX vinice o výmere 227m2, parc.č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere 154m2, dom súp.č. 233 na parc. XXXX zapísaných na LV č. XXX k.ú. T..

Navrhovateľ listom zo dňa 24.7.2013 vyzval odporcu na vrátenie zloženej zálohy vo výške 1.000 eur z dôvodu, že pri podpise potvrdenia o zálohe nebol informovaný o skutočnom stave nehnuteľnosti a dodatočne zistil, že stav nehnuteľností v skutočnosti a podľa zápisu v katastri nehnuteľností je v rozpore. Uviedol, že by musel vybaviť dodatočný zápis zmien do katastra nehnuteľností a niesť s tým spojené náklady; ďalej uviedol v liste, že chcel časť ceny nehnuteľnosti financovať úverom, čo by v danej situácii neoblo možné. Oznámil, že mu návrh kúpno-predajnej zmluvy nebol predložený. Z uvedených dôvodov nebolo možné kúpnu zmluvu v danej lehote uzavrieť.

Podľa § 51 obč. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne a preto ho zamietol. V konaní bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá nepomenovaná zmluva, v ktorej boli jasne a určito uvedené záväzky zmluvných strán a to zo strany navrhovateľa bola zložená záloha, ktorou prejavil vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. T. a odporca sa zaviazal po dobu 60 dní od jej podpisu neponúkať uvedenú nehnuteľnosť ďalším záujemcom. V zmluve bolo dohodnuté aj to, že v prípade, ak v lehote 60 dní nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy vinou navrhovateľa, že mu nevzniká nárok na vrátenie zloženej zálohy. Navrhovateľ nesprávne vyhodnotil podpísanú zmluvu ako zmluvu o sprostredkovaní, ktorú mal odporca podpísanú s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorou aj preukázal, že aj samotný vlastník nehnuteľnosti sa zaviazal počas doby 60 dní nepredať inému záujemcovi uvedenú nehnuteľnosť. V konaní bolo ďalej preukázané a to aj výpoveďou svedka E., že navrhovateľ vykonal ohliadku nehnuteľnosti viackrát, pričom o probléme odstráneného zádveria ho informoval a to už pri prvej ohliadke. Napriek tomu navrhovateľ podpísal zmluvu s odporcom, zložil zálohu 1.000 eur s vedomím, že ak nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy zo dôvodov na jeho strane, že mu záloha vrátená nebude. Súd má za to, že odporca nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že k podpisu zmluvy nedošlo a to aj v prípade, ak by nehnuteľnosť mala právne vady. Navrhovateľ si bol vedomý toho, že bolo odstránené zádverie bez toho, aby sa tento stav zákrese katastrálnej mapy, pričom zodpovednosť za neohlásenia stavebných úprav nesie stavebník, teda tvrdenie navrhovateľa o tom, že by prípadne mohol niesť sankcie za nesplnenie tejto povinnosti, nie je správne.

Podľa Obč. zákonníka, subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu . Účelom tohto ustanovenia je zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov. Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich.

Na rozdiel od nepomenovanej /inominatívnej / zmluvy, sprostredkovateľská zmluva podľa , na ktorú poukazoval navrhovateľ, sa táto zmluva uzatvára medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy. Podľa sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. V zmluve, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom jednoznačne nejde o takýto typ zmluvy. V zmluve sa nezaviazal odporca vyvíjať činnosť pre navrhovateľa za účelom sprostredkovania uzavretia zmluvy za odmenu, ale naopak, nevyvíjať takúto činnosť v prospech iných osôb, lebo samotný navrhovateľ prejavil vážny záujem k uzavretie zmluvy. Zložená záloha v prípade, ak by navrhovateľ bol uzavrel kúpnu zmluvu, by sa bola vyplatila ako časť kúpnej ceny, teda nešlo o žiadnu províziu pre odporcu. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že odporca bol v zmluve označený ako sprostredkovateľ, lebo právne úkony je potrebné vykladať podľa ich obsahu a vôle. Právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo vyvolaním iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú, resp. vznikom alebo zánikom právnych vzťahov.

Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania a to za trovy právneho zastúpenia podľa , , , , , vyhl. č. 655/2004 Zz za nasledovné úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 28.3.2014 ...................................... 61,41 € + RP 8,04 €

- účasť na pojednávaní 31.3.2014 .................................. 61,41 € + RP 8,04 €

- účasť na pojednávaní 9.6.2014 .................................... 61,41 € + RP 8,04 €

Spolu: 208,35 eur + 20% DPH 41,67 €= 250,02 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.