Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-53-2014.pdf
PDF · 72.66 KB
Case nature
Subarea
4CoE/53/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie č. 1, IČO: 30 807 484 (predtým Národný úrad práce - Okresný úrad práce Košice IV, Gemerská 3, Košice) proti povinnému: W. - Y. Y. N. K. X., T. S. Y. Y. T. X., B. X, Z.: XX XXX XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 93, pod sp. zn. EX 543/2003, o vymoženie 9.491,20 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27. januára 2014, č.k. 37Er/1026/2003-15 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením
1/ exekúciu zastavil a
2/ oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi trovy exekúcie vo výške 20,90 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Rozhodol tak na základe podnetu súdneho exekútora zo dňa 21.5.2013, ktorým sa domáhal zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti - povinného. Po zistení, že povinný bol z Obchodného registra dňa 7.1.2004 vymazaný a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K 311/98-15 zo dňa 12.3.2003, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka TOPKAST - spol. s ručením obmedzeným, Košice v likvidácii pre nedostatok majetku, uzavrel, že pokiaľ bola povinná spoločnosť zrušená rozhodnutím súdu potom, čo bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok majetku zamietnutý, majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade sú preto splnené podmienky na zastavenie exekúcie nielen podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g), ale aj podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku .
Na náhradu trov exekúcie vo výške 20,90 eura zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny (§ 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.) v sume 9,96 eura, z náhrady hotových výdavkov (§ 22 vyhl.) vo výške 7,46 eura a z DPH vo výške 3,48 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vyhovieť a napadnuté uznesenie zmeniť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Súčasne navrhol, aby odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Namietal zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Uviedol, že podľa výpisu z Obchodného registra SR povinný bol ku dňu 7.1.2004 vymazaný z Obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. K uvedenému dátumu teda subjekt stratil hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu spôsobilosť na právne úkony, preto sú splnené predpoklady pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku. Poukázal teda na aplikáciu nesprávnej právnej normy, nakoľko exekúcia mala byť zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku, pretože existuje iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať, a to strata spôsobilosti na právne úkony.
Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti jej uzneseniu rozhodol podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal sa podmienkami svojho rozhodovania o podanom odvolaní a otázkou prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie je potrebné odmietnúť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátiť súdu prvého stupňa.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto podľa cit. ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právnej normy nie je oprávnený preskúmavať.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po 1. novembri 2013, súd v zmysle § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie) postupoval podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolania proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúru, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl. 142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu v zmysle novelizovaného § 58 ods. 6 Exekučného poriadku už odvolanie prípustné nie je. Preto podaním odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v tomto rozsahu a o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie na rozhodnutie o trovách konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.