Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-125-2012.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/125/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XX/X, XXX XX O., občan SR proti žalovaným: 1. Národná diaľničná spoločnosť Bratislava, Mlynské Nivy č. 45, 821 09 Bratislava, 2. Obec Batizovce, Štúrova č. 29/2, 059 35 Batizovce, 3. Okresný úrad Prešov, 4. Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, 817 15 Bratislava, o náhradu škody vo výške 16.596,96 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaním doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 12.2.2010 v spojení s podaním doručeným Okresnému súdu Svidník dňa 25.7.2012 domáhal proti žalovaným v 1. až 4. rade zaplatenia sumy 16.596,96 eura z dôvodu nezákonného užívania a vyvlastnenia parcely č. 713 vo výmere 1322 m2, zapísanej na LV č. 513 k. ú. Batizovce a ďalej z dôvodu majetkovej a nemajetkovej ujmy.
Uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19NcC/6/2012 zo dňa 27.3.2012 boli sudcovia Okresného súdu Poprad vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod. sp. zn. 21C/158/2011 a vec prikázal Okresnému súdu Svidník.
Na pojednávaní konanom dňa 9.6.2014 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných žalobcu a žalovaných v 1. rade a 4. rade.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov žalovaných v 2. až 4. rade a listinnými dôkazmi: podania žalobcu, výpis z LV č. 514, 515, 681, k. ú. Batizovce, vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 2.8.2013, rozhodnutie Obce Batizovce zo dňa 16.5.2005, rozhodnutie Krajského stavebného úradu Prešov zo dňa 9.8.2005, rozhodnutie Krajského úradu prešov zo dňa 22.10.2010, podanie žalovaného v 4. rade zo dňa 31.3.2014, spis Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/125/2012.
Z podania žalovaného v 1. rade súd zistil, že v súvislosti s výstavbou diaľnice predmetného diaľničného úseku boli žalobcovi vyvlastnené na základe rozhodnutia o vyvlastnení a obmedzení vlastníckeho práva, vydaného Krajským stavebným úradom v Prešove dňa 9.8.2005 pod č. j. 2005-3361/1792-2/SP- KC, právoplatného dňa 16.8.2005, ktoré potvrdzuje rozhodnutie Obce Batizovce č. j. 711/2003-8-Kz, 123/2005 o vyvlastnení, a rozhodnutie o vyvlastnení vydaného Krajským stavebným úradom v Prešove č. 2010/49/3374-26/Sp-TL zo dňa 22.10.2010, právoplatného dňa 23.11.2010 časti stavbou dotknutých pozemkov. K vyvlastňovaciemu konaniu bolo pristúpené z toho dôvodu, že sa im nepodarilo získať pozemky nevyhnutné pre stavbu vo verejnom záujme dobrovoľne, napriek doporučene zaslanej ponuke
do vlastných rúk, s uvedením rozsahu záberu a náhrady prislúchajúcej podľa vlastníckeho podielu. Ďalej uviedol, že v procese majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov v k. ú. Batizovce, ktoré boli zapísané v katastri nehnuteľnosti na Pavla Omastu, pre účely výstavby diaľničnej líniovej stavby v úseku D1 Mengusovce - Jánovce, ukončené vydaním právoplatných vyvlastňovacích rozhodnutí bolo preukázané, že stavebník ako aj kompetentný správny vyvlastňovací orgán postupoval v súlade s platným právnym poriadkom SR, a to v súlade s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, § 128 Občianskeho zákonníka, § 108 a nasl. Stavebného zákona ako aj v súlade so zákonom č. 129/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ako špeciálnym zákonom a boli dodržané všetky zákonné zásady platiace pre vyvlastnenie. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť.
Z rozhodnutia Obce Batizovce, č. 711/2003-8-Kz zo dňa 16.5.2005 v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu Prešov č. 2005-336/1792-2/SP-KC zo dňa 9.8.2005 súd zistil, že žalobcovi bola vyvlastnená ( okrem iných ) časť parcely KN - E č. 713 vo výmere 1328 m2 ( trvalý záber 563 m2 ) v podiele 1 za náhradu vo výške 35.791,17 Sk a ďalej mu bola poskytnutá náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva po dobu 5 rokov vo výške 11.756,50 Sk.
Na pojednávaní konanom dňa 31.3.2014 zástupkyňa žalovaného v 3. rade uviedla, že Krajský stavebný úrad bol zrušený a kompetencie prešli na Okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky Prešov. Ďalej uviedla, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu Prešov zo dňa 22.10.2010 bolo zákonné, právoplatnosť nadobudlo dňa 23.11.2010 a voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu nebol podaný riadny opravný prostriedok zo strany žalobcu. Navrhla žalobu zamietnuť.
Žalovaný v 4. rade v písomnom podaní zo dňa 31.3.2014 uviedol, že zo zákona zastupuje v konaní pred súdom takých vlastníkov pozemkov, ktorí nie sú známi, ktorí sú známi ale miesto ich pobytu alebo sídlo nie je známe, okrem lesných pozemkov. V uvedenej právnej veci je nesporné, že SPF nie je ani stavebníkom líniovej stavby diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce, ani správnym orgánom, ktorý rozhodoval a vydal v súčasnosti právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov. SPF bolo doručené rozhodnutie o vyvlastnení z dôvodu zastupovania známeho vlastníka s neznámym pobytom v súlade s § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o poskytovanie náhradných pozemkov v rámci majetkovoprávneho vysporiadania diaľničných a cestných stavieb, SPF nemá zákonom stanovenú povinnosť pri vyvlastňovacom konaní, ak vlastník pozemkov žiada o výmenu, poskytnúť náhradné pozemky. SPF spravuje pozemky vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami vo vlastníctve tzv. nezistených vlastníkov. Žalovaný v 4. rade navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože nie je v konaní pasívne legitimovaný.
Na pojednávaní konanom dňa 9.6.2014 zástupca žalovaného v 2. rade poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Poprad v obdobnej veci a navrhol žalobu zamietnuť.
Z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 9C/28/2010-115 zo dňa 28.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2014 súd zistil, že v konaní o návrhu žalobcu proti žalovaným v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, 2. rade Slovenský pozemkový fond Bratislava, 3. rade Obec Batizovce, v 4. rade Krajský stavebný úrad Prešov, v 5. rade Ing. Jozef Piroha - Geodetika na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eura s príslušenstvom súd žalobu zamietol.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/28/2010 a v tomto konaní nejde o totožný okruh účastníkov konania súd rozhodol o návrhu meritórne.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti/ povinnosť tvrdenia/, opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval ( § 79 ods.1 , § 101 ods.1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom ( § 120 ods. 1 O.s.p. ) sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V predmetnom konaní bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne tvrdených skutočností. Žalobca v predmetnom konaní sa domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 eura titulom nezákonného užívania a vyvlastnenia parcely a z dôvodu zavinenia majetkovej a nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o právny režim uplatneného nároku prichádzala do úvahy náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka, resp. osobitného právneho predpisu zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Bola teda na žalobcovi povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť vo vzťahu k súčasnému naplneniu všetkých zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, ktorou sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a prípadné zavinenie. Všetky predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne.
Po vykonanom dokazovaní súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovaným v 1. až 4. rade a v konaní nepreukázal ani prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, t. j. nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný postup žalovaných. Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej náhrady škody túto bližšie nešpecifikoval. Žalobca nielen, že nepreukázal žiadnu z podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody, či už podľa špeciálneho právneho predpisu alebo Občianskeho zákonníka, ale zároveň nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní, t. j. že škoda vznikla jemu alebo jeho právnemu predchodcovi a rovnako nepreukázal ani pasívnu legitimáciu žalovaných, t. j. že za škodu zodpovedajú a v akom pomere. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaní mali v konaní plný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).