Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-6-2023.pdf
PDF · 86.57 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí dňa 1. marca 2023, v trestnej veci obžalovaného L. W., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30. novembra 2022, sp.zn. 4T/56/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. W. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. W. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej telefonickej a emailovej komunikácii, ktorú inicioval W.. V. F., prevzal osobne v presne nezistenom čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. dňa 08.09.2020 v I. Z. na parkovisku pri obytnom bloku na adrese H. XX, finančnú hotovosť vo výške 1.400 eur, ktorá mala slúžiť ako záloha na dodanie suchého reziva v podobe hobľovaných dosiek z červeného smreku o objeme 5 m3, pričom napriek opakovaným telefonickým a emailovým dožiadaniam zo strany W.. V. F. v dohodnutom termíne k dodaniu nedošlo a taktiež nedošlo ani k vráteniu predmetnej finančnej zálohy, napriek opakovaným výzvam, ako aj zaslaním výzvy na vrátenie finančnej hotovosti a odstúpenia od zmluvy, kde uvedeným konaním bol W.. V. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. Z., M. XXXX/XX, uvedený do omylu a bola mu spôsobená celková škoda vo výške 1.400 eur.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený W.. V. F., nar. XX.X.XXXX v I. Z., trvale bytom I. Z., Ul. M. XXXX/XX bol odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal obžalovaný odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 1. decembra 2022. Následne, písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. januára 2023 rozšíril obžalovaný rozsah podaného odvolania tak, že žiadal oslobodiť spod obžaloby, pričom za nesprávny považuje aj výrok o náhrade škody a súčasne podané odvolanie písomne odôvodnil. Krajský súd má za to, že odvolanie obžalovaného doručené okresnému súdu dňa 12. januára 2023, ktorým rozšíril rozsah pôvodne podaného odvolania, je podané včas, nakoľko napadnutý rozsudok bol obžalovanému, ktorý nebol prítomný pri jeho vyhlásení, doručený dňa 12. januára 2023, a teda
posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 27. január 2023 (§ 309 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v spojení s § 173 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Úvodom podaného odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku s tým, že podľa jeho názoru dokazovaním, ktoré bolo prevedené pred prvostupňovým súdom nebolo preukázané, že by bol naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zákona konaním, ktoré by vychádzalo z predchádzajúceho úmyslu, že takýto prečin chce spáchať. Má za to, že prvostupňový súd ponechal bez povšimnutia, že vo fáze dohody i keď bola ústna, išlo o zmluvu, kde zmluvné dojednania boli jasné. Peniaze boli prijaté s tým, že za tieto bude poskytnuté drevo podľa špecifikácie samotným poškodeným.
Za rozhodujúce považuje preveriť, aké boli podmienky o dohode dreva, kedy nastala zmena, či sa na tejto zmene obžalovaný podieľal a či mal v úmysle získať majetkovú výhodu, ktorá by vyplývala z tohto konania. Je toho názoru, že prvostupňový súd ponechal bez povšimnutia tú skutočnosť, že niekoho uviedol do omylu, ktorým konaním spôsobil na cudzom majetku malú škodu. Namieta, že nikto nepreveroval počas prípravného konania, či mal vedomosť o stave, z ktorého vychádzal vzniknutý omyl pri dodávke predmetného dreva. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že bolo potrebné preveriť, kedy požiadal o dodávku dreva, aký stav bol, či bolo možné dodávku zrealizovať, alebo boli iné okolnosti, ktoré boli mimo jeho vedomosti a následne i možného konania vo vzťahu k dodávke, času, v ktorej bude realizovaná a kedy nastala zmena podmienok dodávky, ktorá ako taká vyplynula z celkovej situácie, ktorá vznikla.
Má ďalej za to, že bolo potrebné preveriť najmä tú skutočnosť, či v stave, kedy vznikol zmluvný vzťah, existovali okolnosti, ktoré by naznačovali, že určitým tvrdením uvádza niekoho do omylu a týmto konaním má záujem spôsobiť na cudzom majetku malú škodu. Poukázal na prehlásenie pána V. W., ktorý udával vo svojom prehlásení okolnosti, za ktorých došlo k zmene a zároveň i rozsah tejto zmeny, nakoľko táto okolnosť bola rozhodujúca z hľadiska možnosti vrátenia peňazí. Súčasne namieta, že okresný súd mal vypočuť tohto svedka s tým, že pokiaľ nebola účasť svedka zabezpečená obhajobou, v tejto súvislosti zdôraznil, že nikto nikdy neoznamoval adresu trvalého bydliska svedka alebo adresu, kde sa pracovne zdržuje. Obhajca teda nemohol zabezpečiť tohto svedka na hlavné pojednávanie, keď nevedel, kde má písať, kde sa svedok zdržuje a nikto mu túto skutočnosť ani na pojednávaní neoznámil.
Nestotožňuje sa ani zo záverom okresného súdu, že doklad, ktorý podpísal W., neobsahuje úradné overenie pravosti podpisu uvedeným svedkom. Je toho názoru, že toto nie je správna úvaha, lebo nie každá zmluva má overovaciu doložku pravosti podpisu a existujú zmluvy ako písomné tak i ústne. Dodal, že nikdy neuvažoval nad tým, že by potreboval overovanie podpisu, lebo si myslel, že toto sa dokázať koniec koncov dá.
Taktiež nie je správny postup okresného súdu v tom smere, že s uplatneným nárokom na náhradu škody bol poškodený odkázaný na civilný proces, keď v plnej výške mu bola škoda uhradená finančným plnením. Práve z tohto dôvodu nie je potrebné už nič plniť a pokiaľ ide o oneskorené zaslanie peňazí toto jednoznačne vyplynulo z tej skutočnosti, že bola poukázaná záloha za drevo, ktorú mala v držbe iná osoba a nie obžalovaný.
Záverom prezentoval svoj názor, že vzhľadom na výšku škody, jej plnenie poškodenému i keď oneskorené, je potrebné v danej veci rozhodnúť tak, že v danom prípade sa nejednalo o prečin podvodu a žiada, aby ho odvolací súd oslobodil.
Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného W.. V. F., prokurátor krajskej prokuratúry žiadal odvolanie obžalovaného zamietnuť s tým, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, čo do viny i trestu.
Naproti tomu, obhajca obžalovaného považuje napadnutý rozsudok okresného súdu za vydaný predčasne a má za to, že je potrebné zabezpečiť navrhnutého svedka V. W. a tohto riadne dovypočuť. Tento svedok by objasnil všetky skutočnosti relevantné pre danú vec, prečo došlo k omeškaniu nielen vo vzťahu k dodávke dreva ale aj vráteniu peňazí. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil s pokynom, aby náležite zistil skutkový stav, a to najmä výsluchom svedka V. W.. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento je nadbytočný, nakoľko škoda už bola uhradená.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine, treste a náhrade škody, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.
Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, považoval však za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré ale nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho vine.
Obžalovaný v odvolaní poukazuje na to, že i keď medzi ním a poškodeným bola uzatvorená len ústna dohoda, zmluvné dojednania z nej vyplývajúce boli jasné, vrátane toho, že peniaze, ktoré obžalovaný prijal od poškodeného sú za drevo podľa špecifikácie samotným poškodeným. V nadväznosti na tieto v odvolaní uvedené skutočnosti krajský súd konštatuje, že žiadna z nich nie je vo veci sporná, ale hlavne nie spôsobilá privodiť obžalovanému iné meritórne rozhodnutie. Tieto skutočnosti nakoniec jednoznačne vyplývajú i z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 8. septembra 2020 (čl. 99), na ktorom obžalovaný svojím podpisom ako konateľ spoločnosti L. s.r.o. potvrdil prijatie zálohy vo výške 1.400,- euro na dodanie červeného smreku, suchého, hobľovaného, šírka 180 mm, hrúbka 30 mm a dĺžka 5 m, množstvo 5 m3, čo predstavuje 185 kusov, v lehote maximálne do 3 týždňov. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovanému sa nekladie za vinu, že dojednania z predmetnej ústnej zmluvy sú nezrozumiteľné alebo neurčité. Obžalovanému je kladené za vinu, že pri uzatváraní tejto ústnej zmluvy uviedol poškodeného do omylu, keď mu objednaný tovar v dohodnutom termíne a ani následne po viacerých urgenciách nedodal, a po odstúpení od zmluvy mu nevrátil prijatú finančnú zálohu na predmetný tovar.
Preskúmaním zvyšných odvolacích námietok krajský súd zistil, že ani tieto nemohol akceptovať, a to z nasledovných dôvodov. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 1. februára 2022 priznal, že od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, teda od marca 2020 (prvý prípad bol na M. potvrdený 6. marca 2020) už mal problémy s dodávkou dreva, pričom v čase pred pandémiou sa objednávky vybavovali v rámci možností, avšak i vtedy sa stalo, že nedodržal termín, nikdy však na neho nikto nepodal trestné oznámenie. Podľa názoru krajského súdu, na základe týchto vedomostí (že s dodávkou dreva sú od marca 2020 problémy) bol obžalovaný povinný so zvýšenou obozretnosťou pristupovať k dojednávaniu termínu dodania tovaru, nakoľko dostupnosť je hlavným znakom tovaru, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje správanie potencionálneho kupujúceho, či si tento tovar kúpi alebo nie. Obžalovaný však k objednávke poškodeného takýmto spôsobom nepristupoval, keď nedôsledne vyhodnotil svoje schopnosti dodať v termíne objednaný tovar a za takejto situácie nešlo zo strany obžalovaného o serióznu ponuku tovaru a teda u obžalovaného musela existovať relevantná pochybnosť, že dodanie tovaru nebude zrealizované, čo sa napokon aj stalo. Obžalovaný, ak aj nekonal v priamom úmysle, tak bol minimálne uzrozumený, že poškodeného v otázke dostupnosti tovaru klame (pričom v klamstve pokračoval i po uzatvorení zmluvy, keď tvrdil, že tovar je na ceste a termín jeho dodania opakovane posúval na neskorší termín, no k jeho dodaniu nakoniec vôbec nedošlo). Napriek tomu od poškodeného požadoval zaplatenie zálohy, túto prijal a dokonca, po tom, čo poškodený od zmluvy odstúpil, sa vyhýbal zálohu poškodenému vrátiť. Obžalovaný takýmto konaním, teda tým, že uviedol poškodeného do omylu
v otázke dostupnosti tovaru dosiahol, že si poškodený tento tovar objednal a zaplatil zaň zálohu, čím sa obžalovaný na jeho úkor obohatil. Tým jednoznačne naplnil jednak objektívnu stránku prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona ako i subjektívnu stránku tohto prečinu, minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona (vrátane zvyšných znakov - subjekt, objekt). To, že v minulosti za obdobné konanie na obžalovaného nikto nepodal trestné oznámenie, nezbavuje obžalovaného viny z tohto prečinu.
Skutočnosti uvádzané v prehlásení V. W. zo dňa 9. februára 2022 (čl. 183), že ako subdodávateľ bol schopný obžalovanému dodať drevo určené poškodenému ako konečnému odberateľovi do konca septembra 2020, sú v priamom rozpore s tým, čo v otázke dostupnosti dreva od začiatku pandémie ochorenia COVID-19 uvádzal vo svojej výpovedi sám obžalovaný. Nepravdivosť tohto prehlásenia je nakoniec zrejmá i z toho, že predmetné drevo poškodenému dodané nebolo. Nakoniec, nie je ani preukázané a zostalo sporným (ide teda jednoznačne o nedôveryhodný dôkaz), kto v skutočnosti uvedené prehlásenie vypracoval a podpísal (pokiaľ by uvedené prehlásenie bolo podpísané pred notárom, táto skutočnosť by spornou nebola). Správne potom okresný súd vykonanie dôkazu vypočutím svedka V. W. uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku, odmietol. A to o to viac, že svedok je na adrese uvedenej v prehlásení, neznámy a obhajca, ktorý sa zaviazal zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní a ubezpečil súd, že je to v jeho možnostiach (čl. 193), tak neučinil.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil. Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd sa stotožnil aj s týmto výrokom okresného súdu, keď tento pri ukladaní trestu prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť. Pozornosti krajského súdu neuniklo, že okresný súd správne pri ukladaní výmery trestu prihliadol na to, že škodu spôsobenú trestným činom obžalovaný dobrovoľne nahradil. Pochybil však, pokiaľ v tejto skutočnosti nevzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. Správne tak mal byť ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0 (v prospech obžalovaného) a uvedené malo byť samozrejme vyjadrené i vo výroku o treste. V dôsledku toho mohol, po znížení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3, 8 Tr. zákona o jednu tretinu, uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere až na 16 (šestnásť) mesiacov. Uloženie trestu odňatia slobody na dolnej štvrtine hranice trestnej sadzby, aj v prípade jej úpravy v prospech obžalovaného, a to vo výmere 4 (štyri) mesiace, z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu, nebolo potom v konečnom dôsledku nezákonné (nedošlo k uloženiu trestu mimo hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Vyššie uvedené pochybenie okresného súdu tak nespôsobilo ani neprimeranosť uloženého trestu. Taktiež, zohľadniac všetky okolnosti konkrétneho prípadu, bolo v súlade so zákonom aj povolenie podmienečného odkladu výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu, nakoľko na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a táto bude dosiahnutá i bez jeho priameho výkonu.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade škody, okresný súd správne podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. V danom prípade si poškodený na výsluchu dňa 10. júna 2021 pred vyšetrovateľom uplatnil proti obžalovanému náhradu škody vo výške nevráteného zvyšku zálohy 870,- euro. Vyšetrovanie bolo skončené podľa § 208 ods. 1 Tr. por. dňa 18. júna 2021, je teda nesporné, že poškodený si v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. škodu uplatnil riadne a včas, aj čo do základu, aj čo do výšky. Za daného stavu (keďže bol nárok na náhradu škody oprávnenou osobou riadne a včas uplatnený) potom okresný súd musel podľa § 164 písm. a) Tr. poriadku uviesť v napadnutom rozsudku aj výrok o náhrade škody, teda musel o tomto nároku rozhodnúť. Keďže nebol dôvod na priznanie uplatneného nároku z dôvodu, že škoda bola poškodenému v celosti uhradená, mohol okresný súd poškodeného len odkázať s uplatneným nárokom na civilný proces. Súd totiž nemôže takýto návrh zamietnuť, nakoľko takýto procesný postup nemá oporu v Trestnom poriadku.
Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného v súlade s ust. § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.