Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-3460-2000.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/3460/2000
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: ESSEX, a.s., „v konkurze" so sídlom Priemyselná 248, Ladomerská Vieska, IČO: 31 604 650 proti povinnému: JUHOZDROJ, a.s. v likvidácii, so sídlom Svätopeterská 7, Hurbanovo, IČO: 34 128 531, o vymoženie 372,27 Eur (11.214,90 Sk) s prísl., trov konania a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora Mgr. Moniky Mikulíkovej (nástupca Mgr. Róberta Gogu), Exekútorský úrad so sídlom Banská Bystrica, Rudlovská cesta č.2, pod sp. zn. 0Er/3460/2000 (EX 677/00) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n é a z a s t a v u j e.
Súd exekútorovi n e p r i z n á v a trovy exekúcie.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 8.11.2000 poverenie na vykonanie exekúcie č.5401*011434 pre súdneho exekútora Mgr. Róberta Gogu (EX 677/2000). V súčasnej dobe vykonáva exekúciu nástupca Mgr. Monika Mikulíková. Exekučné konanie sa začalo dňa 18.10.2000.
Dňa 09.04.2014 bol na tunajší súd doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať, nakoľko povinný bol dňa 29.9.2005 vymazaný z Obchodného registra.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa §-u 107 ods.4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa §-u 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd výpisom z Obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K 39/02 zo dňa 11.10.2002 bol na majetok povinného (dlžníka) vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Jozef Grman, advokát, so sídlom P.O.BOX 6, Pribinova 28, Bratislava.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d/, e/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov platnom do 31.12.2005 (ďalej v texte len "zákon o konkurze a vyrovnaní"), vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:
d/ súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené;
e/ pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.
Podľa § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinnom od 1.1.2006, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Z dikcie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť. V predmetnej veci však osobitný zákon, t.j. zákon o konkurze a vyrovnaní, v znení platnom do 31.12.2005, v ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zakotvil, že súdne a iné konania podľa osobitného predpisu (teda vrátane exekučných konaní), ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Tento zákon bol zrušený s účinnosťou k 1.1.2006, ale konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené do 31.12.2005, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa aj naďalej spravujú podľa doterajších právnych predpisov, teda podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa vyhlásením konkurzu na majetok povinného exekučné konanie prerušilo, a to zo zákona. Pokračovať v prerušenom konaní možno iba za podmienok stanovených v § 14 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov platnom do 31.12.2005 (s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze).
Až po tom, čo bol konkurz na majetok povinného zrušený, resp. ukončený, alebo príslušný, subjekt podal návrh na pokračovanie v prerušenom exekučnom konaní, môže súd prvého stupňa rozhodovať o predložených návrhoch.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6K 39/02-449 zo dňa 24.09.2004 bol konkurz na majetok povinného zrušený pre nedostatok predpokladov pre konkurz, správca konkurznej podstaty bol zbavený funkcie a následne bola obchodná spoločnosť JUHOZDROJ, a.s. v likvidácii, so sídlom Svätopeterská 7, Hurbanovo dňom 29.09.2005 vymazaná z obchodného registra
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa §-u 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedená až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.
S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 18.10.2000, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa §-u 203 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002.
Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V dôsledku zániku povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu okolnosť, a to že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený.
Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.
Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Súd na záver poznamenáva, že výpisom z Obchodného registra tiež zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 39K 40/2003-43 zo dňa 09.09.2004 bol na majetok oprávneného vyhlásený konkurz. Za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Iveta Ďurčaťová, advokátka, so sídlom Kollárova 49, Martin. Predmetné konkurzné konanie do dnešného dňa nie je právoplatne skončené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.