Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Er-384-2013.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/384/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Z.. K. O., H.. XX.XX.XXXX, H. D. XX/A, XXX XX R., zast. matkou: N. O., H. D. XX/A, XXX XX R., proti povinnému: P.. F. O., H.. XX.XX.XXXX, A. K. XXXX/XX, XXX XX R., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné za obdobie od decembra 2011 do apríla 2013 vo výške 1 660,00 EUR , bežné výživné vo výške 150,000 EUR mesačne počnúc mesiacom máj 2013 a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Holík, Horné Bašty 12, 917 01 Trnava, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 146309 zo dňa 21.08.2013 bol súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 27C/256/2009-55 zo dňa 07.12.2009. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2009 a stalo sa vykonateľným dňa 16.01.2010. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 03.05.2013.
Dňa 26.03.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s rozhodnutím Krajského súdu Trnava, č.k. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014. Povinný ako dôvod pre zastavenie exekúcie uvádza, že na výživnom na maloletého nemá žiadny nedoplatok. Návrhu povinného na zníženie výživného bolo vyhovené a bolo znížené na sumy, ktoré povinný doteraz dobrovoľne uhrádzal oprávnenému mimo exekúcie. Od 01.03.2013 bolo výživné určené na sumu 130,00 EUR mesačne. Za obdobie od 04.10.2011 do 30.11.2012 mu vznikol preplatok na výživnom, nakoľko povinný platil 30,00 EUR mesačne a rozsudkom 20P/278/2011 zo dňa 15.11.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014 bolo určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré do nedoplatku nezapočítal a vyplatil matke maloletého 360,00 EUR hneď deň po doručení rozsudku, ktorým bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom. Z obsahu spisu 20P/278/2011, z vyjadrení matky maloletého, rozsudkov 20P/278/2011 zo dňa 15.11.2013, 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014 vyplýva, že v období od 04.10.2011 do 01.12.2012 povinný platil 30,00 EUR mesačne, od 01.12.2013-01.03.2014 platil 100,00 EUR mesačne a 25.03.2014 zaplatil sumu 360,00 EUR doplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2013 do 01.03.2014 a za marec 2014 platil sumu 130,00 EUR. Ďalej povinný uvádza, že výživné platí v súlade s právoplatným rozhodnutím a nemá žiadny nedoplatok na výživnom, preto žiada zastaviť exekúciu, nakoľko bola nariadená na základe rozsudku, ktorý bol zmenený ku dňu, ktorý predchádza vydaniu poverenia na exekúciu v prejednávanej veci, teda rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným. Matka o návrhu na zníženie výživného vedela, napriek tomu podala návrh na vykonanie exekúcie. Podľa názoru povinného exekúcia by mala byť zastavená pre správanie oprávnenej. Preto povinný žiada, aby trovy exekúcie, v prípade, že si ich exekútor uplatní,
hradila oprávnená, ktorá túto situáciu zavinila. Súčasťou podania povinného je aj doklad o úhrade sumy 360,00 EUR.
Dňa 28.03.2014 súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.03.2014 a súčasne špecifikoval jednotlivé mesačné úhrady výživného, ktoré povinný uhrádzal prostredníctvom súdneho exekútora, resp. sumy, ktoré boli povinnému zrážané zo mzdy. Súdny exekútor vo svojej odpovedi na výzvu zo dňa 02.04.2014 uviedol, že povinný neuskutočnil žiadnu úhradu ani na zameškanom ani na bežnom výživnom do pokladne súdneho exekútora ani na depozitný účet súdneho exekútora. Bol vydaný príkaz zrážkami zo mzdy zo dňa 21.10.2013 pre zameškané výživné s trovami vo výške 3 266,62 EUR z toho pohľadávka oprávneného činí 2 560,00 EUR k 21.10.2013 a pre bežné výživné s trovami exekúcie 188,40 EUR, na základe ktorého zamestnávateľ peniaze deponuje. Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy nebol vydaný, vzhľadom na námietky povinného.
Súd súčasne vyzval zákonného zástupcu oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a uviedol, či je bežné výživné uhrádzané pravidelne a včas. Zároveň súd zisťoval, či majiteľom bankového účtu, na ktorý bola povinným poukázaná suma 360,00 EUR je zákonný zástupca oprávneného. Dňa 14.04.2014 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď na vyššie uvedenú výzvu, v ktorej zákonný zástupca oprávneného uvádza, že nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie a žiada, aby sa v nej naďalej pokračovalo. Povinný si svojvoľne znížil výšku výživného nedbajúc na rozhodnutie okresného súdu, ktorý mu pri rozvode určil výšku výživného pre oprávneného na sumu 150,00 EUR. Z obavy, že sa táto situácia môže opakovať, žiada, aby súd návrhu povinného nevyhovel. Podľa vyjadrenia zákonného zástupcu oprávneného do dňa 04.03.2014 je výživné povinným uhrádzané pravidelne, párkrát bolo zaslané po termíne splatnosti, nikdy však omeškanie neprekročilo dobu dlhšiu ako jeden mesiac. Zároveň zákonný zástupca oprávneného potvrdil, že je majiteľom bankového účtu, na ktorý povinný poukázal sumu 360,00 EUR.
Súd po preskúmaní spisového materiálu, návrhu povinného na zastavanie exekúcie a vyjadrení k tomuto podaniu dospel k nasledovnému:
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Okresného súd Trnava, č.k. 27C/256/2009-55 zo dňa 07.12.2009, ktorým bola povinnému určená vyživovacia povinnosť vo výške 150,00 EUR mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (zákonného zástupcu oprávneného) počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2009. Dňa 11.07.2012 Okresný súd Trnava vydal rozsudok, na základe ktorého zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 27C/256/2009 zo dňa 07.12.2009 v časti o výživnom na oprávneného tak, že s účinnosťou od 01.08.2012 znížil vyživovaciu povinnosť povinného na sumu 30,00 EUR mesačne, ktoré je povinný uhrádzať pravidelne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (zákonného zástupcu oprávneného). Proti tomuto rozhodnutiu podala matka (zákonný zástupca oprávneného) odvolanie a žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu, nakoľko návrh na zníženie výživného je nedôvodný. Krajský súd Trnava rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Trnava rozhodol o návrhu povinného na zníženie výživného rozsudkom č.k. 20P/278/2011-30 zo dňa 15.11.2013 a to tak, že znížil vyživovaciu povinnosť povinného na oprávneného za obdobie od 04.10.2011 do 30.11.2012 na sumu, ktorá v tom čase predstavovala 30% zo sumy vtedajšieho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a s účinnosťou od 01.12.2012 znížil vyživovaciu povinnosť na oprávneného na sumu 100,00 EUR mesačne, ktoré znížené výživné bude povinný pravidelne zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zákonný zástupca oprávneného podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014 a to tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že výživné povinného voči oprávnenému znižuje zo sumy 150,00 EUR mesačne od 04.10.2011 do 30.11.2012 na sumu predstavujúcu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od 01.12.2012 do 28.02.2013 na sumu 100,00 EUR mesačne a od 01.03.2013 naďalej na sumu 130,00 EUR mesačne. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 07. decembra 2009 č.k. 27C/256/2009-55 v časti výšky výživného. Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/278/2011-30 zo dňa 15.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2014.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti vyžaduje, aby sa rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na exekúciu, stalo neúčinným po začatí exekúcie. Vyžaduje sa, aby neúčinnosť rozhodnutia vyplývala zo zákona, z iného rozhodnutia, alebo inej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok neúčinnosť exekučného titulu. Neúčinnosťou sa rozumie stav, keď rozhodnutie síce formálne existuje a nebolo zrušené, ale so zreteľom na existenciu právneho stavu stráca právnu účinnosť zo zákona alebo v dôsledku iného rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 27C/256/2009 zo dňa 07.12.2009) stratilo svoju účinnosťou právoplatnosťou nového rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Trnava, 20P/278/2011-30 zo dňa 15.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014), súd v súlade s vyššie uvedeným rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Ďalej je potrebné uviesť, že napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 9Er/384/2013-54 zo dňa 12.12.2013 bol povolený odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o znížení výživného č.k. 20P/278/2011-310 a súdny exekútor vykonával len úkony smerujúce k zabezpečenie majetku povinného, povinný si plnil svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne, aj keď len v nižšom rozsahu ako bolo určené v exekučnom titule (rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 27C/256/2009-55 zo dňa 07.12.2009). Výživné povinný uhrádzal priamo zákonnému zástupcovi oprávneného.
Z rozhodnutia Krajského súdu Trnava 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014 a súčasne z vyjadrenia zákonného zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.04.2014 vyplýva, že povinný nemá do dňa 04.03.2014 (t.j. do dňa vydania rozsudku Krajského súdu Trnava 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014) žiaden dlh na výživnom, a preto je možné predpokladať, že si svoju povinnosť bude plniť aj v budúcnosti. V prípade, ak povinný nebude uhrádzať výživné na oprávneného pravidelne a včas, oprávnený, resp. zákonný zástupca oprávneného môže podať návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Trnava, 20P/278/2011-30 zo dňa 15.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014.
Súd rozhodne o trovách exekúcie osobitným uznesením, potom ako bude súdu zaslané vyčíslenie trov exekúcie súdnym exekútorom.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).