Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_25C-103-2012.pdf
PDF · 126.64 KB
Case nature
Subarea
25C/103/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa PZ Consult, s.r.o., IČO: 35 927 097, so sídlom v Bratislave, Levanduľová 14343/5, právne zastúpeného Mgr. Miladou Koukalovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, proti odporcom X. W. D., D. C. D., R. X. K. X, X. K. D., D. C. D., N. XX, o zaplatenie sumy 2.096,56 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa v l. rade a odporca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 750 eur od 24.08.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 650 eur od 24.08.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 696,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 750 eur od 21.07.2011 do 23.08.2011, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 650 eur od 21.08.2011 do 23.08.2011, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 305,62 eur od 31.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 390,94 eur od 07.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal voči odporcom spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy pôvodne 1.812,33 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na nájomnom a službách spojených s užívaním rodinného domu. Dôvodil, že dňa 03.06.2011 uzavrel s odporcami zmluvu o nájme, ktorej predmetom bolo užívanie rodinného domu v P. Z., na S. ulici č. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie P. Z. (ďalej "rodinný dom"), na dobu určitú od 03.06.2011 do 31.05.2013, s dohodnutým mesačným nájmom vo výške 750 eur. Účastníci konania uzavreli dňa 26.09.2011 dohodu o skončení nájmu, v zmysle ktorej ukončili nájom bytu ku dňu 26.09.2011, pričom v ten istý deň odporca v 2. rade uznal i dlh odporcov na nájomnom za mesiac august 2011 v sume 750 eur a časť mesiaca september 2011 v sume 650 eur. V súvislosti s užívaním rodinného domu boli odporcovia povinní uhrádzať náklady za dodávku služieb, konkrétne elektrickú energiu, pričom za obdobie trvania nájmu im vznikol nedoplatok v sume 412,33 eur pozostávajúci zo zálohovej platby za mesiac jún a júl 2011 v sume á 30 eur, za mesiac august 2011 v sume 106,71 eur, ako aj nedoplatok z vyúčtovacej faktúry za obdobie od 15.06. do 16.09.2011 v sume 245,62 eur, ktorú sumu navrhovateľ uhradil za odporcov v záujme predísť odpojeniu odberného miesta od elektrickej energie; jej úhrady sa preto domáhal od odporcov.
Konajúci súd vyzval odporcov uznesením zo dňa 28.11.2012, č.k. 25C 103/2012-33, aby sa vyjadrili k návrhu navrhovateľa a jeho prílohám v lehote 20 dní a v prípade, že jeho nárok neuznávajú, aby vo vyjadrení uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a tieto podporili i relevantnými dôkazmi. Odporkyňa v 1. rade prevzala uznesenie súdu dňa 06.12.2012 a odporca v 2. rade dňa 30.07.2013, pričom k návrhu navrhovateľa a jeho prílohám sa v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom na pojednávaní súdu dňa 06.11.2013, pred jeho otvorením predložila právna zástupkyňa navrhovateľa súdu návrh na rozšírenie žalobného petitu zo dňa 04.11.2013, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne i na zaplatenie sumy 390,94 eur spolu s prísl. ako nedoplatku na vodnom a stočnom v období od 01.07. do 26.09.2011, ktorá suma bola predmetom faktúry vystavenej obcou P. Z. a ktorú navrhovateľ v plnom rozsahu uhradil dňa 29.10.2013 bezhotovostným prevodom na účet obce ako dodávateľa služieb, v záujme predídenia vymáhaniu tejto pohľadávky od neho ako od vlastníka rodinného domu. Konajúci súd uznesením zo dňa 13.11.2013, č.k. 25C 103/2012-74, pripustil zmenu návrhu, v zmysle ktorého navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť istinu 2.203,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 750 eur od 21.07.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 650 eur od 21.08.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 412,33 eur od 09.11.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 390,94 eur od 30.10.2013 do zaplatenia. Na pojednávaní súdu dňa 20.01.2014, po jeho otvorení, právna zástupkyňa navrhovateľa zobrala návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 106,71 eur späť dôvodiac, že táto suma, uplatnená navrhovateľom titulom nedoplatku na elektrickej energii, sa týkala iného obdobia, počas ktorého odporcovia už neužívali predmet nájmu. Konajúci súd po výzve odporcov, či súhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu, uznesením zo dňa 25.02.2014, č.k. 25C 103/2012-108, zastavil konanie o návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 106,71 eur a súčasne pripustil zmenu návrhu v znení požadovanom navrhovateľom, zmenený v časti úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 390,94 eur od 07.11.2013 do zaplatenia.
Na pojednávaní dňa 09.06.2014, súd po vykonaní dokazovania, vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkyne S. J., oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právnej zástupkyne navrhovateľa, s listinnými dôkazmi založenými do spisu navrhovateľom, vykonal dokazovanie i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako prenajímateľ uzatvoril dňa 03.06.2011 zmluvu o nájme s nájomcami označenými ako K. J., nar. XX.XX.XXXX, odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade na dobu určitú od 03.06.2011 do 31.05.2013 (článok 3.1). Predmetom nájmu bol rodinný dom v P. Z., na S. Č.. XX, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcela č. XXXX/XXX, o výmere 151 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/XXX, o výmere 278 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, evidované v tom čase Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra I., vlastníkom ktorých bol navrhovateľ (článok 1.1,1.2). Nájomcovia sa zaviazali využívať predmet nájmu na účely bývania (článok 1.3) za nájomné v sume 750 eur mesačne (článok 2.1), ktoré sa zaviazali uhrádzať navrhovateľovi bankovým prevodom na jeho účet vždy mesačne vopred, najneskôr do 20.-teho dňa predošlého mesiaca, počnúc nájomným od 01.07.2011 (článok 2.5). Nájomné za obdobie od 03.06.2011 do 30.06.2011 v sume 750 eur uhradili nájomcovia pri podpise zmluvy (článok 2.2). Nájomcovia sa v zmluve zaviazali platiť okrem nájomného i plnenia poskytované v súvislosti s užívaním predmetu nájmu, a to za dodávku elektriny, plynu a vody, priamo dodávateľom týchto služieb (článok 2.6). Na zmluve sa nachádzali podpisy navrhovateľa a odporcu v 2. rade.
Dohodou zo dňa 26.09.2011sa navrhovateľ s odporcom v 2. rade dohodol na ukončení nájmu rodinného domu ku dňu 26.09.2011, v ktorý deň sa zaviazal odovzdať predmet nájmu formou písomného protokolu. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí rodinného domu bol ku dňu 26.09.2011 stav merača elektromeru v hodnote 3.720,00 kWh, stav merača plynu v hodnote 2.695,89 m3 a stav merača vodomeru 308 m3.
Z listinného dôkazu - Uznaniu dlhu zo dňa 26.09.2011 súd zistil, že navrhovateľ upozorňoval odporcov ako dlžníkov na povinnosť zaplatiť nájomné v sume 750 eur a províziu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.06.2011 v sume 375 eur. Keďže nájomné, splatné dňa 20.07.2011 a dňa 20.08.2011 odporcovia neuhradili, navrhovateľ evidoval voči odporcom pohľadávku v sume 1.500 eur, ktorý záväzok mali odporcovia v plnej výške uznať svojim podpisom. Predmetný dokument podpísal navrhovateľ a odporca v 2. rade, vystupujúci aj ako zástupca odporkyne v 1. rade, bez pripojeného splnomocnenia.
Spoločnosť Západoslovenská energetika, ZSE Energia, a.s. vystavila dňa 06.10.2011 faktúru č. 7170472363 na meno odporcu v 2. rade, ktorou vyčíslila nedoplatok za dodávku elektrickej energie v období od 15.06.2011 do 16.09.2011 v celkovej sume 245,62 eur, keď zohľadnila cenu za dodávku tovaru a služieb v sume 254,68 eur a úhradu preddavkových platieb za opakované dodanie tovaru a služieb v sume 50 eur. Podľa predmetnej faktúry nedošlo k úhrade preddavkových platieb splatných dňa 10.07.2011 a 10.08.2011 v sume á 30 eur.
Výzvou zo dňa 08.11.2011 spoločnosť COMPRA REALITY, vzhľadom na ukončenie nájmu zo dňa 26.09.2011 a uznanie dlhu zo dňa 18.08.2011, vyzvala odporcov na úhradu záväzku, keď vlastníkovi nehnuteľnosti bolo doručené vyúčtovanie za elektrickú energiu, ktorá bola spotrebovaná odporcami v období trvania nájomného vzťahu.
Podľa fotokópie vkladového lístka Tatrabanka, a.s. bol dňa 08.11.2012 uskutočnený na účet s č. XXXXXXXXXX vklad v sume 412,33 eur s poznámkou - Nedoplatok K. D. hradí PZ Consult s.r.o., Obec Chorvátsky Grob vystavila na meno odporcu v 2. rade 1/ dňa 23.01.2012 faktúru č. 3015101441, ktorou vyúčtovala cenu za stočné v období od 01.07.2011, s počiatočným stavom 142 m3, do 31.12.2011 s konečným stavom 308 m3, v celkovej sume 180,12 eur a 2/ dňa 20.01.2012 vystavila faktúru č. 2311102501, ktorou vyúčtovala cenu za vodné v období od 01.07.2011, s počiatočným stavom 142 m3, do 31.12.2011, s konečným stavom 308 m3, v celkovej sume 210,82 eur a tieto žiadala zaplatiť na účet vedený v Dexia banka, č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Z detailu príkazu z EB vyplýva, že dňa 29.10.2013 bol v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, s názvom -obec P. Z., uskutočnený prevod finančných prostriedkov v sume 210,82 eur, s poznámkou PZ Consult- vodné za p. K. D., a v sume 180,12 eur s poznámkou PZ Consult, stočné za p. K.W. D..
Svedkyňa S. J. vo svojej výpovedi uviedla, že ako maklérka realitnej kancelárie zabezpečovala prenájom rodinného domu v P. Z. pre navrhovateľa, pričom sa zúčastnila i ohliadky domu a uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa 03.06.2011, ku ktorej uzavretiu došlo priamo v rodinnom dome, v obývacej izbe, v prítomnosti navrhovateľa a odporcu v 2. rade. Pri uzavretí zmluvy o nájme teda nebola prítomná odporkyňa v 1. rade, a preto odporca v 2. rade vystupoval v jej zastúpení ako svojej manželky. Pokiaľ išlo o osobu nájomcu vystupujúceho pod menom K. J., bol to syn odporcov, ktorý mal s odporcami bývať v rodinnom dome. Zmluvné strany si obsah nájomnej zmluvy prečítali a túto podpísali spolu s preberacími protokolmi. Podľa zmluvy mali odporcovia sami uzavrieť zmluvy s dodávateľmi tak elektrickej energie, ako aj plynu a vody. Svedkyňa mala pritom vedomosť, že odporcovia po celú dobu nájmu rodinný dom užívali, dokonca im osobne doručovala výzvu na úhradu nájmu zo dňa 18.08.2011, ktorú prezvala odporkyňa v 1. rade. Z obsahu predmetnej výzvy pritom vyplýva, že navrhovateľ ňou odporcov upozorňoval na povinnosť platiť nájomné v sume 750 eur, vždy k 20.-temu dňu v mesiaci, keď nájomné splatné dňa 20.07.2011 odporcovia neuhradili. Z tohto dôvodu navrhovateľ odporcov vyzýval na jeho úradu najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, spolu s úhradou nájomného splatného dňa 20.08.2011, s tým, že v opačnom prípade odstúpi od nájomnej zmluvy.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch zotrvala na dôvodnosti podanej žaloby, keď mala za to, že navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu s oboma odporcami, hoci sa v zmluve nachádzal len podpis odporcu v 2. rade, a preto odporcom vznikla povinnosť hradiť nájomné a služby spojené s užívaním domu. Žalovaná istina zodpovedala sume 1/ neuhradeného nájomného za mesiac august 2011 a časť mesiaca september 2011, spolu vo výške 1.400 eur, keď odporcovia pri podpise nájomnej zmluvy uhradili nájomné za mesiac jún 2011 a kauciu v sume mesačného nájomného, ktorá
bola navrhovateľom použitá na úhradu nájomného za mesiac júl 2011, 2/ nedoplatku za dodávku elektrickej energie v sume spolu 305,62 eur pozostávajúcej z dvoch neuhradených preddavkových platieb za mesiace jún a júl 2011 v sume á 30 eur a nedoplatku v sume 245,62 eur, keď odporcovia mali podľa zmluvy o nájme hradiť za služby spojené s nájmom domu priamo dodávateľom týchto služieb na základe zmlúv s nimi priamo uzatvorenými, pričom navrhovateľ zaplatil za odporcov sumu 412,33 eur a napokon 3/ nedoplatku na vodnom a stočnom v sume celkom 390,94 eur, podľa faktúr vystavených obcou P. Z., ktoré navrhovateľ bez vedomosti odporcov uhradil dňa 29.10.2013. Navrhovateľ pristúpil k úhrade ceny služieb podľa faktúr vystavených samotnými dodávateľmi služieb za účelom predídenia odstávke elektrickej energie, vodného a stočného; preto sa domáhal zaplatenia náhrady titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka, keď plnil za odporcov, to čo mali plniť oni sami.
Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nájomný vzťah, ktorého predmetom bolo užívanie rodinného domu v P. Z. na podklade zmluvy o nájme zo dňa 03.06.2011, vznikol medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade, keďže tak z obsahu nájomnej zmluvy, ako aj z výpovede svedkyne S. J. vyplynulo, že zmluvu podpísal a jej uzavretia sa zúčastnil len odporca v 2. rade. Hoci odporca v 2. rade mienil vystupovať aj ako zástupca odporkyne v 1. rade, k písomnej zmluve o nájme nepriložil žiadne splnomocnenie oprávňujúce ho zastupovať a konať i v mene odporkyne v 1. rade ako svojej manželky. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry pritom uzavretie nájomnej zmluvy nemožno považovať za bežnú vec, v ktorej sa môžu manželia vzájomne zastupovať, tak ako predpokladá ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme zo dňa 03.06.2011 vznikol len medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade, kým odporkyňa v 1. rade, ktorá preukázateľne v rodinnom dome bývala a užívala ho spolu s odporcom v 2. rade počas celej
doby trvania nájomného vzťahu, tento užívala bez právneho dôvodu, a teda na jej strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinná vydať (§451 ods. 1 OZ).
V dôsledku existencie nájomného vzťahu, resp. užívania rodinného domu bez právneho dôvodu, vznikla tak na strane odporcu v 2. rade, ako aj na strane odporkyne v 1. rade povinnosť uhradiť nájomné, resp. cenu užívania domu bez právneho dôvodu, ktorých výšku odporcovia v konaní nerozporovali, a tú navrhovateľ vyvodzoval z nájomnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporcovia neuhradili nájomné, resp. finančné prostriedky za užívanie domu v mesiaci august 2011 v sume 750 eur a rovnako ani za časť mesiaca september 2011 (od 01.09. do 26.09.2011) v sume 650 eur (za 26 dní á 25 eur, keď na jeden deň pripadá 750 eur / 30 dní v mesiaci). Súd preto z tohto dôvodu zaviazal odporcov na zaplatenie sumy celkom 1.400 eur navrhovateľovi solidárne, prihliadajúc na to, že odporcovia sú manželmi a obom im vznikol záväzok zaplatiť navrhovateľovi cenu užívania rodinného domu, i keď každému z iného titulu.
Pokiaľ sa navrhovateľ v konaní domáhal i zaplatenia sumy 696,56 eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka, dôvodiac, že ide o tie náklady na dodávku služieb elektrickej energie, vodného a stočného, ktoré mali odporcovia v zmysle zmluvy o nájme hradiť priamo dodávateľom týchto služieb a v dôsledku nesplnenia si povinnosti cenu služieb za nich uhradil navrhovateľ, súd posúdil nárok navrhovateľa ako dôvodný len vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Vychádzal pritom opätovne zo zmluvy o nájme zo dňa 03.06.2011, ktorú s navrhovateľom uzatvoril len odporca v 2. rade, preto len jemu mohli z tohto vzťahu vzniknúť určité práva, ale aj povinnosti, okrem iného i povinnosť uzavrieť s dodávateľmi energií zmluvy na dodávky energií, s následnou povinnosťou poukazovať platby za dodané služby priamo dodávateľom služieb. I keď podľa výpovede svedkyne S. J. odporkyňa v 1. rade evidentne participovala na odbere elektrickej energie, vodného a stočného, sama nebola účastníčkou nájomnej zmluvy, a preto sa na ňu povinnosť stanovená článkom 2.6 zmluvy nevzťahovala. Odporkyňa v 1. rade získavala majetkový prospech, dopúšťala sa bezdôvodného obohatenia, avšak vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom služieb (a nie vo vzťahu k navrhovateľovi), s ktorými nebola v žiadnom záväzkovom vzťahu, keďže v záväzkovom vzťahu k nim bol len odporca v 2. rade. Navrhovateľ sa preto nemôže voči odporkyni v 1. rade domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
Skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka sú vlastné atribúty: 1/ten, za koho bolo plnené, mal podľa práva plniť sám, t.j. existovala povinnosť na jeho strane, 2/ ten, čo plnil za druhého, sám takú povinnosť nemal, pričom 3/ musí byť zároveň zrejmé, a to medzi tým, kto plnil za dlžníka jeho veriteľovi a tým, komu sa plnilo, t.j. jeho veriteľovi, že ide o plnenie za dlžníka.
Vychádzajúc z navrhovateľom uvedených skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania je zrejmé, že povinnosť platiť úhrady nákladov za dodávku elektrickej energie, vodného a stočného, vznikla odporcovi v 2. rade, ktorý bol v záväzkovom vzťahu s dodávateľmi týchto služieb, pričom navrhovateľ, vzhľadom i na popis poznámok jednotlivých platieb, uhradil evidentne cenu týchto služieb za odporcu v 2. rade, a to 1/ dňa 08.11.2011 preddavkové platby za dodávku elektrickej energie za mesiac jún a júl 2011, v sume á 30 eur, ako aj nedoplatok vzniknutý v období od 15.06.2011 do 16.09.2011 v sume 245,62 eur, teda celkovo sumu 305,62 eur, 2/ dňa 29.10.2013 náklady za vodné a stočné v období od 01.07.2011 do 31.12.2011 v sume 210,82 eur a 180,12 eur, keď konečný stav merača spotreby vody k 31.12.2011 s hodnotou 308 m3 bol totožný so stavom merača ku dňu 26.09.2011 ako dňa zániku nájomného vzťahu (viď protokol o odovzdaní a prevzatí rodinného domu). Odporca v 2. rade v konaní nenamietal úhradu jednotlivých súm navrhovateľom, a teda nepreukázal, že by išlo o plnenie poskytnuté navrhovateľom dodávateľom služieb proti jeho vôli, čím vyjadril konkludentný súhlas s ich zaplatením priamo dodávateľom služieb zo strany navrhovateľa, ktorému taká povinnosť z ničoho nevyplývala. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ dôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka voči odporcovi v 2. rade. Súd preto zaviazal odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy spolu 696,56 eur navrhovateľovi a návrh navrhovateľa smerujúci voči odporkyni v 1. rade ako nedôvodný zamietol, a to i v časti žiadaného príslušenstva zo základu uplatneného z ceny nákladov za dodávku elektrickej energie, vodného a stočného.
Navrhovateľ sa popri žalovanej istine domáhal voči odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade i zaplatenia príslušenstva, a to pri nájomnom - úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 750 eur od 21.07.2011 do zaplatenia a vo výške 9,5% ročne zo sumy 650 eur od 21.08.2011 do zaplatenia, pri úhrade ceny za služby spojené s užívaním domu, ktoré mali hradiť odporcovia a zaplatil ich navrhovateľ- úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 305,62 eur od 09.11.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 390,94 eur od 07.11.2013 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal navrhovateľovi nárok voči odporcom v 1. a 2. rade na úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 750 eur od 24.08.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 650 eur od 24.08.2011 do zaplatenia a nárok voči odporcovi v 2. rade na úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 750 eur od 21.07.2011 do 23.08.2011 a na úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 650 eur od 21.08.2011 do 23.08.2011, keď mal za to, že odporca v 2. rade bol z titulu nájomného vzťahu s navrhovateľom povinný hradiť nájomné v sume á 750 eur mesačne vopred, s lehotou splatnosti na 20. deň príslušného mesiaca, a preto sa dostal do omeškania s úhradou nájomného za mesiac august 2011, splatného dňa 20.07.2011, od nasledujúceho dňa, t.j. od 21.07.2011 a s úhradou časti nájomného za mesiac september 2011 vo výške 650 eur, splatného dňa 20.08.2011, dňom 21.08.2011. Súd mal za to, že lehoty splatnosti nájomného dohodnuté medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade sa nevzťahovali na odporkyňu v 1. rade, ktorá nebola účastníkom nájomnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že odporkyňa v 1. rade užívala rodinný dom bez právneho dôvodu, pričom navrhovateľ ju v domnení, že je nájomcom rodinného domu, výzvou zo dňa 18.08.2011, vyzval na úhradu ceny užívania domu tak za mesiac august 2011, ako aj za mesiac september 2011 (viď navrhovateľom uvádzané dátumy splatnosti k 20.07. a 20.08.2011) v lehote do 3 pracovných dní od prevzatia výzvy. Odporkyňa v 1. rade pritom výzvu navrhovateľa prevzala osobne dňa 18.08.2011.
Splatnosť pohľadávky vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a obvykle ani nebýva dohodnutá. V takom prípade treba za deň splatnosti bezdôvodného obohatenia považovať deň nasledujúci potom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný k plneniu (§ 563 veta tretia OZ).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď navrhovateľ preukázateľne odporkyňu v 1. rade vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie rodinného domu bez právneho dôvodu v mesiaci august a september 2011 najneskôr do 23.08.2011 (18.08.2011 + 3 pracovné dni), odporkyňa v 1. rade
sa dostala do omeškania so splnením povinnosti voči navrhovateľovi počnúc od 24.08.2011. Vzhľadom na to, že odporcovia v 1. a 2. rade sú manželmi, obom im vznikol záväzok zaplatiť navrhovateľovi cenu za užívanie rodinného domu, s ktorej úhradou boli počnúc od 24.08.2011 obaja v omeškaní (i keď každý z nich z iného titulu - pozn. súdu), zaviazal ich súd na zaplatenie úroku z omeškania spoločne a nerozdielne až do zaplatenia; keďže na strane odporkyne v 1. rade nastalo omeškanie so splnením povinnosti voči navrhovateľovi až odo dňa 24.08.2011, odporca v 2. rade sa ocitol v omeškaní so splnením svojej povinnosti do 23.08.2011; vo zvyšnej časti požadovaného príslušenstva súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Súd priznal navrhovateľovi i nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 305,62 eur od 31.07.2013 do zaplatenia a to voči odporcovi v 2. rade, majúc za to, že navrhovateľ vyzval odporcu v 2. rade na úhradu tejto sumy až návrhom na začatie konania, a nie výzvou zo dňa 08.11.2011 (č.l. 89), ktorú výzvu uskutočnil iný subjekt, a to spoločnosť COMPRA REALITY, pričom navrhovateľ nepreukázal oprávnenie predmetnej spoločnosti konať v mene navrhovateľa. Keďže odporca v 2. rade prevzal návrh navrhovateľa na začatie konania, v ktorom ho vyzýval i na zaplatenie sumy 305,62 eur (pôvodne 412,33 eur) dňa 30.07.2013, počnúc od nasledujúceho dňa, t.j. od 31.07.2013 sa dostal s jej úhradou do omeškania; v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Výšku úroku z omeškania pritom súd považoval za súladnú s §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 10c nariadenia, keď záväzkový vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vznikol pred 31.01.2013.
A napokon súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 390,94 eur od 07.11.2013 do zaplatenia, opäť len voči odporcovi v 2. rade, keď mal za preukázané, že navrhovateľ prvý krát vyzval odporcu v 2. rade na zaplatenie tejto sumy podaním doručeným odporcovi na pojednávaní súdu dňa 06.11.2013, preto od nasledujúceho dňa, t.j. od 07.11.2013 sa dostal so splnením svojej povinnosti voči navrhovateľovi do omeškania. Pokiaľ išlo o výšku úroku z omeškania, tu súd zohľadnil, že v prípade záväzku z bezdôvodného obohatenia za úhradu vodného a stočného tento vznikol medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade až úhradou sumy 390,94 eur dodávateľovi služby (29.10.2013), a teda vznikol po 01.02.2013, preto súd aplikoval § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 10c nariadenia a upravil výšku úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno teda uzavrieť, že súd priznal navrhovateľovi nárok smerujúci voči odporcom v 1. a 2. rade tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Pre úplnosť súd udáva, že listinný doklad predložený navrhovateľom - Uznanie dlhu zo dňa 26.09.2011 neposúdil ako prejav odporcov, ktorým by uznávali svoj záväzok voči navrhovateľovi v sume 1.500 eur, nakoľko tento nespĺňa náležitosti podľa § 558 Občianskeho zákonníka ako jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi zakladajúceho vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Naviac, bol podpísaný len odporcom v 2. rade.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd nerozhodol o trovách konania, ktoré rozhodnutie si s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil až na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 9. júna 2014
Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
za správnosť:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.