Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/54/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: BE-SOFT a.s., Krakovská 23, Košice, IČO: 36 191 337, zastúpeného: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o správnej žalobe proti opatreniu - Protokolu žalovaného č. INA-42-47-2.2/P-A22,24,25-22 zo dňa 28. 07. 2022 a jeho dodatku zo dňa 11. 08. 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 10. 2022, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10. 10. 2022, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokolu žalovaného č. INA-42-47-2.2/P- A22,24,25-22 zo dňa 28. 07. 2022 a jeho dodatku zo dňa 11. 08. 2022.

2. Obsahom napadnutého Protokolu zo dňa 28. 07. 2022 je výsledok inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a , , a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná u zamestnávateľa

- žalobcu v období od 07. 12. 2021 do 28. 07. 2022 v kontrolovanom subjekte a na Inšpektoráte práce Nitra. V predmetnom Protokole žalovaný špecifikoval zistené nedostatky a nariadil žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v určenej lehote.

3. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby jej správny súd podľa priznal odkladný účinok. Uviedol, že má informáciu, že žalovaný už odstúpil danú vec Národnému inšpektorátu práce za účelom iniciovania správneho konania o odobratí oprávnenia na výkon bezpečnotechnickej služby (ďalej len „BTS“), a preto existuje riziko, že Národný inšpektorát práce v rámci tohto konania oprávnenie na výkon BTS žalobcovi napokon odoberie.

Vzhľadom k tomu, že výkon BTS dodávateľským spôsobom spolu s výchovou a vzdelávaním tvoria prakticky základ celej podnikateľskej činnosti žalobcu, prípadné rozhodnutia Národného inšpektorátu práce o odobratí ktoréhokoľvek z daných oprávnení by malo z podnikateľského hľadiska pre žalobcu likvidačné následky, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že možno požiadať o opätovné vydanie oprávnenia na výkon BTS/výchovu a vzdelávanie spravidla až po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia o ich odobratí. Stratou oprávnenia na výkon BTS/výchovu a vzdelávanie by žalobca prišiel prakticky o všetkých svojich klientov, v dôsledku čoho by musel prepustiť väčšinu svojich zamestnancov a v najhoršom možnom scenári by mu hrozilo ukončenie podnikateľskej činnosti. To všetko iba kvôli tomu, že žalovaný identifikoval určité vágne podozrenia, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.

Zároveň je vysoko pravdepodobné, že ak Národný inšpektorát práce rozhodne o odobratí oprávnenia žalobcu na výkon BTS/výchovu a vzdelávanie, rozhodnutie Národný inšpektorát práce nadobudne právoplatnosť skôr ako správny súd rozhodne o tejto žalobe. V takom prípade by už kladné rozhodnutie správneho súdu v tejto veci žalobcovi bolo márne, pretože medzičasom by žalobca prišiel o dané oprávnenie a s ním aj o podstatnú časť klientov, v dôsledku čoho by bol nútený uvažovať o ukončení svojej podnikateľskej činnosti, ktorú usilovne rozvíjal viac ako dve desaťročia. Je preto absolútne kľúčové nečakať na možné právoplatné rozhodnutie Národného inšpektorátu práce o odobratí oprávnenia na výkon BTS/výchovu a vzdelávanie a poskytnúť žalobcovi právnu ochranu už v tomto štádiu formou priznania odkladného účinku tejto žalobe.

Konštatoval, že v nadväznosti na uvedené je zrejmé, že žalobcovi v tomto prípade hrozí závažná ujma (vážny nenapraviteľný následok), a to najmä s ohľadom na jeho ďalšiu existenciu ako podnikateľského subjektu, ktorý na trhu pôsobí viac ako dve desaťročia a za to obdobie si vybudoval povesť renomovanej organizácie v oblasti, ktorá má dlhodobo pozitívny vplyv na desaťtisíce zamestnancov v Slovenskej republike. V neposlednom rade je zrejmé, že žalobcovi hrozí aj značná finančná škoda, keďže odňatie (aj keď dočasné) ktoréhokoľvek z jeho oprávnení by znamenalo značnú stratu na príjmoch žalobcu z dôvodu pozastavenia akýchkoľvek podnikateľských činností v danej sfére. Zároveň platí, že aj dočasné pozastavenie podnikateľskej činnosti znamená pre žalobcu prakticky priamy odliv klientov, nakoľko charakter činností poskytovaných žalobcom klientom predpokladá ich sústavné, t.j. nepretržité poskytovanie pod hrozbou vzniku porušení povinností, resp. uloženia sankcií samotným klientom žalobcu.

Priznanie odkladného účinku navyše nie je ani v rozpore s verejným záujmom, lebo bez ohľadu na vyššie uvedené sa všetky zistenia týkajú vnútornej sféry žalobcu a nemajú bez realizácie ani s realizáciou opatrení na odstránenie nedostatkov akýkoľvek vplyv na verejnú sféru.

4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 02. 2023. Uviedol, že predpokladom na to, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je predovšetkým stav, pri ktorom by okamžitým výkonom alebo inými následkami opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda a podobne. V tomto prípade žalobca argumentuje možným konaním zo strany Národného inšpektorátu práce vo veci odobratia oprávnenia, avšak žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by zo strany Národného inšpektorátu práce bolo takéto konanie zahájené.

5. Podľa (ďalej len ), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

Podľa § 188 vyššie citovaného zákona, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí, resp. opatrení. Odkladný účinok môže nastať zo zákona alebo na základe jeho priznania rozhodnutím správneho súdu. Podanie správnej žaloby však vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak nie je normatívne ustanovené inak. Ak správny súd zistí dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok vymedzených v ust. a , rozhodne

uznesením o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. V opačnom prípade správny súd návrh uznesením zamietne.

7. V predmetnej veci žalobca v samotnej žalobe, v ktorej sa domáhal preskúmania a zrušenia označeného rozhodnutia žalovaného - Protokolu č. INA-42-47-2.2/P-A22,24,25-22 zo dňa 28. 07. 2022 zo dňa 06. 07. 2022, žiadal, aby súd priznal podanej žalobe odkladný účinok z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 3. tohto uznesenia.

8. Odkladný účinok správnej žalobe podľa ust. a nasl. možno priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v ust. , teda v prípade, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a podmienku, aby napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je okrem iného stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca žiadny takýto stav, t. j. existenciu závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby a niektorý z týchto dôvodov musí i riadne preukázať, čo v predmetnej veci žalobcovia neurobil.

10. Žalobca vo svojom návrhu primárne poukázal na skutočnosť, že „má informáciu, že žalovaný už odstúpil danú vec Národnému inšpektorátu práce za účelom iniciovania správneho konania o odobratí oprávnenia na výkon BTS, a preto existuje riziko, že Národný inšpektorát práce v rámci tohto konania oprávnenie na výkon BTS žalobcovi napokon odoberie“. V návrhu na priznanie odkladného účinku však žalobca neuviedol, že by v danej veci skutočne bolo začaté vyššie vymedzené konanie. Ak preto žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré môžu nastať, no nepreukázal, že predmetné konanie bolo vôbec začaté, nemôže ani z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný. Obiter dictum však správny súd uvádza, že samotné začatie vyššie vymedzeného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v (príp. ), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

11. Záverom teda súd konštatuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená na reálnych skutočnostiach. Žalobca iba konštatoval subjektívne domnienky a eventuálnu možnosť vzniku reálnej hrozby závažnej ujmy. Jedná sa však o tvrdenia a z nich vyplývajúce závery žalobcu v hypotetickej rovine. Hrozba musí byť reálna, čo ale neznamená, že závažná ujma v každom prípade nastane.

12. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (ktorý bol súčasťou podanej žaloby) a pripojenými listinami súd dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, a preto ho v zmysle ust. zamietol.

13. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).