Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-119-2013.pdf
PDF · 148.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/119/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Michal Miho, Andreja Kmeťa 326/19, Žilina, správca konkurznej podstaty úpadcu EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s r.o., Litovelská 871, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 395 463, zastúpeného Mgr. Tomášom Balážom, advokátom, Štúrova 1, Žilina, proti odporcovi: Verejno - prospešný podnik Senec, a.s., Fándlyho 3, Senec, IČO: 35 732 814, zastúpeného JUDr. Petrom Kovácsom, advokátom, Rovinka 651, Rovinka, o zaplatenie 68 156,35 eura, takto:
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3 271,97 eura (z čoho náhrada trov právneho zastúpenia odporcu predstavuje sumu 3 271,97 eura) k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Petra Kovácsa, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 04. 09. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 68 156,35 eura a žiadal tiež náhradu trov konania. Tento návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3K/14/2012 zo dňa 27. 06. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 128/2012 zo dňa 04. 07. 2012 bolo v zmysle ust. § 14 ods. 1 v spojení s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 05. 07. 2012 začaté konkurzné konanie na majetok spoločnosti EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o., IČO: 36 395 463 ako úpadcu. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3K/14/2012 zo dňa 27. 08. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 170/2012 zo dňa 04. 09. 2012 bolo v zmysle ust. § 23 ods. 1 v spojení s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii dňa 05. 09. 2012 začaté konkurzné konanie na majetok spoločnosti EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o., IČO: 36 395 463 ako úpadcu. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3K/14/2012 zo dňa 19. 02. 2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 40/2013 zo dňa 26. 02. 2013 bol v zmysle ust. § 36 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii do funkcie správcu majetku úpadcu ustanovený navrhovateľ. Dňa 18. 09. 2009 došlo medzi navrhovateľom a úpadcom k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela: zhotovenie stavby „Skládka odpadov Senec, 3. etapa- 2. Kazeta“. V čl. XII zmluvy si zmluvné strany dojednali zmluvné pokuty, a to v odseku 2 „Ak sa zhotoviteľ dostane do omeškania s vykonaním diela, je objednávateľ oprávnený požadovať od neho zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,02 % z dohodnutej ceny za vykonanie diela bez DPH za každý aj začatý deň omeškania“ a v odseku 3 „ Ak zhotoviteľ poruší povinnosť podľa čl. VII ods. 2 alebo 3 tejto zmluvy alebo podľa článku XI odsek 1 tejto zmluvy a nevykoná nápravu ani v primeranej dodatočnej
lehote po doručení žiadosti objednávateľa (najmä článok VII odseky 17 a 18 tejto zmluvy, článok IX odseky 5 a 6 tejto zmluvy, článok XI odsek 6 tejto zmluvy) je objednávateľ oprávnený požadovať od neho zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 166 970,- eura za každý prípad porušenia tejto zmluvy.“ Listom zo dňa 13. 07. 2012 - vyhlásenie o započítaní pohľadávok odporca úpadcovi oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávku vo výške 166 970,- eura z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. XII ods. 3 zmluvy o dielo, ktorú si jednostranne odporca započítal voči svojmu záväzku, ktorý voči úpadcovi mal vo výške 68 156,35 eura z titulu zádržného v zmysle ust. Čl. IV, bod 5 a nasl. zmluvy. V zmysle ust. čl. IV ods. 5 zmluvy si zmluvné strany dohodli zádržné vo výške 10 % z dohodnutej ceny za vykonanie diela bez DPH, ktorého súčasťou bola aj kolaudačná rata 5% z celkovej ceny diela. Objednávateľ bol bez ďalšieho oprávnený zadržať a nevyplatiť zhotoviteľovi peňažnú sumu vo výške dohodnutého zádržného, aj keď zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie faktúry vystavenej podľa odsekov 2 a 3 tohto článku tejto zmluvy, takýto postup nezakladal omeškanie objednávateľa ani zhotoviteľovi nevznikli z uvedeného dôvodu žiadne osobitné práva voči objednávateľovi, a to ani nárok na úroky z omeškania, ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ani práva na náhradu škody, ani žiadne iné práva či nároky. Dohodnuté zádržné nebolo úročené v prospech zhotoviteľa.“ Z účtovnej a ani inej listinnej dokumentácie úpadcu sa navrhovateľ nedozvedel, na základe akého konkrétneho porušenia zmluvnej povinnosti mal odporca za to, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. XII ods. 3 zmluvy. Navrhovateľ nemá k dispozícii žiadosť odporcu adresovanú úpadcovi na vykonanie nápravy v primeranej dodatočnej lehote v súlade s predmetným článkom zmluvy, ani písomné uplatnenie zmluvnej pokuty. Naproti tomu je však v zmysle listu zo dňa 13. 07. 2012 zrejmé, že odporca evidoval voči úpadcovi záväzok vo výške 68 156, 35 eura z titulu nevyplateného zádržného a že tento aj uznal, vzhľadom na vykonanie jednostranného aktu započítania. Vzhľadom na neexistenciu listinnej dokumentácie, týkajúcej sa odporcom započítanej pohľadávky vzniknutej údajne z titulu zmluvnej pokuty je pravdepodobné, že takáto pohľadávka v čase započítania neexistovala, a teda právny úkon započítania je neplatný.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní uviedol, že účtovné ako aj ďalšie doklady úpadcu zrejme neexistujú, teda ich navrhovateľ nemá k dispozícii. V podanom návrhu vychádzal navrhovateľ výlučne z príloh prihlášky pohľadávky podanej odporcom v konkurznom konaní úpadcu. Žiadosť odporcu o vykonanie nápravy v primeranej dostatočnej lehote a písomné uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty boli spoločnosti EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o. zaslané a riadne doručené. Nad rámec tejto dokumentácie bola v rámci časovej postupnosti uplatňovania nárokov voči spoločnosti EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o. z dôvodu existencie vážnych vád predmetného diela ako prvá zaslaná reklamácia zo dňa 26. 09. 2011, ktorá bola k poštovej preprave podaná ako doporučená. Následne odporca taktiež doporučenou listovou zásielkou dňa 03. 11. 2011 vyzval spoločnosť EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o. na začatie prác na odstraňovaní popísaných vád diela, čím bola poskytnutá dodatočná lehota na odstránenie vád a nakoľko išlo o závažné vady diela, ktoré zhoršovali možnosti užívať predmetné dielo, bol zhotoviteľ - EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o. povinný podľa ustanovenia čl. XI ods. 6 zmluvy o dielo povinný začať s odstraňovaním vád bezodkladne. Spoločnosť EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o. však na tieto dokumenty nijak nereagovala a nikdy ani len nezačala s odstraňovaním vád diela. Nečinnosť spoločnosti EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o., jej absolútny nezáujem a pasivita v predmetnom zmluvnom vzťahu rezultovala v uplatnení nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 166 970,- eura podľa čl. XII ods. 3 Zmluvy o dielo, pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol riadne uplatnený doporučeným listom zo dňa 30. 04. 2012, ktorý bol spoločnosti EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s.r.o. doručený dňa 04. 05. 2012. Odporca chcel z prostriedkov uplatnenej zmluvnej pokuty vzniknuté vady diela odstrániť, nakoľko však úpadca zmluvnú pokutu nikdy neuhradil, bolo možné odstrániť vzniknuté vady len čiastočne - z prostriedkov zádržného, ktoré bolo na zmluvnú pokutu započítané vyhlásením o započítaní pohľadávok zo dňa 13. 07. 2012. Uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a vyhlásenie o započítaní pohľadávok má teda logický, účtovný i právny základ a neexistujú žiadne pochybnosti o jeho platnosti. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej čl. XII ods. 3 zmluvy o dielo zo dňa 18. 09. 2009 bol uplatnený v súlade s predmetnou zmluvou, ako aj platnými právnymi predpismi a neexistujú žiadne právom aprobované dôvody neplatnosti vyhlásenia o započítaní pohľadávok zo dňa 13. 07. 2012. Je nepochybné, že úpadca závažným spôsobom porušil zmluvu o dielo, keď dielo nevykonal riadne, nakoľko toto dielo vykazovalo vady, ktoré nikdy neodstránil napriek skutočnosti, že bol na ich odstránenie opakovane vyzvaný a bola mu poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie.
Konkrétne vady diela, ktoré boli úpadcovi vytknuté a ktorých odstránenia sa odporca domáhal, sú špecifikované v reklamácii zo dňa 26. 09. 2011, ako aj vo výzve na začatie prác zo dňa 03. 11. 2011. Jednalo sa o nasledovné vady diela na jednotlivých stavebných objektoch:
- SO 06 Recirkulácia priesakových kvapalín - chyba čerpadla Caprari P6M/3/20/5A,
- SO 09 Komunikácie a spevnené plochy - netesnosť cestného telesa spôsobená sadaním terénu,
- SO 11 Zachytávanie a odvádzanie zrážkových vôd - nesprávny odvod dažďovej vody pred čerpadlom, a
- SO 21 Sadové úpravy - hydroosev sa vôbec neujal, bolo potrebné vysadiť ho celý nanovo.
Z obsahu a rozsahu reklamovaných vád jednoznačne vyplýva, že počas výstavby uvedených, ako aj ostatných súvisiacich stavebných objektov spoločnúpadca pochybil. Okrem uvedeného dňa 30. 11. 2009 spôsobili pracovníci úpadcu škodu na elektrickom vedení objektu skládky, kde vykonávali činnosť podľa zmluvy o dielo, pričom spôsobenú škodu nenahradili, ani neuviedli elektrické vedenie do pôvodného stavu napriek skutočnosti, že to bolo ich možnostiach. Je zrejmé, že úpadca nevykonal dielo riadne v súlade s ustanovením čl. VII ods. 2 zmluvy o dielo. Nároky z vád v súlade s ustanovením čl. XI ods. 6 zmluvy o dielo si odporca uplatnila v písomnej forme a určil primeranú lehotu na ich odstránenie, s prihliadnutím na ich povahu a svoje oprávnené záujmy. Zhotoviteľ - úpadca. bol povinný túto lehotu dodržať. Zároveň, nakoľko išlo o závažné vady diela, ktoré zhoršovali možnosti užívať predmetné dielo, bol zhotoviteľ povinný podľa uvedeného ustanovenia zmluvy o dielo začať s ich odstraňovaním okamžite po doručení žiadosti odporcu (žiadosť je obsiahnutá v reklamácii zo dňa 26. 09. 2011), dodatočná lehota bola poskytnutá výzvou na začatie prác zo dňa 03.11. 2011. Z ustanovenia čl. IX ods. 7 zmluvy o dielo vyplýva, že objednávateľ (odporca) bol oprávnená až do odstránenia zistených vád odložiť splnenie všetkých svojich povinností z tejto zmluvy, a to aj vtedy, ak sa už stali splatnými. Aj keby toto započítanie nebolo odporcom vykonané, povinnosť odporcu plniť akékoľvek povinnosti zo zmluvy o dielo netrvala a ani doposiaľ netrvá, nakoľko úpadca vady diela nikdy neodstránil a ani s ich odstraňovaním nezačal. Nie je možné neplatnosť právneho úkonu odôvodňovať pravdepodobnosťou neexistencie pohľadávky vyplývajúcou zo skutočnosti, že správca majetku úpadcu nemá k dispozícii účtovné doklady a ostatné písomnosti úpadcu. Nárok navrhovateľa nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ani v obsahu zmluvného vzťahu medzi odporcom a úpadcom. Vyhlásenie o započítaní pohľadávok je platným právnym úkonom a pohľadávka odporcu spočívajúca v nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty mala v čase jej uplatnenia nespochybniteľný skutkový aj právny základ.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ďalej uviedol, že započítanie odporcu považuje za neplatné, nakoľko v zmysle čl. XII ods. 3 zmluvy o dielo odporcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu uvádzanú v čl. XI ods. 6 zmluvy o dielo. Odporca si uplatňoval záruku za akosť podľa čl. XI ods. 4 a 5 zmluvy, pričom tento nárok ohľadom zmluvnej pokuty nie je v čl. XII ods. 3 zmluvy uvedený. Ak by sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že započítanie odporcu je neplatné, žiadal znížiť výšku zmluvnej pokuty, teda uplatniť moderačné právo súdu s odôvodnením, že nárok objednávateľa na zmluvnú pokutu je 10 násobne vyšší ako nárok zhotoviteľa na zmluvnú pokutu. Vyhlásením konkurzu sa nesplatné pohľadávky stávajú splatný deň po jeho vyhlásení.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ďalej uviedol, že čl. XII ods. 3 zmluvy o dielo sa týka zmluvnej pokuty z nárokov z vád diela aj nárokov z akosti. Podľa čl. IV ods. 6 zmluvy o dielo nebol odporca povinný uhradiť zádržné zhotoviteľovi a zhotoviteľ odporcu na uvoľnenie zádržného nevyzval, pretože si bol vedomý, že naň nemá nárok. Až keď zhotoviteľ prestal s odporcom komunikovať a vady neodstránil, na vlastné náklady musel odporca zabezpečiť odstránenie týchto vád. Zádržné je v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko dielo nebolo zo strany úpadcu ani včas, ani riadne zhotovené. K odovzdaniu diela medzi zhotoviteľom - úpadcom a objednávateľom - odporcom tak, ako to predpokladal čl. IX. zmluvy o dielo zo dňa 18. 09. 2009 formálne na základe písomného záznamu o prevzatí a odovzdaní stavby nikdy neprišlo. Dňa 10. 11. 2009 vykonali spoločnosti EKOLO s.r.o. a úpadca zápis o vzniknutých chybách na stavbe - Skládka odpadov Senec - 3. Etapa, pričom popísané vady sú identické s neodstránenými vadami diela, ktorých existencia a neodstránenie založili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a ktoré boli úpadcovi vytýkané predmetnými listami odporcu. Dňa 12. 11. 2009 odovzdal úpadca dielo spoločnosti EKOLO s.r.o., ktorá bola v tom čase vlastníkom skládky na
základe zápisu o odovzdaní a prevzatí, pričom je zrejmé, že dielo prevzala spoločnosť EKOLO s.r.o. s vadami, ktoré sú uvedené v zápise o vzniknutých chybách na stavbe Skládka odpadov Senec - 3. etapa. Stavbu Skládka odpadov Senec však realizoval úpadca pre odporcu. Spoločnosť EKOLO s.r.o. bola v tom čase vlastníkom areálu skládky. Odporca realizovala pre spoločnosť EKOLO s.r.o. rozsiahle úpravy areálu skládky, v rámci ktorých si objednal u spúpadcu subdodávku - dielo, ktoré je predmetom zmluvy o dielo zo dňa 18. 09. 2009. S ohľadom na odstup času a značné komplikácie, ktoré vznikali vo vzťahoch s úpadcom už v čase vykonávania diela nie je možné ustáliť, z akého dôvodu odovzdal úpadca dielo inému subjektu ako bol subjekt, s ktorým uzatvoril zmluvu o dielo. Dielo taktiež nebolo vykonané včas, nakoľko v zmysle čl. II zmluvy o dielo malo byť vykonané do 23. 09. 2009, pričom dielo bolo odovzdané až dňa 12. 11. 2009 s vadami popísanými v zápise o chybách zo dňa 10. 11. 2009. Odporca odstránenie predmetných vád uplatňoval ako nároky z vád diela a nie ako nároky zo záruky za akosť diela, ako sa snaží interpretovať vzniknutú situáciu navrhovateľ. Z uvedeného je teda zrejmé, že úpadca nevykonal dielo riadne v súlade s ustanovením čl. VII ods. 2 zmluvy o dielo. Zo strany úpadcu preukázateľne prišlo k porušeniu ustanovenia čl. XI ods. 1 zmluvy o dielo, pričom vady diela neboli odstránené ani v dodatočne poskytnutej lehote na ich odstránenie.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol teda riadne odôvodnený ako skutkovo, tak aj právne. Skutkovo existenciou vád diela, ktoré úpadca neodstránil a právne ustanovením čl. XII ods. 3 zmluvy o dielo s poukazom na preukázateľné porušenie ustanovenia čl. XI ods. 6 zmluvy o dielo, z ktorému logicky predchádzalo porušenie čl. XI ods. 1 zmluvy o dielo a čl. VII ods. 2 zmluvy o dielo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu, právnych zástupcov účastníkov konania, a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o dielo uzavretou medzi úpadcom a odporcom zo dňa 18. 09. 2009, reklamáciou vád odporcom úpadcovi zo dňa 26. 09. 2011, výzvou odporcu úpadcovi na začatie prác na odstraňovaní vád diela zo dňa 03. 11. 2011, listom odporcu úpadcovi o započítaní pohľadávok zo dňa 13. 07. 2012, listom odporcu úpadcovi o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 30. 04. 2012, zápisom spoločnosti EKOLO s.r.o. a úpadcu o vzniknutých chybách na stavbe - Skládka odpadov Senec - 3. Etapa zo dňa 10. 11. 2009, zápisom o odovzdaní a prevzatí diela medzi úpadcom a spoločnosťou EKOLO s.r.o. zo dňa 12. 11. 2009, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3K/14/2012 zo dňa 27. 06. 2012, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3K/14/2012 zo dňa 27. 08. 2012, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3K/14/2012 zo dňa 19. 02. 2013, výpismi z obchodného registra spoločností EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s r.o. a odporcu, ako aj ďalšími dokladmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ust. § 269 ods. 1 Obch. Z. ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
Podľa ust. § 358 Obch. Z. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa ust. § 359 Obch. Z. proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
Podľa ust. § 429 ods. 1 Obch. Z. zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.
Podľa ust. § 429 ods. 2 Obch. Z. prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.
Podľa ust. § 430 Obch. Z. ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.
Podľa ust. § 431 Obch. Z. zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, nevzniká, ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok.
Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa ust. § 556 Obch. Z. ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.
Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa ust. § 562 ods. 2 písm. c/ veta prvá Obch. Z. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela.
Podľa ust. § 563 ods. 1 Obch. Z. záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.
Podľa ust. § 563 ods. 2 Obch. Z. pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431
Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 a 441.
Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.
Podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. Z. voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu po včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.
Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 325 Obch. Z. ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.
Podľa ust. § 339 ods. 2 veta prvá Obch. Z. peňažný záväzok platený prostredníctvom banky je splnený pripísaním platenej sumy na účet veriteľa v jeho banke.
Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa ust. § 340 ods. 2 Obch. Z. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa ust. § 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.
Podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd mal považoval za preukázané a nesporné, že úpadca a odporca uzavreli v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok úpadcu ako zhotoviteľa zhotoviť stavbu „Skládka odpadov Senec, 3. etapa - 2. kazeta“ (ďalej len „stavba“) a záväzok odporcu zaplatiť za zhotovenie predmetnej stavby cenu za dielo v sume 1 532 373,- eura bez DPH. Súd mal z výpisu obchodného registra úpadcu a odporcu preukázané, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupovali obaja ako podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a že predmetom podnikania úpadcu bola činnosť v oblasti uskutočňovaní stavebných prác a predmetom podnikania odporcu bolo podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi. Vzhľadom na vyššie uvedenú povahu účastníkom pri uzatváraní predmetnej zmluvy a predmet ich podnikateľskej činnosti bolo zrejmé, že na všetky práva a povinnosti vyplývajúce z písomne uzavretej zmluvy sa použije v zmysle ust. § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, a na ktoré sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použije právny režim Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal v zmysle ust. § 291 ods. 1 Obchodného zákonníka podstatné časti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah úpadcu a odporcu sa použije právna úprava zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd mal z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3K/14/2012 zo dňa 27. 08. 2012 preukázané, že na majetok úpadcu bol dňa 05. 09. 2012 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený navrhovateľ, čo v zmysle ust. § 44 ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. a ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. založilo aktívnu legitimáciu navrhovateľa ako správcu konkurznej podstaty úpadcu domáhať sa v mene a na účet úpadcu práv a povinností z vyššie uvedenej zmluvy.
Súd mal z čl. IV. bodu 5 a 6 zmluvy preukázané, že úpadca a odporca si dohodli zádržné vo výške 10 % z dohodnutej ceny (10 % z ceny = 153 237,30 eura) tak, že odporca 25 % skutočne zadržaného zádržného mal uvoľniť úpadcovi do 30 dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na celú stavbu a zvyšných 25 % skutočne zadržaného zádržného po riadnom odstránení všetkých závad vytknutých v protokole o odovzdaní a prevzatí diela, pričom to nebude neplatiť, ak odporca prevezme dielo bez vád. V takom prípade mal uvoľniť odporca úpadcovi 50 % skutočne zadržaného zádržného do 30 dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Zvyšnú časť skutočne zadržaného zádržného mal odporca úpadcovi uvoľniť po uplynutí záručnej doby, ktorá podľa čl. XI. bodu 4 zmluvy prestavala 36 mesiacov. Z uvedeného teda jasne vyplývalo, aké podmienky museli byť splnené, aby úpadcovi (resp. neskôr navrhovateľovi) vznikol nárok na vyplatenie zádržného odporcom.
Hoci navrhovateľ v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadne relevantné dôkazy preukazujúce naplnenie vyššie uvedených podmienok na vznik nároku na zádržné nepredložil, súd mal existenciu nároku úpadcu na zádržné preukázanú jednak zo zhodných tvrdení účastníkov v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ktorí samotnú existenciu tohto nároku nespochybnili, ako aj z právneho úkonu odporcu - jednostranného započítania, ktorým odporca de facto uznal existenciu pohľadávky úpadcu vyplývajúcej z nároku na zádržné vo výške 68 156,35 eura. Súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval predmetný nárok úpadcu uplatnený navrhovateľom v tomto konaní za sporný.
Ako sporná sa v konaní ukázala skutočnosť eventuálneho zániku nároku úpadcu na vyššie uvedené zádržné z dôvodu jednostranného započítania pohľadávky odporcom predstavujúcej zmluvnú pokutu vo výške 166 970,- eura voči pohľadávke odporcu na zádržné, pričom rozhodnutiu súdu o platnosti započítania predchádzalo posúdenie dôvodnosti odporcom uplatnenej zmluvnej pokuty.
V čl. XI. bode 2 zmluvy sa úpadca a odporca dohodli, že dielo má vady, ak nebude riadne vykonané alebo dokončené, alebo ak nebude mať vlastnosti alebo nebude spĺňať požiadavky vyžadované odporcom, alebo ak nebude spôsobilé na použitie na dohodnutý účel, pričom podľa čl. XI. bodu 3 zmluvy úpadca zodpovedal za vady, ktoré malo dielo v čase jeho prevzatia odporcom, a to aj v prípade, ak sa stanú zjavné až po tomto čase, pokiaľ úpadca nepreukáže, že k vadám došlo zavinením odporcu a zároveň
zodpovedal úpadca za akékoľvek vady spôsobené porušením jeho povinností. Zmluvné strany si okrem toho v čl. XI bode 4 dohodli v zmysle ust. § 563 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 429 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka aj záruku za akosť po dobu 36 mesiacov, ktorá začala plynúť dňom odovzdania diela. V čl. XI bode 6 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nároky z vád diela a zo záruky za akosť sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom pri nárokoch z vád diela sa zmluvné strany dohodli, že tie je odporca povinný uplatniť u úpadcu v písomnej forme, pričom pri nároku na odstránenie vády odporca určí úpadcovi lehotu na ich odstránenie. Pre prípad, že by úpadca odporcom oznámené vady diela v odporcom stanovenej lehote neodstránil a došlo by z jeho strany k porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, dohodli si v zmluvné strany v čl. XII bod 3 zmluvy v zmysle ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu vo výške 166 970,- eura.
Súd mal zo zápisu o odovzdaní a prevzatí, ako aj z vyjadrení odporcu na pojednávaní dňa 26. 02. 2014 preukázané, že ku dňu 12. 11. 2009 úpadca ako zhotoviteľ odovzdal odporcovi ako objednávateľovi stavbu bez vád a odporca túto stavbu prevzal a začal s jej užívaním. Z písomnej reklamácie odporcu zo dňa 26. 09. 2011 mal súd ďalej preukázané, že odporca oznámil úpadcovi vady stavby a vyzval úpadcu na ich odstránenie v lehote 21 dní od doručenia tejto výzvy. Súd mal zaslanie tejto reklamácie preukázané poštovým podacím lístkom zo dňa 27. 09. 2011. Z predmetnej reklamácie odporcu vyplývali nasledovné vady: chybné čerpadlo, nerovnosť cestného telesa spôsobená sadaním terénu, zachytávanie a odvádzanie zrážkových vôd, neujatie sa hydroosevu, čoho dôsledkom sa narúšal okolitý terén areálu skládky pri daždoch a poškodenie elektrického vedenia na napájanie čerpadla a kamerového systému. Nakoľko úpadca na predmetné oznámenie vád odporcu žiadnym spôsobom nereagoval, odporca opätovne vyzval úpadcu písomne listom zo dňa 03. 11. 2011 na odstránenie predmetných vád stavby. Táto opätovná výzva bola úpadcovi doručená dňa 08. 11. 2011, čo mal súd preukázané z doručenky pripojenej k predmetnej výzve. Keďže odporca predmetné vady diela neodstránil, odporca vyzval úpadcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 166 970,- eura, čo mal súd preukázané listom odporcu zo dňa 30. 04. 2012, ktorý bol odporcovi dourčený dňa 04. 05. 2012.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že odporcom vytknuté vady predstavujú nároky zo záruky za akosť, za ktorých neodstránenie nevzniká odporcovi nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko žiadnym relevantným spôsobom v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. toto svoje tvrdenie nepreukázal, pričom zo samotnej zmluvy, konkrétne z čl. XI. bodu 3 vyplývalo, že úpadca zodpovedá za vady, aj keď sa vady stanú zjavné až po odovzdaní diela, pokiaľ úpadca nepreukáže, že k vadám došlo zavinením odporcu, čo úpadca nepreukázal a v končenom dôsledku na odporcom vytknuté vady a ich odstránenie vôbec nereagoval, čím súd dospel k záveru, že tieto vady ani nespochybnil. Zároveň súd podotýka, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu sa o vytknutých vadách zrejme dozvedel až z odporu odporcu, preto nie je možné, aby navrhovateľ, ktorý nebol účastníkom pri uzatváraní zmluvy o dielo a nebol ani prítomný pri predmetnej reklamácií vád, tri roky po vytknutých vadách vedel, či išlo o vady diela zakladajúce nárok z vád (teda predmetnú zmluvnú pokutu), alebo len o vady vzťahujúce sa na záruku za akosť. Z uvedených skutkových okolností a zmluvných dojednaní vyplývalo, že dielo nebolo vykonané riadne a nemalo také vlastnosti, na akých sa zmluvné strany v zmluve o dielo dohodli.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že odporca splnil zmluvne dohodnutú procedúru na vznik nároku na predmetnú zmluvnú pokutu, nakoľko po tom, ako odporca vady diela zistil, resp. sa stali zjavné, ich v zmysle čl. XI. bodu 6 zmluvy písomne oznámil úpadcovi a stanovil aj lehotu na ich odstránenie, ktorú úpadca nedodržal a vady diela neodstránil a ani nepreukázal, že vady diela nezavinil, resp. že boli spôsobené konaním odporcu, pričom platí, že v zmysle ust. § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka došlo k oznámeniu vád v rámci plynutia záručnej lehoty, ktorá bola trojročná a začala plynúť odo dňa odovzdania stavby (12. 11. 2009), čím podľa čl. XII bodu 3 zmluvy v konečnom dôsledku odporcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 166 970,- eura, a preto je súd toho názoru, že odporcom uplatnená zmluvná pokuta voči úpadcovi je dôvodná.
Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka započítanie predstavuje spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, pričom platí, že zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. K započítaniu však nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Pri jednostrannom započítaní platí, že ide o jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.
Z vyššie uvedených skutkových okolností a záverov súdu vyplýva, že úpadca disponoval voči odporcovi pohľadávkou zo zádržného v sume 68 156,35 eura a odporca disponoval voči úpadcovi pohľadávkou vyplývajúcou zo zmluvnej pokuty v sume 166 970,- eur, čím bola splnená prvá podmienka započítania, a to podmienka vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, teda úpadcu a odporcu. Zároveň mal súd preukázané, že odporca uskutočnil prejav adresovaný úpadcovi, z ktorým jednostranne započítal svoju pohľadávku zo zmluvnej pokuty voči úpadcovej pohľadávke zo zádržného. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že jednostranné započítanie odporcu je platné, čím v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 358 Obchodného zákonníka prišlo k zániku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky zo zádržného, a preto súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 19. 05. 2014 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 09. 06. 2014 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od poplatku sú oslobodení správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa ust. 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávajú zo sumy 3 271,97 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov
právnej pomoci po 559,33 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 279,67 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 139,83 eura, 2 režijné paušály po 7,81 eura a 5 režijných paušálov po 8,04 eura takto:
- príprava a prevzatie zastúpenia ........................................................................... 559,33 eura,
- vyjadrenie zo dňa 02. 12. 2013 ............................................................................ 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 26. 02. 2014 ............................................................... 559,33 eura,
- písomné podanie na súd dňa 03. 03. 2014 ........................................................... 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 28. 04. 2014 ............................................................... 139,83 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 19. 05. 2014 ............................................................... 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 09. 06. 2014 ............................................................... 279,67 eura.
Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca odporcu súdu nepredložil v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Štát mal právo na náhradu trov konania od navrhovateľa ako neúspešného účastníka konania, keďže štátu v konaní vznikli trovy, spočívajúce v súdnom poplatku za podanie návrhu na začatie konania, nakoľko poplatníkom súdneho poplatku za návrh na začatie konania bol navrhovateľ, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov ust. § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, takže za navrhovateľa znášal tieto trovy súdneho poplatku za návrh na začatie konania štát. Keďže však bol navrhovateľ oslobodený od súdnych poplatkov, súd štátu náhradu trov konania od navrhovateľa podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.