Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/462/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: N. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. Č..XXX zastúpenému Advokátske združenie JUDr.Jozef Dudzík & JUDr.Kritstína Gerová, Topoľčany, Škultétyho 1597/7 proti odporcom: 1/ K. X., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. X., R..XX.X.XXXX, obaja D. C. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr.Petrom Kocianom, advokátom so sídlom Miletičova 7, 821 08 Bratislava o ochranu vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd návrh na odstránenie časti garáže a na posunutie oplotenia zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 716,47 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby odporcovia odstránili časť garáže z jeho pozemkov v kat.úz.C., zapísaných na LV č.XXX ako parc.č.XXX/X zast.plochy a nádvoria o výmere 754 m2 a parc.č.XXX/X záhrady o výmere 226 m2 a zároveň aby posunuli oplotenie medzi týmito parcelami a parc.č.XXX/X zast.plochy a nádvoria o výmere 197 m2 zapísanej na LV č.XX na hranicu týchto pozemkov. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia v 1/ a 2/rade vybudovali garáž, ktorej časť zasahuje do jeho pozemku a to dosť výrazne a navyše oplotenie pozemku zo strany odporcov je situované tak, že sa nachádza na jeho pozemku. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že už pri vytýčení stavby garáže došlo k posunutiu stavby do jeho pozemku a toto zistil asi pred 3 rokmi. Odporcovia mali postavenú starú garáž na hranici pozemkov a existovalo tam aj oplotenie, avšak túto starú garáž zbúrali a začali stavať novú. Podľa jeho názoru garáž zasahuje do jeho pozemku viac ako 20 cm a taktiež aj hranica pozemkov je posunutá asi 2 m po celej dĺžke. Pozemky boli oddelené starým oplotením, ktoré tam stálo asi 40 rokov a uvedené oplotenie odporcovia zbúrali a postavili nové oplotenie, avšak nevie, či je to na tom istom mieste ako bolo staré oplotenie. Pozemok, do ktorého mu odporcovia zasahujú stavbou garáže sa nachádza za domom a je porastený trávou, pričom tento je využívaný ako kanál na odvádzanie vody z polí a v budúcnosti pokiaľ by z tohto pozemku bola odstránená časť garáže odporcov, by chcel zbúrať starý rodinný dom na jeho pozemku a pozemok využiť na stavbu nového rodinného domu.

Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili z dôvodu, že priebeh hranice pozemkov v ich vlastníctve a vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľa vychádzal z historického priebehu hranice, ktorá medzi oboma vlastníkmi susedných pozemkov bola akceptovaná. Na základe tejto dohody vlastníci využívali svoje pozemky a vykopali i odtokový kanál. Po nadobudnutí predmetných pozemkov navrhovateľom začalo dochádzať k sporom o priebehu hranice a preto pri osádzaní základov garáže úzko spolupracovali s orgánmi obce, ktorá je zároveň stavebným úradom. Na základe výzvy starostky

obce došlo za účasti navrhovateľa, odporcov a starostky k zameraniu pozemkov navrhovateľa a na základe tohto zamerania sa dohodli na priebehu hranice i na mieste osadenia garáže. Pri zameraní priebehu hranice sa vychádzalo z geometrického plánu, ktorý predložil navrhovateľ.

Odporkyňa v 1/r. na pojednávaní uviedla, že pozemky boli ohradené starým plotom, ktorý tam stál asi 50 rokov a keď bol tento odstránený a vybudovaný nový, tak tam boli aj geodeti a v čase, keď sa budoval nový plot ešte na svojom mieste stála stará garáž. Navrhovateľ si dával pozemky asi 3x merať a podľa nej je nový plot vybudovaný tak isto, ako starý. Ona pozemky užíva ešte po starých rodičoch jej matky a s oplotením nikdy v minulosti neboli problémy. So starou matkou navrhovateľa S. C. sa dohodli na novom plote a vybudoval sa aj kanál pre vodu a keď sa tak dohodli, tak by to malo tak aj zostať.

Odporca v 2/r. na pojednávaní potvrdil, že staré oplotenie pozemkov stálo na svojom mieste viac ako 40 rokov a po dohode so starou matkou navrhovateľa ho zbúral s tým, že postaví nové oplotenie na ich pozemku a to kvôli stekaniu vody z rolí. Nové oplotenie vybudoval smerom do ich pozemkov a to asi pol metra. On si bol istý, že hranicu pozemkov tvorí staré oplotenie, ktoré bolo predtým vybudované a novú garáž začal stavať s vedomím, že je to na ich pozemkoch. Nové oplotenie pozemkov vybudoval ešte pred začatím stavby garáže. Na mieste samom zostali stopy po starom oplotení a to časť betónových základov ako aj časť stĺpov.

Svedkyňa S. N. uviedla, že pôsobila vo funkcii starostky obce Velušovce do roku 2010. Odporcovia mali provizórnu garáž a chceli si postaviť murovanú a preto podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia, ale keďže zistila, že sa jedná o jednoduchú stavbu, pre ktorú nie je potrebné vydávať stavebné povolenie, tak žiadosť zrušili a podávalo sa len ohlásenie drobnej stavby, k čomu obec dala súhlas. Podľa geometrického plánu navrhovateľa zamerali pásmom vzdialenosti pozemkov a zistili, že hranica medzi pozemkami končí 30 cm pred rohom garáže odporcov a teda garáž stavali na svojom pozemku. Navrhovateľ toto zameranie akceptoval a potom medzi účastníkmi riešili už len problémy s chlievmi. Neskôr si navrhovateľ dal urobiť nový geometrický plán a chcel podľa neho vytýčiť hranicu pozemkov a podľa tohto geometrického plánu zistili, že pri predchádzajúcom meraní sa pomýlili len asi o 10 cm. Toto zameranie hranice sa robilo približne v roku 2008. Navrhovateľ rešpektoval uvedené vytýčenie hranice a postavil sa plot. Podľa nej nejde ani tak o hranicu pozemkov ako o vzájomné susedské spory.

Svedkyňa O. C., ktorá je matkou navrhovateľa vypovedala, že keď odporcovia začali stavať garáž, tak zistili, že táto zasahuje do pozemku navrhovateľa a preto si to dali zamerať geodetmi a červenou farbou na zemi vyznačili hranicu pozemkov, avšak s týmto nesúhlasili. Medzi pozemkami existovalo staré drevené oplotenie, ktoré vybudovali ešte ich právni predchodcovia a toto spadlo a nezostali po ňom žiadne stopy. Keďže nebola spokojná s predchádzajúcim zameraním, tak si objednala u geodeta Ing.Timotea Siváka ďalšie zameranie, z ktorého vypracoval protokol a z tohto zistili, že garáž odporcov zasahuje do pozemku navrhovateľa. Pokiaľ odporcovia majú vybudovanú starú garáž, tak medzi nimi neboli problémy, avšak potom si tam porobili trativody a pre nich nastali problémy s vlhkosťou domu.

Svedok Ľ. C., brat navrhovateľa uviedol, že ich babka dovolila odporcom opraviť plot, avšak tento nebol dokončený úplne. Podľa neho odporcovia garáž vedome vysunuli do pozemku navrhovateľa a taktiež kanál mal byť urobený tak, aby sčasti zasahoval do pozemku odporcov a sčasti do bratovho pozemku, avšak tento ide iba cez bratov pozemok, čo spôsobuje vlhnutie domu. Medzi pozemkami bolo staré oplotenie, avšak nepamätá si, z čoho pozostávalo a bolo tam aj nejaké pletivo. Nové oplotenie, ktoré odporcovia budovali, bolo postavené do bratovho pozemku. Podľa neho zo starého oplotenia už nezostal ani hraničný stĺp a hranica pozemku prechádza cez garáž odporcov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov S. N., O. C. O. Ľ. C., oboznámením sa s predloženými dokladmi a so znaleckým posudkom č.3/2014 znalkyne Ing.Yvety Strhanovej ako aj vykonaním obhliadky a zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov parc.č.XXX/X O. XXX/ X spolu s rodinným domom s.č.86 na parc.č.XXX/X v kat.úz.C. zapísaných na LV č.XXX a zároveň odporkyňa v 1/r. je výlučnou vlastníčkou pozemkov parc.č.XXX/X, XXX/X O. XXX/X spolu s rodinným domom súp.č.87 na parc.č.XXX/X v kat.úz.C. zapísaných na LV č.XX.

Odporcovia na pozemku parc.č.XXX/X mali vybudovanú provizórnu garáž, ktorú však odstránili a na jej mieste vybudovali murovanú garáž v roku 2008, pričom podľa správy Obce Velušovce nie je v podacom denníku z roku 2008 zápis o podaní žiadosti o stavebné povolenie alebo ohlásenie drobnej stavby pre

odporcov a v archívnej dokumentácii sa nenachádza žiadna projektová dokumentácia pre uvedených stavebníkov. Evidujú iba zaplatenú potvrdenku z 27.8.2008, kde odporkyňa v 1/r. zaplatila 700,- Sk za žiadosť na stavebné povolenie na stavbu garáže.

Pri obhliadke vykonanej na mieste samom súdom za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov bolo zistené, že garáž je vybudovaná na parc.č.XXX/X a na pozemkoch sa nachádzajú zostatky predchádzajúceho oplotenia vo forme betónových základov a zbytkov železných stĺpov , pričom po odstránení tohto pôvodného oplotenia bolo navrhovateľom vybudované provizórne oplotenie.

Zo znaleckého posudku č.3/2014 znalkyne Ing.Yvety Strhanovej a z grafického náčrtu, ktorý tvorí prílohu č.1 tohto posudku vyplýva, že pôvodná vlastnícka hranica je na tomto náčrte vyznačená modrou farbou a táto nebola menená žiadnym geometrickým plánom, pričom bola určená pri pôvodnom meraní v roku 1904 v poľnom náčrte, ktorý tvorí prílohu č.14 posudku a na jej obnovu je potrebný nový geometrický plán a preloženie súčasného oplotenia. V grafickom náčrte je hnedou farbou zakreslená vlastnícka hranica podľa geometrického plánu č.17621933-142/07 zapísaného do katastra nehnuteľností pod č.zmeny 12/2008 a v súčasnosti je na katastri táto hranica vedená ako vlastnícka. Pôvodná vlastnícka hranica bola pri zameraní geometrického plánu č.142/07 upravená na lomové body dané v súradniciach, ktoré bežne geodet preberá pokiaľ nie je hranica sporná do ďalšieho geometrického plánu.

Súčasné oplotenie odporcov, ktoré tvorí užívaciu hranicu je zakreslené zelenou farbou, pričom bolo zamerané od okraja spodného múrika oplotenia odporcov k navrhovateľovi s tým, že tento múrik sa nachádza u odporcov .

Žltou farbou je v grafickom náčrte zachytená užívacia hranica, ktorú tvorili pôvodné stĺpy oplotenia podľa odporcov a pri jej zistení boli zamerané spílené stĺpiky s tým, že podľa odporcov sa jedná o pôvodné stĺpiky oplotenia a navrhovateľ pôvodnú hranicu neurčil a pre zápis do katastra by bol potrebný nový geometrický plán a preloženie súčasného oplotenia.

Užívací stav - súčasné oplotenie aj pôvodné oplotenie podľa odporcov nie je zhodné s vlastníckou hranicou určenou pri geometrickom pláne č.17621933-142/07 (vyhotovený len pre odporcov) ani pôvodnou hranicou zobrazenou v pôvodných mapách.

Z grafického náčrtu vyplýva, že garáž odporcov sa nachádza sčasti na pozemku navrhovateľa parc.č.XXX/X v prípade, ak sa berie do úvahy pôvodná vlastnícka hranica (modrá farba) a v tom prípade by garáž zasahovala do pozemku navrhovateľa o výmere 7 m2 a ak by sa brala do úvahy vlastnícka hranica podľa geometrického plánu č.17621933-142/07 (hnedá farba) tak garáž by zasahovala do pozemku navrhovateľa o výmere 1 m2.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ods.2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa c/ ods.1 , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.

Podľa ods.2/ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa ods.3/ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnuté na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na odstránenie časti garáže a posunutie oplotenia nie je dôvodný a preto ho zamietol. Je nesporné, že navrhovateľ ako výlučný vlastník pozemku parc.č.XXX/X má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a teda v takom prípade pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ sa domáhal odstránenia časti stavby

garáže vybudovanej odporcami s tým, že časť garáže zasahuje do jeho pozemku, avšak na základe vypracovaného znaleckého posudku a grafického náčrtu, ktorý tvorí prílohu tohto posudku, má súd za to, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Spornou zostáva otázka, či vôbec a akou časťou zasahuje garáž vybudovaná odporcami do pozemku navrhovateľa, pretože znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku zistila, že medzi účastníkmi je stále sporná hranica pozemkov a v súčasnej dobe nie je možné bez ďalšieho dokazovania uvedenú hranicu stanoviť. Pôvodná vlastnícka hranica, ktorá nebola menená žiadnym geometrickým plánom bola síce určená pri pôvodnom meraní v roku 1904, avšak v súčasnej dobe je vedená na katastri nehnuteľností ako vlastnícka hranica tá, ktorá bola zameraná podľa geometrického plánu z roku 2007, pričom táto bola upravená na lomové body dané v súradniciach, ktoré bežne geodet preberá pokiaľ nie je hranica sporná. Okrem toho sa znalkyňa vo svojom posudku zaoberala aj užívacími hranicami medzi pozemkami a boli zistené dve užívacie hranice a to hranica stanovená predchádzajúcim oplotením po dobu 40-50 rokov, na mieste ktorej zostali spílené stĺpiky a podľa odporcov by sa malo jednať o pôvodnú hranicu, ktorá nebola sporná medzi ich právnymi predchodcami ani medzi právnou predchodkyňou navrhovateľa. V súčasnej dobe tvorí užívaciu hranicu oplotenie vybudované odporcami po odstránení pôvodného oplotenia. Na základe uvedeného teda nie je zrejmé, či garáž vybudovaná odporcami zasahuje do pozemku navrhovateľa a akou časťou a preto sa javí návrh na odstránenie časti garáže ako predčasne podaný, pokiaľ nie je vyriešená otázka hranice pozemkov medzi účastníkmi konania a prípadne po zistení hranice pozemkov aj otázka vlastníckeho práva vzhľadom na stanovisko odporcov, podľa ktorého z ich strany došlo k vydržaniu tej časti pozemku, ktorý bol ohraničený predchádzajúcim rešpektovaným oplotením. Napriek znaleckému posudku navrhovateľ neupresnil svoj návrh a nešpecifikoval, aká časť garáže odporcov má byť odstránená, pričom ustanovenie umožňuje súdu rozhodnúť o odstránení stavby na cudzom pozemku, avšak z tohto jednoznačne nevyplýva, že je možné nariadiť odstránenie časti stavby pokiaľ len časť stavby zasahuje do cudzieho pozemku. Okrem toho je potrebné skúmať, či je odstránenie stavby účelné so zreteľom na jej hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. V tomto prípade nebola preukázaná dôvodnosť návrhu navrhovateľa na odstránenie časti stavby ani z hľadiska účelnosti, keďže sporný pozemok je využívaný len ako kanál na odvedenie vody z priľahlých polí a vzhľadom na uvedené sa javí súdu ako účelové tvrdenie navrhovateľa, že chce odstrániť starý rodinný dom a sporný pozemok využiť na vybudovanie nového domu. Podľa názoru súdu problémom medzi účastníkmi nie je ani tak skutočnosť, že by časť garáže odporcov zasahovala do pozemku navrhovateľa, ale iné susedské spory, vyplývajúce z odvádzania vody z pozemku odporkyne v 1/r. , čo by malo spôsobovať vlhnutie domu navrhovateľa a táto skutočnosť bola zistená nielen pri obhliadke na mieste samom, ale vyplýva aj z výpovedí svedkov S. N. O. O. C.. Pri zistení neúčelnosti odstránenia stavby prichádza do úvahy prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku za náhradu, avšak toto je možné iba so súhlasom vlastníka pozemku a okrem toho v tomto prípade súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal iba odstránenia časti stavby. Vzhľadom na zistený skutkový stav by mohlo byť riešením zriadenie vecného bremena za náhradu v zmysle , avšak uvedenú možnosť nenavrhol ani jeden z účastníkov konania a okrem toho by muselo byť najskôr preukázané, akej časti pozemku by sa vecné bremeno týkalo.

Keďže navrhovateľ sa na základe vypracovaného znaleckého posudku ďalej nedomáhal určenia hranice pozemkov a ani zo strany odporcov nebol podaný vzájomný návrh na určenie vlastníckeho práva vydržaním, tak podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v zmysle na preukázanie svojho tvrdenia, že odporcovia stavbou garáže zasahujú do jeho pozemku a otázku hranice pozemkov si súd v tomto konaní nemohol vyriešiť ako otázku predbežnú, keďže hranica je medzi účastníkmi sporná a vzhľadom na prevedené dokazovanie je jednoznačné, že hranica medzi pozemkami navrhovateľa a pozemkami odporkyne v 1/r. nie je totožná s pôvodnou vlastníckou hranicou zameranou ešte v roku 1904 a na preukázanie tejto skutočnosti by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie buď v samostatnom súdnom konaní o určenie hranice pozemkov, prípadne to bolo možné aj v tomto konaní, pokiaľ by navrhovateľ rozšíril svoj návrh aj o určenie hranice pozemkov. Bez rozhodnutia súdu o určení hranice pozemkov nie je možné zistiť, či garáž postavená odporcami skutočne a v akom rozsahu zasahuje do pozemku navrhovateľa a následne sa zaoberať dôvodnosťou návrhu navrhovateľa na odstránenie časti garáže prípadne vyriešenia sporu iným spôsobom a taktiež nie je možné ani zistiť, či zo strany odporcov došlo k vydržaniu časti pozemku navrhovateľa s poukazom na predchádzajúce právnymi predchodcami účastníkov rešpektované oplotenie pozemkov a prípadne rozhodnúť o vlastníckom práve odporcov na základe ich návrhu. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na odstránenie časti garáže považoval za predčasne podaný a taktiež z toho istého

dôvodu nebolo možné akceptovať ani návrh na posunutie oplotenia a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na námietky odporcov a zistený skutkový stav je možné hranicu medzi pozemkami navrhovateľa a odporkyne v 1/r. považovať za spornú a bez určenia tejto hranice nie je možné rozhodovať ani o odstránení časti stavby a ani o posunutí oplotenia.

O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa tak, že navrhovateľa, ktorý nemal vo veci úspech, zaviazal na náhradu trov štátu v sume 716,47 eura, ktorá bola vynaložená zo štátnych prostriedkov na vyplatenie znalečného.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle , keďže právni zástupcovia účastníkov sa môžu zúčastniť vyhlásenia rozsudku a uplatniť si trovy právneho zastúpenia aj za tento úkon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .